Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Horiaci prach - 3. kapitola

22.11.2021 (09:00) • Lorinne • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 502×

Ráno vyšla Leah na verandu. Mali z nej výhľad cez začínajúci oblúk First Beach na oceán a hlúčik ostrovov James.

Jar rozmrazila sneh a premenila trávu na jednu veľkú blatistú škvrnu. Za ňou už bola dlhá asfaltová cesta idúca popri domoch a z druhej strany popri malom prístave pre rybárske lode až do ústia, kam sa rieka vlievala do oceánu.

Meniace sa počasie prebudilo život v dievčatinom domove.

Susedia ju na ulici zdravili a ona im odkývala alebo povedala ako skvelo sa cítila na dovolenke. Ani sa jej nechcelo veriť, že po tom všetkom v La Push ešte zostali rodiny, pred ktorými celé roky tajili príbehy odohrávajúce sa v lesoch a za zatvorenými dverami.

Tí, ktorí o indiánskej rezervácii iba počúvali, ale v skutočnosti ju nikdy nenavštívili, mohli mať mylný pocit, že je to iba pár domov, pričom v každom z nich bývajú rodiny s génom meničov. Lenže La Push tvorilo niečo viac. Bola to neregistrovaná komunita indiánov plná rozmanitých ľudí, bývajúca nie v zhluku domčekov, ale tiahnuca sa od ústia rieky až na druhú stranu. Avšak čoraz viac pôvodných obyvateľov cestovalo do miest a ešte menej sa ich chcelo vrátiť späť. Najmä sezónni turisti a rybári tam mali svoje chaty ako únik pred hlukom veľkomesta.

Leah sa akurát rozlúčila s mamou Embryho Calla, keď spoza stromov vyšiel Jacob s rukami vo vreckách. Držal si smer k svojmu domu, ale periférne si ju všimol a tak vyčkal, kým Leah neprišla k nemu.

„Čauko, chystáš sa niekam?“ zíval.

„Idem do Forks.“

Jacob pozrel na plátennú tašku v dievčininých rukách. „Nemôžeš tam bežať. Slnko rozpustilo zamrznuté blato. V lese je pohroma. Embryho sme z jedného blatové jazera skoro museli vytiahnuť autom.“

„Tak pôjdem popri ceste.“

„Môžem ťa zviezť.“

„Zaspal by si za volantom.“

„Tak sa odvez sama. Veď máš vodičský.“

„Od otcovej smrti som nešoférovala. Je to už viac ako rok.“

„Šoférovanie je ako bicyklovanie.“ Otvorenými ústami do seba vtiahol kyslík, ktorý ho len sotvaže udržoval v bdelom stave. „Poď, pomôžem ti pripomenúť si základy.“

Spoločne kráčali ďalej po ceste.

 „Ďakujem. Dúfam, že mi ako uvítací ceremoniál nedajú na polícii pokutu za parkovanie.“

„Hej, šušká sa tu, že ti Charlie ponúkol miesto.“

Leah sa zháčila. „Mama povedala, že o tom nevedela.“

„Asi ťa nechcela vystrašiť, že o tebe všetci hovorili.“

„Všetci znamená vlčie rodiny?“

„Hej. Seth ti už vytváral kampaň, aby ťa prijali ihneď a bez skúšok.“

„Pekné od neho.“

„Zohnali sme mu aj farbičky.“

„Určite sa tešil.“

Popri dvojici prešlo auto a hnedé kvapky im pošpinili topánky a okraj nohavíc.

„Dočerta,“ zanadával Jacob, ktorému sa ušlo aj pár špinavých fľakov na tričku. Bielou farbou v týchto končinách si o to iba koledoval.

„Dostal si nové handry?“

Jacob sklonil hlavu, akoby sa najradšej teraz vyzliekol.

„Hej, nechcel som, ale Alice mi vnútila nový šatník. Ukecal som ju aspoň na vyradené oblečenie.“

„Nie si odkázaný na charitu.“

„Viem o tom, ale prečo si neužiť také milé potešenia? Poctivou prácou by som si na miliónové značky nikdy nezarobil.“

„Vrátil si sa k opravovaniu aut?“

„Pracujem v dielni na autách alebo vyrábam suveníry do obchodu.“

„Magnetky so svojou fotkou a tak?“

„Chlapec ako ja nemá veľmi na výber.“

„Prosím ťa. Cullenovci by ti zohnali aj obličku, keby si poslúchol aspoň na: sadni, ľahni a daj labku,“ doberala si ho.

Na oplátku jej vyplazil jazyk.

„Každá dobrá práca zahŕňa veľa vedomostí. Nie som študijný typ.“

„Oni by niečo vymysleli.“

Jacob znova zívol.

„Mal si nočnú?“

„Celý mesiac sa vo voľnom čase flákam po lesoch. Chýbala si tu. Kvôli tebe sme sa museli častejšie striedať.“

Komentáre o tom, že by sa nemal tak preťažovať si nechala pre seba. Billy a ďalší mu to už určite zopakovali aspoň stokrát.

„Aspoň si musel byť viac zodpovední. Je niečo podozrivé?“

„Občas sme nejakú stopu zachytili, ale nič prevratné.“

„Kým tu budú Cullenovci, upíri budú mať dôvod sa sem vracať.“

Jacob neodporoval, ale ani jej hypotézu nepodporoval. Bolo to iba prechodné obdobie, než sa z lesov vyparia aj posledné zvyšky prastarej mágie a oni sa vrátia do bežných koľají. Aspoň niektorí. Jacoba ešte čakala veľmi dlhá cesta za šťastím.

„Prečo vlastne nie si u nich?“

„Nemusím tam byť stále.“

„Ich slová, nie tvoje. Vyhodili ťa,“ vyvodila Leah.

„Ako prašivého psa,“ zaškeril sa. „Ako bolo na výlete?“

„Bolo to fajn,“ povedala si Leah pre seba a namosúrene kopla do kamienku, pretože jej neveril.

„Ja nie som tvoja matka, mňa nemusíš šetriť.“

„No dobre. Bolo to dosť kruté. Mala som omrzliny a asi mi aj kus harašilo.“

„Určite nie po prvý raz,“ opáčil jej Jacob.

Leah na neho zagánila. „Mám sa dobre. Čaká ma nová práca, upírska sága skončila."

„Či si to pripúšťame alebo nie, upíri naše životy ovplyvnili viac, než si to želáme.“

„Tebe sa to povie. Bude chvíľu trvať, než sa životy každého z nás vrátia do normálu.“

„Chceš mi o tom porozprávať viac?“

„Hej, lebo ja som jedna z tých...“

„No tak,“ naliehal indián ďalej.

„Bella,“ vydýchla Leah jej meno znechutene. „Správajú sa, akoby sa okolo nej točil celý svet. Ešte aj tí ďalší upíri boli pre ňu ochotní zomrieť.“

Bol by niekto ochotní takto bojovať za mňa? Pýtala sa Leah v duchu samej seba.

„Nebojovali sme iba za ňu. Cullenovci to síce robili pre svoju rodinu a aj Carlisleovi priatelia z Denali, ale všetci ostatní to urobili pre vlastné potešenie. Myslíš si, že prežiť toľko životov ich baví? Že ich baví tá jednotvárnosť?“

Leah potriasla hlavou, no neprerušovala ho. Zmierila sa, že patrí aj k upírom. Sám seba obhajoval, že jeho názor môže priniesť vítané zmeny v kmeňových zákonoch.

„Zo začiatku možno neovládateľne prahli po krvi, po pomste... Možno sa tešili aj z nových miest. Mohli navštíviť Európu, Áziu, Austráliu, ak by chceli. Ale čo potom, keď už všetko videli, všade boli a všetko môžu mať? Dokážu byť skutočne šťastní?“

„Hovoríš o nich ako o milionároch, nie ako o upíroch.“

„Nesmrteľnosť je ich pokladom,“ prikývol Jacob. „Cullenovci im ponúkli niečo nové, niečo vzrušujúce. Postavili sa na lúku pre ten opojný pocit v žalúdku z nových vecí.“

„Už si taký ako pred Bellou. Vo všetkých vidíš iba to dobré.“

Jacob sa usmial a oprášil chválu na ramene. „A preto ste tu aj vy, pesimisti, ktorí nás posadíte na zem a dáte svet do rovnováhy.“

„Už nechcem byť pesimista. Chcem byť realista ako ty.“

„Nenávidel som ich, Leah, ale Renesmee ma presvedčila aspoň na to, aby som ich neznášal.“

„Pre vás je to výhra. My ostatní sme kvôli vám nútení žiť v strese.“

„Nikto netvrdí, že je to pre nás ľahké. Desí ma odovzdať niekomu k nohám všetko, čo mám. Pre ňu by som zaprel sám seba.“

Leah nadvihla obočie. „Že to hovoríš práve ty.“

Mlčky šli vedľa seba až k červenému domu Blackových. Leah si nemohla pomôcť, ale bola za ráno s Jacobom veľmi vďačná. Dobre sa s ním porozprávala ako už dlho s nikým a aj Jacob vyzeral, že mu pomohlo sa aspoň na chvíľu odpútať od bremien a vziať celú situáciu ako nevydarený vtip. Tvrdé rysy mu zmäkli a v lícach sa mu vyhĺbili malé jamky. Ešte aj vlasy mu padali do čela ako predtým.

„Vieš čo? Vtisnutie ti pristane,“ pokývala uznalo hlavou.

Jacob zapískal. „Uuu, roztopilo sa ti srdce po návrate domov?“

„Ja nie som chladná.“

„Horšie by bolo, keby si bola teplá.“

„Ja ti dám dvojzmysly!“ tresla ho do ramena.

Bol pripravený vrátiť jej to, ale luku potreboval na prekrytie si úst. S prižmúrenými očami potom tľoskol jazykom. „O ďalších vážnych témach sa porozprávame, keď nebudem trpieť dočasnou hypersomniou.“

Jacob zívajúc pripomenul Leah ako sa šoféruje a hneď potom vyrazila do Forks, rovno na políciu. Dokonca si pustila aj rádio. Cez šum však bolo zreteľne počuť jej obľúbené indie folk kapely a dokonca si aj zaspievala.

Vo vnútri policajnej stanice to vyzeralo ako na každej inej polícii. Kóje mali predelené paravánmi, všade boli stoly, občas nejakí policajti a zvrchu na všetkých dohliadali silné LED žiarovky.

Leah pristúpila k pultu s informáciami. Sedel za ním chlapík, ktorý po nej prevzal toho lupiča. Mal skoro stodeväťdesiat centimetrov, široké plecia a hruď, štíhly pás a svalnaté nohy. Tmavé vlasy mal v prostriedku trochu redšie, čo napovedalo, že v budúcnosti môže mať plešinu, ale zatiaľ mal štice dostatočne dlhé, tak že mu zakrývali všetky nedostatky. Leah už videla aj upravenejších ľudí ako on, ale neoholené strnisko jeho celkovému dojmu dodávalo na mužnosti, zatiaľ čo plné líca mu navracali jemnosť.

„Želáte si?"

„Prepáčte, hľadám náčelníka Swana.“

„Teraz tu nie je. Pomôžem vám?" 

„Chcela som si zistiť nejaké informácie o policajných skúškach."

„Aha, jasné! Už si vás pamätám! Pomohli ste nám chytiť toho pachateľa."

„Áno."

„Ak máte záujem, môžem vám o tom porozprávať aj ja."

„Fajn."

Muž sa postavil, napravil si uniformu a vypäl hruď. Zrejme ho potešilo, že si zobral túto úlohu na starosť. „Na začiatok sa vám rád predstavím. Som Austin Woodley, kľudne iba Austin.“

„Leah Cleawaterová,“ šepla vlčica. V roly bežného človeka bola neistejšia ako v úlohe meniča.

„Tak ťa tu vítam, Leah,“ podal jej ruku.

„Pokojne sa tu poobzeraj, aj tak tu dlho nezostaneš.“

Indiánka sa zarazila. V tóne jeho hlasu nepočula žiaden osteň nepríjemností, ale kontext vety vyjadroval niečo iné. Zdvihla hlavu. „Prečo?“

„No, poznáš to tu lepšie ako ja. Lesy sú plné divej zvery a tie zvláštne útoky a vraždy. Nakoniec si to ešte s tou policajtkou rozmyslíš.“

Teraz už bola Leah nepríjemná. „Chceš ma presvedčiť, že táto práca nie je pre mňa?“

„To by som si nedovolil,“ úprimne sa usmial. „Nie som zástanca, že ženy majú vyzerať a muži konať. Na výcviku som, samozrejme, videl aj tie menej zdatné, ale to neznamená, že nemôžu uspieť napríklad v politike.“

Leah zvesila plecia a nadýchla sa. Znova bola nepríjemná pre nič za nič a všetky jej nesváry musel zniesť Austin. Kedy sa poučí, že nie všetci na svete majú potrebu ju urážať alebo konfrontovať?

„Si dosť tichá,“ konštatoval Austin.

Leah pokrčila plecami. Ešte stále plávala v kalných vodách svojej mysle.

Austin pochopil, že viac z nej zdvorilostne nedostane. „Tak prejdime k veci. Základnými kompetenciami je mať dvadsaťjeden rokov.“ Pozrel na ňu čakajúc sa znamenie, či to spĺňa.

„Mám dvadsaťdva.“

„Ďalej musíš mať úplné stredné vzdelanie s maturitou.“

„Mám.“

„A výpis z registra trestov, na ten sa pozrieme hneď teraz a rovno ti ho aj vytlačím.“

Sadol si za širokú obrazovku a po spustení tlačidla sa počítač rozozvučal ako štartujúce lietadlo.

„Budem sa musieť naučiť pracovať s počítačom?“

 „Áno. Doba ide dopredu a bude to iba horšie.“ Austin žmúril pred seba. „Výpis máš priehľadný, mali by sme ho prezentovať ako ukážkový.“

„To nemusíte.“

Austin zostal sedieť za svojim pultom, schytil do ruky pero a začal si ho pohadzovať. „Ďalej musíš byť štátnym občanom, ovládať jazyk, nebyť členom politickej strany a nakoniec by si mala byť zdravotne, telesne a duševne spôsobilá na výkon služby.“

Leah zdvihla obočie. „Potrebujem zdravotnú prehliadku?“

Austin si prestal pohadzovať pero. „Je s tým nejaký problém?“

„Nie, nie je.“

„Dobre,“ vydýchol Austin a vrátil sa k svojmu zlozvyku. „Previerka sa vykonáva z behu na päťdesiat metrov, ľah-sed za dve minúty, zhyb vo výdrži, beh na dvanásť minút a plávanie na sto metrov. Nejaké otázky?“

„Kedy sú skúšky?“

Austin sa zasmial a postavil. „Si správna žena so správnymi otázkami. Na nácvik a vybavenie všetkého potrebného máš mesiac.“

„To sa dá zvládnuť.“

„Teším sa na spoluprácu,“ opäť jej podal ruku.

„Aj ja.“

Leah vyšla späť na čerstvý vzduch a zoskočila na chodník, práve keď Charlie Swan vystupoval z auta so svojou nesmrteľnou dcérou. Niežeby ju predtým kto vie ako schvaľovala, ale keď Bella nosila šaty od vychytených módnych návrhárov a vozila sa v obrnenom aute, ktoré jej pomohol závidieť predstaviteľ štátu, pre ľudí muselo byť naozaj ťažké presviedčať sa, že sa nevydala pre peniaze.

Alice sa jej podarilo spoznať aspoň z časti a vedela, aká dokáže byť presvedčivá. Keď prehovorila Jacoba na nové oblečenie, prehovoriť Bellu pre ňu nemohlo byť nič zložité.

Leah si sľúbila, že pred mamou umlčí skutočnosť, že Cullenovci rozdávajú svojim blízkym časť svojho majetku, pretože by inak začala trvať na priateľstve s nimi.

Vlčica vystúpila a Bella pokrčila nos, ale zdvorilo zdvihla ruku na pozdrav. „Leah.“

„Dievčatá, som rád, že sa poznáte,“ reagoval na nich Charlie. Obe stretával pomerne často, no nikdy nie naraz. Muža to vyviedlo z miery. Najprv si dal ruky v bok, potom ich preložil na hrudi a zasa ich pripažil k telu.

„Čo tu robíš? V meste? Na stanici?“ zavrčala na upírku.

Charlie si nevraživosť vysvetlil po svojom. „Leah, nemusíš žiarliť, to miesto je ešte stále voľné.“ Vzhľadom na vlčicin zmätený výraz dodal: „Hovoríš o tom, však?“

„Hej.“ Leah pozrela dole a šúchala tenisku o chodník.

Charlie sa nadýchol, aby niečo povedal, ale zazvonil mu mobil. „Ospravedlňte ma, prosím. Toto musím vziať.“

Leah a Bella mlčali. Vlčica si ostýchavo chytala lakeť, zatiaľ čo Bella vyzerala, akoby ju zaliali do betónu. Mohla tam v rovnakej póze stáť aj mesiac a ľudia by si ju pomýlili s antickou skulptúrou.

„Mala by si aspoň zažmurkať.“

„Aha. Jasné.“ Bella urobila krok dopredu a zase späť. „Nemusíš byť taká panovačná. Prišla som navštíviť svojho otca, nikdy by som mu neublížila.“

„To hovoríš teraz, ale čo potom...?“

„Potom už ho dlho neuvidím. Chcem s ním stráviť čo najviac času.“

Leah prikývla. Viac vysvetľovania nepotrebovala.

„Nesnaž sa mi hrať na city.“

„Myslela som si, že ťa už nepriateľstvo prešlo.“

Leah opäť nahlodávali tie otravné pripomienky, že má byť milá. „Prepáč.“

Bella vyvalila oči. „Ty... ty sa ospravedlňuješ mne?“

Leah sa krátko usmiala do zeme. „Ale kamošky z nás nebudú.“

„Takže vyhlasuješ prímerie?“

„Dočasne. Nezvykaj si.“ Vlčica sa upírke pozrela do zlatých očí. Prechádzal jej z toho mráz po chrbte.

„Naši rodičia sa potešia, že sme si k sebe našli cestu.“

„Hej, počuj, potrebujem od tvojho svokra papier o zdravotnej spôsobilosti."

„Teraz je mi už všetko jasné," zasmiala sa Bella. „Uvidím, čo sa dá robiť."

Než sa Leah stihla hájiť, že to nie je kvôli potvrdeniu, ale pre nové presvedčenie, medzi dievčatá sa vrátil Charlie. Nakoniec tomu bola aj rada, pretože nemusela upírke prezrádzať svoje pohnutky. 

„Práve mi volali kvôli jeleňovi zaseknutému v plote. Nie je to nič vážne, ale požiarnici chceli, aby som dohliadol na pokoj v okolí. Zobral by som vás so sebou, ale Bella sa chystá domov a ty Leah si sa prišla opýtať na skúšky a výcvik, je tak? Všetky potrebné informácie sú na stanici. Je tam Austin, choď za ním, všetko ti vysvetlí.“

„Okay, uvidíme sa neskôr.“ Leah im obom zdvihla ruku na pozdrav.

Po návšteve policajnej stanice skočila Leah ešte do neďalekého supermarketu. Keď prechádzala cez oddelenie drogérie na chvíľu sa zastavila pri regály s dámskymi hygienickými potrebami. Táto súčasť ženstva jej kto vie ako nechýbala. Nebola obmedzovaná vnútornými cyklami, ale táto skutočnosť jej prinášala radosť iba do istej miery, pretože mala vysoký vplyv na plodnosť.

A bude vôbec niekedy chcieť deti?

„Ahoj Leah.“ Zboku sa k nej postavila Emily a spoločne zízali dopredu.

Leah to pripadalo zvrátené a tak sa radšej obrátila na zubné pasty.

Bola drzá k Belle a Austinovi a teraz hrozilo, že sa neovládne a bude protivná aj na Emily. Naozaj jej kamarátky chýbali. Keby rozvíjala svoje komunikačné schopnosti a socializovala sa, nepovažovala by každého človeka za triedneho nepriateľa.

Leah musela niečo povedať, lebo inak by ju Emily obvinila z ďalej trvajúceho ignorovania a to vlčica nechcela. Chcela ju držať v napätí, no zároveň jej ukázať, že sa niekam posunuli.

„Čau,“ odpovedala jej Leah a prevrátila oči na krabičky pred sebou.

Leah pozerala dole a medzi obrovským množstvom jedla si všimla aj tehotenský test.  

Povzdychla si. „Snažíte sa o bábätko?“

Emily sa nervózne zháčila. „Teraz, keď už sa všetko upokojilo, je na to vhodný čas.“

„Tak držím prsty. Maj sa a pozdravuj Sama.“

Leah sa zvrtla a vybrala sa preč. Už ani nevedela na čo do obchodu vošla, ale teraz už bola presvedčená, že potrebuje balíček prvej pomoci na zlú náladu. Vzala čipsy a akčnú komédiu. Kto vie prečo si dievčatá mysleli, že by mali pozerať romantické filmy, ale Leah to akurát rozosmútilo ešte viac.

Emily sa tak rýchlo nechcela vzdať. Kolovala jej v krvi skoro rovnaká krv ako Leah. „Môžeš zajtra prísť k nám na návštevu. Budeme pozerať film.“

Leah otáľala.

„S kým?“

„Ja, Sam, Jared, Quil, Embry... všetci chlapci a príde aj Seth a Jacob.“

„No tak, poď. Bude to lepšie ako toto,“ kývla ku košíku v rukách Leah. „Nemusíš sa so mnou a Samom družiť. Príď kvôli iným.“

Obe tentokrát zízali dnu a nakoniec si Leah porazenecky povzdychla: „Fajn.“

Autor: Lorinne (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Horiaci prach - 3. kapitola: