Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hmla - 6 Nič netrvá večne

nbjgkzugbztgjz

Sponzoři

Fandíme Stmívání.eu
Stmívání.eu

Hmla - 6 Nič netrvá večneMoc...moc...moc....moc...moc... sa ospravedlňujem za to prestrašne dlhé čakanie, nebudem sa vyhovárať mala som čas...ale nejako sa to nepodarilo...takže až teraz...ale i tak dúfam že sa vám bude táto kapitola páčiť a že si ešte pamätáte na tie predošlé....prajem príjemné čítanie a ešte raz sa ospravedlňujem..

12.07.2009 (13:12) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1337×

6. Nič netrvá večne

 

S pomocou Edwarda som vstala z postele. Dnes idem domov...Ach môj Edward...ako moc mi bude chýbať, ale vlastne mamka bude v práci tak môže byť Ed so mnou. Preniesol ma až ku kúpeľni , ako posledné 4 dni. Rýchlo som vkĺzla do kúpeľne. Bože...ja zase vyzerám, niekedy naozaj nedokážem pochopiť ako sa môžem páčiť Edwardovi... Edwardovi, krásnemu bohovi z postavou atléta, rozumom vedca , krásou Aphrodity a láskou Amora. Je to naozaj nepochopiteľné.

 

Opláchla som si tvár, umyla zuby, kompletne sa upravila aby sa už na mňa nepozerala tá obluda zo zrkadla ale aspoň niečo, čo sa podobá človeku. Vyšla som von a už aj bol Edward u mňa, nežne ma pobozkal na krk a potom na pery. Celým mojím telom pri jeho dotyku prešla neviditeľná vlna lásky a rozliehala sa postupne po celom tele. Edward sa po mojom zachvení zachichotal a vzal ma do náručia, smer izba.

 

Spoločne sme ležali takto až do 4tej, o hodinu mala prísť mamka, ale keď mne sa od Edwarda vôbec nechce. Poslednou dobou sa cítim ako zdrogovaná, hlavne keď som s Edwardom. Jedna jediná chvíľka bez neho mi spôsobuje neviditeľnú bolesť. Ach Edward.

 

„ Prídeš ku mne keď Renné odíde do práce?“

 

Opýtala som sa ho. Ešte stále sme spoločne ležali na posteli. Edward ležal rovno na chrbáte a hladkal ma po chrbáte. Ja som ležala presne kolmo na jeho hrudi a hrala som si z jeho rukou, ktorá sa znovu trblietala na slnku.

 

„ Bells, prídem...ale až neskôr...prepáč zlatko ale už musím ísť na lov...nechcem ti nijako ublížiť“

 

Dopovedal smutne a ospravedlňujúco sa na mňa usmial. Doplazila som sa ku nemu a jemne pobozkala. Edward sa rozžiaril ako slniečko a privinul si ma bližšie.

 

„ To nič miláčku, hádam to vydržím bez teba“

 

Zachichotala som sa spoločne s mojou láskou.

 

„ Mám pocit... že dneska budem rodine liezť na nervy pri love“

 

Povedal Edward a znovu sme sa spoločne zachichotali. Čas plynul rýchlo, až uplynula aj hodina a mamka už zvonila pri dverách. Ja som už bola pobalená a moja láska ma zdvíhala z postele. Zniesol ma dole a posadil na pohovku. Renné vošla dnu celá vysmiata, potom sa usmiala na mňa a začala sa zvítavať aj s Carlislom a Esme. Dlho sa spoločne rozprávali a ja som aspoň mala čas na môjho boha.

 

Asi po hodine Renné zasalutovala a ja som s Edwardovou pomocou vstala a prešla ku mamke. Nestačila som ani otvoriť dvere na dome a už ma niečo vydvihlo do vzduchu. Pravdaže to bol Edward.

 

„ Si myslíš že ťa nechám takto sa namáhať?“

 

Usmial sa na mňa a vášnivo ma pobozkal. Mamka si odkašľala a my sme sa rýchlo od seba odtrhli. Zase moju tvár zdobili dve veľké paradajky na lícach. Jaj... trapas. Edward sa krásne zasmial a už aj ma niesol ku autu. Mamka sa ešte posledný krát rozlúčila s Cullenovcami a mohli sme ísť. Išiel s nami aj Edward...nechcel aby som sama schádzala po schodoch... no jednoducho môj osobný hrdina.

 

Zastavili sme pred domom. Edward vyšiel z auta , otvoril dvere mamke, ktorá na neho obdivne pozerala a potom prišiel až ku mne. Opatrne ma vzal do náručia a popritom ešte bral tašky, vyzeral ako vianočný stromček s opičkou v náručí. Rýchlo ma vyniesol hore do izby, pomohol Renné ešte povybaľovať a potom sa prišiel rozlúčiť.

 

„ Vráť sa mi skoro“

 

Zašepkala som pri poslednom srdcervúcom bozku. Šibalsky sa na mňa usmial.

 

„ Neboj sa...ani si nevšimneš že som tu nebol“

 

„Tak to by sa teda nestalo“

 

Zasmiala som sa horko. Vášnivo ma pobozkal.

 

„ Láska, nedramatizuj to“

 

Usmial sa, už chcel ísť, ale ja som sa ešte po neho natiahla vzala jeho tvár do rúk a dala mu dlhý bozk.

 

„ To je poistka kým sa nevrátiš“

 

Povedala som, znovu sa usmial a už bol aj preč. Neskôr ku mne vošla mamka...pravdaže chcela vedieť všetko o Edwardovi. Takto sme sa rozprávali asi hodinu. Potom sa mamka ospravedlnila, ale musela ísť ešte niečo nakúpiť a tak som ja ostala doma sama, bez mojej mamky a bez môjho anjela. Čo môže byť horšie?

 

Vonku začalo husto pršať, milujem dážď a tak som sa na neho intenzívne pozerala. V tom som počula vrznúť dvere. Pozrela som sa smerom ku dverám a stál tam On! Jacob! Sakra...čo tu ten prašivý pes chce?

 

„  Čo tu chceš? Pedigree nemáme“

 

Povedala som otrávene a nenávisť sa vo mne pomaly ale isto búrila.

 

„ Prišiel som si po teba, ako som ti už povedal, ozaj tá ruka ma mrzí“

 

Ozaj tá ruka ma mrzí... a len tak mimochodom ju mám zlomenú a vďaka tebe som skoro vykrvácala, tak to ho už vôbec asi nezaujímalo.

 

„ To mi je ľúto šteňa...ale ja s tebou nikam nejdem...ani dnes...ani zajtra... ani nikdy!“

 

Vykríkla som.

 

„ A niekto sa ťa pýtal či chceš ísť“

 

Povedal rozhodne Jacob, rýchlo sa ku mne prihnal a vyzdvihol ma do vzduchu. Začala som ho silno búchať do hrude, dokonca aj sadrou...čo celkom dosť bolelo

 

„ Pu- sti- ma!“

 

Kričala som najmenej tisíckrát. Ruka už bolela väčšmi ako predtým a mne sa po tvári kotúľali slzy. Ale stále som búchala a zmietala sa. Jacob ma naložil do auta a pozamkýnal. Naštartoval a plnými obrátkami sme vyšli s pred domu. Bola som zúfalá...čo mám robiť? Čo teraz robiť? Vzhliadla som na sadru na ruke... a už som to mala.

 

Sadrou som narazila do bočného okna, ktoré najprv len puklo.

 

„ Čo robíš do pekla?“

 

Zavrčal na mňa Jacob...nespoznávala som ho...nikdy takýto nebol...taký hrubý... a sprostý. Narazila som druhý, tretí a nakoniec aj štvrtý krát . Nevnímala som Jacobovo vyhážanie. Prestrčila som sa z okna, Jacob pribrzdil  a ja som sa pretiahla celá cez okno. Tvrdo som dopadla na cestu. Našťastie to bola lesná cesta...takže veľa áut tu nebolo. Pozviechala som sa zo zeme.

 

Na väčšine časti tela som bola celá krvavá a po tvári mi tiekli tiché slzy bolesti. Zdvihla som sa a pokúšala sa ujsť. Počula som zaškrípanie bŕzd a auto, ktoré sa vracalo späť. Pane Bože čo teraz?!

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Hmla - 6 Nič netrvá večne:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Twilight účet
Uživatel:
Heslo:
Registrace
Twilight FanFiction
Partnerské stránky


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky
Chcete se k nám přidat?
Toto může být i váš web.
Máte zájem?
Ověřování přispěvatelů
Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli?
Profi přispěvatelé
Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
I vaše znalosti mohou být k užitku
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci
Chcete pomoci při rozvoji webu?
I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Návštěvy

Kdo je tu z členů? Klikni!

© 2006 - 2021 Tým Stmívání.eu Publikování nebo šíření jakéhokoli obsahu serveru bez předchozího souhlasu je zakázáno!RSS: články, news, fanfiction, komentáře