Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hmla - 4 Nenávisť

24.03.2009 (18:21) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1338×

Nenávisť

„ Nemáš tu čo robiť šteňa tak odstrel“ opakoval mu Emmet

„ Kým mi nedáte Bellu tak neodídem“ vyhováral sa Jacob

„ No tak to sa šteniatko rozlúč zo životom lebo Bellu ti už nikdy viac nedáme, už jej nebudeš ubližovať!“ predniesol Emmet

„ Bella je moja! Vždy bola a vždy bu...“

„ Ty si debil či čo Jacob? Ty si ho nepočul? Odstrel!“ vložila som sa do toho ja a pokračovala ku nemu, už nie v Edwardovom náručí ale po svojom, pridržiavajúc sa barlí a vytláčala ho von z domu.

„ ja že som tvoja?! Pche nikdy som nebola! A ani nikdy nebudem!“ už som na neho dosť kričala, dotlačila som ho až von na trávnik.

„ NE-NÁ-VI-DÍM- ŤA!!! Už to konečne chápeš? Či si mentálne retardovaný? Či ako ti to mám povedať! Jacob Black, už nikdy, nikdy ťa nechcem vidieť, vypadni z môjho života, vypadni od Cullenových, vypadni!!!“ kričala som za ním, on tam len stál ruka v ruke s tou svojou ryšavkou a nemo sa na mňa díval.

„ Hej to čo si dovoľuješ, nikto nebude rozkazovať môjmu Jacobovi čo má robiť“ namyslene odpovedala ryšavka.

„ Waw, to kde si vyhrabal túto sliepku? Prelož jej toto prosím ak jej slepačí mozog nestíha, vypadnite ihneď a Jacob“ v tom zbystril, a ja som si z krku strhla prívesok čo mi dal a hodila mu ho do dlane.

„ Na , tu máš choď oblbovať druhú, a už vypadnite zavadziate tu“ dodala som, v tom stál Edward za mnou a ochranársky ma objímal, ja som najprv nechápala, ale otočila som sa ku nemu a zaborila zrak do jeho hrude, posledný krát som sa otočila, Jacob sa tam triasol, pri tom dievčati ako vtedy keď sa triasol pri mne, keď zo mňa dával von svoje pazúre, on sa chce premeniť.

„Edward sprav niečo, on to dievča zabije“ hlesla som.

„ Edward rýchlosťou blesku už bol pri Jacobovi a zo zadu mu držal ruky, Jacob sa trhal, premieňal sa, z Jacoba neostalo nič, v Edwardových rukách stál už len vlk, obrovský vlk, a Edwardovy zatínal pazúre do krku, do brucha, do stiehen, tam kde sa dalo.

„ Nie , Prestaň“ kričala som po Jacobovi, ktorý sa pokúšal zabiť môjho Edwarda, zišla som po schodoch, myslela si, možno ho ukľudním.

Edward bolestne zakričal:

„ Nie Bella , nechoď sem, nechoď sem, neboj sa o mňa.“
zomlelo sa to tak rýchlo, Jacob sa nekontrolovateľne pravou rukou vymanil z Edwardovho zovretia a škrabol po mne, ja som spadla na zem, krvácajúca rana sa čím ďalej tým viac otvárala, moja ruka bola zlomená.

„ Nie, nie, nie!!! Carlisle!!!“ kričal zlovestne a umučene Edward.

Carlisle tu bol ihneď už aj z ostatnou rodinou, Emmet celú tú dobu ochraňoval to dievča, Esme sa chopila Jacoba a ani si nedokážem predstaviť z kadiaľ sa jej nabrala toľká sila, potom jej pomohla ešte Rosalie, Jasper a Alice boli bohužiaľ na love. Carlisle sa nado mnou, nakláňal, a potom ma už len brali tie anjelské ruky preč a ja som omdlela.

Tento krát som sa zase zobudila s bolesťou, nie nohy ale ruky, jauuu ako to bolelo, vydala som jeden nefalšovaný zvuk bolesti, Edward bol ihneď u mňa a bral ma do svojich rúk , tíšil ma bozkával na čelo, a jemne mi pohmkávala nejakú melódiu tá ma uspávala, a ja som sa zase ocitla v ríši snov.

Sen bol zase o niečo horší, bola to tá istá situácia ako pred chvíľou, len tam bola jedna podstatná zmena, Jacob sa vytrhol z rúk Edwardovi, ale nesiahol po mne ale po Edwardovi, zabil ho, on ho zabil!!! Doplazila som sa vzlykajúca ku už mŕtvemu telu Edwarda, len tak tam ležal a nič, nič !!! EDWAAAARD!!!! Kričala som do prázdna, a Jacob spustil hlasný hurónsky smiech, to sa už nedalo vydržať, z trhnutím do sedu som sa zobudila.

Plakala som, vzlykala, bola som znovu v tej izbe kde som po celý čas ležala s Edwardom, ale kde je Edward? Čo ak to nebol len sen? Čo ak je Edward....

Nedokázala som to dokončiť, pocity boli silnejšie, doľahla ku mne neuveriteľná bolesť, trhala so mnou, roztrhala ma na malinké kúsočky, zviezla som sa z postele na zem a zamierila ku kútu miestnosti. „ Edward, môj Edward“ nevedomky som šeptala a popritom aj vzlykala, slzy mi stekali po tvári ako vodopád, v tejto chvíli som nepomyslela ani na bolesť ktorá mi striedavo prichádzala do ruky čo raz silnejšie.

V tom sa dvere rozleteli, stál v nich on, môj anjel, „Edward“ zašepkala som. V tvári mal prestrašný výraz, bol tak zmučený, ja som len ku nemu ešte stále trasúc sa vzlykmi, natiahla ruky, ihneď bol u mňa, vzal si ma do náruče a položil na posteľ, držal ma okolo ramien, a objímal čo najsilnejšie, a aj jemne upokojujúco hojdal v objatí.

„ Bellinka, prepáč, ja , ja som potreboval ísť na lov, prosím prepáč mi to“ šeptal mi smutne.

„ tíško, tíško, už som tu“ stále ma upokojoval, a popritom bozkával na temeno hlavy, bol skvelý, utíšil ma, a ja som sa znovu, ani neviem ako, ponorila do tmy spánku. Ráno ma prebudila moja ruka, sakramentsky bolela.

„ Dobré ráno“ žiarivo a popritom starostlivo na mňa hľadel Edward.

„ ahoj“ zašeptala som a pritúlila sa ku nemu čo najbližšie, tá ruka ma dosť bolela, a moje slzné kanáliky to nevydržali a zase spustili príval sĺz. Edward stuhol, odtiahol si ma od tela a starostlivo premeriaval.

„ Bella, Bella , čo sa deje?“ doliehal sa odpovede

„ Ruka“ zašeptala som priznávajúc.

„ Carlisle“ zavolal Edward na svojho otca, ten tam v okamihu stál a díval sa na nás.

„ Carlisle, Bellu moc bolí tá ruka, daj jej nejaké tabletky“

„ Ukáž mi to prosím Bella“ nechcelo sa mi mu dať tú ruku, už len najmenší pohyb mi zpôsoboval neznesiteľnú bolesť, Edward ma ešte väčšmi objal, a tak uistil nech dám ruku Carlislovi. Prehliadal ju sem tam trochu stisol, ale pre mňa to bola dostatočná sila ku bolestnému trhnutiu.

„ ruka je v poriadku, idem po tie lieky“ pousmial sa na mňa a ani som sa nestihla posadiť stál u mňa s liekmi v ruke, zobrala som ich do rúk. „ ďakujem“ zašeptala som, a Carlisle len kývol hlavou usmial sa a znovu odchádzal dverami preč. Pokúšala som sa postaviť, pravdaže mi pri tom musel pomôcť Edward, so zlomenou nohou a rukou ste neohrabanejší ako korytnačka keď sa prevráti na pancieri. Jemne ma posadil na kraj postele, rýchlo odbehol a doniesol pohár plný vody, prášky som čo najrýchlejšie zapila a bola som milo prekvapená ako rýchlo zabrali. Po 20tich minútach som bola ako znovuzrodená usmievala som sa, a už sa aj normálne rozprávala s Edwardom.

„ Bella?“ zahľadel sa na mňa s ľútosťou v hlase

„ Áno?“

„ Toto ti urobil on?“ Edward jemne prešiel po mojich jazvách na dekolte od Jacobových pazúrov.

„ Áno, bolo to dávno, bola som v lese v nesprávnej chvíli“ smutne som dodala

„ Už len kvôli tomuto by som mu mal odtrhnúť tú jeho psiu gebuľu“ rozhorčene vravel, potom sa upokojil, hodil na mňa vážny výraz zmiešaný s nevyslovenou prosbou a pokračoval

„ Ja.... ja ti nikdy neublížim, prisahám“ dopovedal zkormútene.

„ Ja viem Edward, ja to už dávno viem, a verím ti“ usmiala som sa na neho a on mi ten úsmev konečne oplatil.

„ A Bella?“

„ Áno ?“ znovu som čakala na to čo povie.

„ Už nikdy prosím nerob to čo si spravila včera, ja ....ja neviem čo by som robil keby ťa stratím, prosím sľúb mi to“ úpenlivo s bolesťou v tvári ma prosil.

„ prisahám „ odpovedala som mu a dodala.

„ Čo mám povedať maminke na tú ruku?“ a začala som sa smiať, pretože si nedokážem predstaviť že by som jej povedala pravdu, no Edward sa na mňa nahnevane pozrel akože“ tu nie je nič k smiechu“ a zapozeral sa mi do očí, ja som utíšila jeho smiech a čakala na odpoveď.

„ No tak nad týmto som moc ešte nerozmýšľal, povieme že si mala nalomenú ruku ešte z tej nehody a Carlisle ti ju zrentgenoval a našiel tú zlomeninu, tak šla do sadry“ musím uznať že premyslené to mal bravúrne, to teda áno, už len to dobre zahrať, ale Cullenovcom to šlo až príliš dobre.

Celý deň som ležala v Edwardovom náručí, rozprávali sme sa o jeho rodine, o ňom, vlastne on už o mne vedel až príliš veľa. Po chvíli ma niečo napadlo.

„ Edward, ja by som chcela ísť von“ zmučene som zastenala

„ No neviem či je to najlepší nápad ale opýtam sa Carlisle“

„ Ďakujem“ nadskočila som na jeho hrudi a vlepila mu pusu na líce, hneď po tom som sa odtiahla a prestrašne začala červenať, na to sa Edward začal na mne rehotať, a ja som sa tiež rehotala ale potom som hrala urazenú osobu.

„ Bella, si prestrašne zlatá“ šeptom si vydýchol po jeho rehotacom výbuchu, ja som sa urazene otočila. Ostal pozerať na mňa ,úplne bol mimo.

„ Ale no ták, Bella“ naťahoval každé slovíčko,

„ Ja som ti len na smiech!“ trochu hlasnejšie som naštvane skríkla , Edward zase strnul, „oj je zle“ pomyslela som si, otočil ma silou, ale jemne, ku sebe zadíval sa mi do očí a spustil.

„ To myslíš vážne?“ díval sa na mňa s otázkou v očiach

„ Áno“ odpovedala som ešte stále rozhorčene.

Edward sa ku mne rýchlo naklonil a zúfalo mi vpálil bozk na pery, mne sa zatočila až primoc hlava, bolo to úžasné, neuveriteľné, neskutočné. Ukončil svoj bozk a tázavo sa na mňa zahľadel

„ Myslíš teda zle, už mi veríš?“ nestačil to dopovedať, a pre tentoraz som mu ja vpálila bozk na pery, a zase ten skvelý pocit.

„ Už hej“ zacerila som sa na neho a on na mňa, pritúlila som sa ku nemu bližšie, on mi pozdvihol tvár a vynútil si ďalší bozk, pomalý, nežný, krásny, a ďalší a ďalší a ďalší, a takto to sa nami šlo hodnú chvíľu, boli to len krátke bozky, také bojazlivé, ale i tak neskutočne krásne.

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hmla - 4 Nenávisť: