Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hmla - 3 Dni

23.03.2009 (03:18) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1417×

Dni

Bolo to neskutočné, ale vlastne aj také reálne, postupom času som si uvedomila, že sa zamilovávam do Edwarda Cullena! A Jacob, Jacob bol už len minulosť, ktorá mi prinášala návaly utrpenia, vzlykov a Edwardovho strachu o mňa. Ako aj dnes.

Jacob stál predo mnou, v ruke držal ruku tej ryšavo vlásky , ktorá stála pri ňom a zamilovano na neho pozerala, on sa nahol, chvíľu zaváhal lyšiacky na mňa zazrel a pobozkal ju tak silno, mala som pocit že mňa nikdy tak nepobozkal, po dlhej odmlke zase zhliadol na mňa pousmial sa a kráčal za ňou preč. Ja som len za ním prestrašne kričala, až ma z toho bolelo hrdlo, a potom som sa zrútila tam uprostred cesty kde blízko nik nebol. Niekto ma poriadne objal, bolo to studené objatie, ale aj tak bolo neuveriteľne upokojujúce. Zobudila som sa.

Vedľa mňa ležal Edward, nádherne krásny, ako vždy, a s utrápeným výrazom pozeral na mňa, ja som si až v tej chvíli uvedomila slzy stekajúce mi po tvári, jemné chvenie môjho tela, a tiché vzlyky ktoré vychádzali z mojej hrude. „ Prepáč“ bolo jediné čo ma v tejto chvíli napadlo povedať, aj to so zlomeným tónom v hlase, chudák, asi najskôr ho môj sprostý sen ktorý sa premiestnil aj do skutočnosti zobudil. Stále sa na mňa uprene díval ako keby ma nechápal. Ja som sa len ku nemu pritisla bližšie a zaborila svoju uplakanú tvár do jeho hrude.

„ Bella, ty sa nemáš za čo ospravedlňovať, ja viem že to musí prestrašne bolieť, a aj mňa to bolí keď ťa vidím takúto, skús sa aspoň trochu ukludniť“ prehováral ma tým najsladším hlasom na svete, už len kvôli tomu krásnemu hlasu som prestala vzlykať, mierne sa odtiahol a zapozeral sa mi do očí. „ Už je lepšie?“ hlesol tak po tichu že som si nebola istá či to naozaj povedal, len som nemo prikývla a zase sa pritiahla ku nemu, zaboriac svoju tvár zas do jeho hrude. Bol to nevysloviteľný pocit, ako keby ste zaryli tvár do vankúša v ktorom sa nachádzalo tisíce kvetov, ktoré prekrásne voňali, a aj tak to bolo sto krát lepšie. Zaspala som, ako aj nie, veď som sa cítila ako v nebi. Ráno už bolo všetko v poriadku. Stále tam pri mne ležal a díval sa na mňa s tým dych vyrážajúcim úsmevom, ktorý vám hneď skrášli ráno.

„ Dobré ráno“ prívetivo sa na mňa ešte väčšmi pousmial a jemne ma pobozkal na vlasy, bolo to úžasné zase nevysloviteľné, jednoducho vynikajúce, neporovnateľné. Ja som sa len omámene na neho pozerala. Bola som omámená všetkým, jeho hlasom, dychom, tvárou, telom, pokožkou, očami ústami, jednoducho všetkým, dokonca aj vlasmi. Cítila som sa ako starý závislák, ktorý keď dostane svoju dávku po dlhom čase, zažíva túto úžasnú eufóriu. Nemotorne som sa pokúsila vstať, no Edward už bol zase pri mne a chytal ma do svojho náručia, a ja zase v rozpakoch sčervenala. Sakra, prečo sa stále musím červenať, a prečo on musí byť tak krásny, úžasný a hlavne neskutočný? A ja taká škaredá, sprostá, a otrasná? Zachichotala som sa nad tým, keby len teraz vie o čom premýšľam, to by teda bolo ešte horšie ako to neustále červenanie sa. Pri kúpelňových dverách ma zjemna pustil na nohy a oprel sa o stenu aby na mňa počkal. Než stihol odísť ku stene, bezhlavo som sa ku nemu načiahla a pevne ho objala, najprv nechápavo stuhol, ale potom si ma ešte väčšmi pritiskol ku telu a objatie mi opetoval. Oddialila som sa a vošla do kúpeľne, hneď som sa tam zrútila na zem a predýchavala ten moment, bolo to niečo úžasné, absolútne som toho neľutovala. Ale keď som sa videla v zrkadle, uf, tak to už bolo niečo, teraz som ľutovala samú seba že musím takto príšerne vyzerať, a aj Edwarda že sa musí na takú príšeru pozerať. Poumývala som si tvár, potom aj konečne zuby, pokúsila sa učesať si vlasy, no to moc nebolo možné tak som ich aspoň trochu ukľudnila, voda mi pri tom pomáhala. Vyšla som z kúpeľne, pri stene zase čakal Edward a ako vždy sa na mňa anjelsky usmieval a natiahol ku mne ruky aby ma vzal do svojho náručia. Ani som sa nenazdala a už aj som sa v ňom vznášala, položil ma na posteľ a tentokrát som mu nemusela naznačovať že túžim po jeho spoločnosti, jemne ma nadvihol a položil na svoju hruď, naozaj som sa cítila ako porcelánová bábika.

„ Alice NIE!“ zrazu zakričal Edward, zmizol on normálne zmizol!!!! Pohyboval sa ako najrýchlejšie stvorenie sveta!!! To čo malo byť?!?! A kam išiel?!?! A čo sa to tu vlastne deje?!?!? Som už úplný debil alebo vidím halucinácie?!?! Či toto všetko je sen?!?! Rozvzlykala som sa, Edward bol už aj u mňa , načahoval ku mne svoje ruky, no ja som chcene spadla z postele a odplazila sa do kúta pri stolíku. „Choď odo mňa preč!! Nechaj ma na pokoji!!! Nedotýkaj sa ma !!“ kričala som odporne na neho cez vzlyky ,

„ Bella, Bellinka, ja , ja .... ja ti to vysvetlím, len prosím prestaň plakať a neboj sa ma“ pozeral sa na mňa s veľkou bolesťou v očiach, no ja som mu neverila.

„ Neverím, neverím ti ani slovo, ty ma zabiješ, to je super od vlkodlaka ku ďalšiemu monštru“ vyhŕklo bez rozmyslenia zo mňa, Edward trhol zo sebou, a potom sa stiahol, z jeho tváre kričal ten umučenecký pohľad a ja som ihneď ľutovala tej somariny čo zo mňa vyhŕkla, chudák čo ak on za to nemôže, čo ak on nechcel byť to čo je ... a čo vlastne je?!?! Edward sa zrazu zosypal na zem ako hromada piesku, vzal si hlavu do dlaní, ale nič , žiadne vzlyky, žiadne slzy, nič, ale aj tak som vedela že som mu až príliš ublížila, to si nezaslúžil, on ma chcel asi len uchrániť, a vlastne, celú tú dobu sa tak skvelo o mňa staral, ja som ale sviňa, ublížila som mu a moc. Doplazila som sa ku nemu, on v tej chvíli stuhol ako socha, ale ruky od tváre nedal preč, ruky som mu omotala okolo hrude ako to len šlo, a hlavu som si pritisla ku jeho hrudi. Zrazu sa prebral zo strnutia.

„ Edward, prepáč, prepáč mi to prosím“ pomaly som sa mu rozvzlykala a pokračovala som

„ ty nie si monštrum, ty , ty si úžasný, jedinečný, a hlavne pre mňa moc dôležitý“ priznala som „ a je mi jedno čo si, moje city sa už ku tebe nezmenia“ druhý krát som priznala. Edward vzhliadol na mňa od svojich dlaní, bolo to hrozné sa na neho dívať, vyzeral ako človek ktorý práve zomiera, aspoň že po chvíli sa tento jeho výraz zmenil na ten krásne zamilovane vážny, pritisol si ma ku telu, a bozkával na čelo.

„Bella, ja si ťa nezaslúžim, ty si úžasná, prepáč že som ti to nepovedal, ale ty a Jacob, teda prepáč, nechcel som ti ešte viac ubližovať“ mučenlivo priznával a hladil ma po tvári, v tom ma vzal do náručia a preniesol na posteľ, ľahol si vedľa mňa a znovu ma hladkal a upokojoval a popritom aj pokračoval.

„ Chceš vedieť čo som zač?“ spýtal sa ma s vážnosťou v hlase.

„ a chceš mi to povedať?“

„ a ty to chceš počuť?“ doťahovali sme sa jak malé deti.

„ áno chcem“ pousmiala som sa na neho, a to ho nakoplo k odpovedi.

„ o čom všetkom i Jacob vravel?“

Lovila som v pamäti spomienky, na toho na koho som spomínať nechcela, spomenula som si na pár vecí.

„ Jacob mi vravel legendy ako vznikli, a s čím bojujú, a ako sa to deje a podobne“

„ a teda proti čomu bojujú“

„ veď proti studeným nie?“ ako mi to slovo vykĺzlo všetko začalo do seba zapadať, extrémne chladný, veľmi rýchly a silný, nikdy som ho nevidela spať, tak toto je už bonus, Edward je

„ upír“ šepla som a ako retardovaná zízala do okna, Edward si ma pritiahol bližšie ku telu, tento krát som sa už vážne bála.

„ Bella neboj sa ja ťa nezabijem, na to ťa mám až primoc rád, a ešte jedno, ja nezabíjam ľudí, iba zvieratá, ja viem že aj to je už dosť, ale nenavyberám si.“ Nedokázala som mu ešte stále na to odpovedať.

„ prečo si zakričal Alice nie?“

„ Alice má schopnosť, vidí budúcnosť“

„ a ako si to ty vedel ? ty ju vidíš tiež?“ zaujato som sa ho pýtala.

„ nie ja som počul jej myšlienky“ čože?!?!?!?! Ak počuje a počul aj moje, tak sa idem dať zahrabať pod zem a už nikdy nevyjdem.

„ Bella, nečervenaj sa tvoje nepočujem“

„ čože ?!?! a to prečo?! A ostatných počuješ?!“ pýtala som sa mierne hystericky

„ kľud, áno všetkých ostatných počujem, ja neviem , neviem si to vysvetliť“

„ to som akože nejaká čudná? Či som UFO?!“ debilne som sa spytovala, Edward sa začal prestrašne smiať, a ja som si to až po chvíli uvedomila, aké somariny som vravela a začala sa smiať s ním, keď už sme utíchli spýtala som sa ešte najedno.

„ Edward, čo videla Alice?“

„ Alice, ...., videla najprv teba , na schodoch, potom tú ryšavo vlásku, a potom si sa aj ty aj tá ryšavo vláska stratili“

„čože? Prečo stratili?“

„ Alice nevidí vlkov, a každý kto je v ich blízkosti sa stratí“

„Jacob“ hlesla som, došlo mi to, on si príde po mňa , no to je drzý debil.

„ ja s ním nikam nejdem!“ dodala som ako malé dieťa

„ a myslíš si že ja si ťa dám?“ usmieval sa na mňa Edward a ja som sa zavrtávala do jeho náruče. Edward zrazu zas ztuhol.

„ Už je tu?“ predpokladala som.

„Čo chvíľa, Bella ostaneš tu, pošlem ku tebe Rosaliu, neboj sa ona ťa ochráni, a ja to zatiaľ pôjdem vyriešiť“

„ tak s týmto ja nesúhlasím, ja chcem ísť dole a chcem mu poriadne vynadať“

„ Bella prosím ťa ostaň tu hore“ uprosene sa na mňa díval, no ja som bola neodbitná

„ Kdeže pekne ma tam dole vezmeš“

„ a čo ak nie?“

„ tak to by si si teda už v živote u mňa nevyžehlil“

„ no dobre dobre, len sa nerozčuľuj“ Edward sa ofúkol ako malé dieťa a ja som mu dala pusu na líce , nech sa odfúkne, čáry máry fuk, a Edward žiaril ako slniečko.

„ Ideme?“ ceril sa na mňa

„ Jasne už sa nemôžem dočkať!“ víťazoslávne som zasalutovala a obaja sme sa rozosmiali.

Edward ma zniesol na rukách dole, už zdiaľky izby som počula hádajúce sa hlasy Jacoba s Emettom, práve on mu musel otvoriť dvere.

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hmla - 3 Dni: