Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hladina stúpa - 14. kapitola: To posledné, čo čakal

Stephenie Meyer


Hladina stúpa - 14. kapitola: To posledné, čo čakalV tejto kapitole sa dozviete, čo sa stalo s Enrikom a kto sú jeho únoscovia. Prečo si vybrali práve vlkolaka? Dokážu uzemniť jeho silu a teda aj nebezpečenstvo, ktoré pre nich predstavuje? Veď Lein syn sa len tak nedá... Prajem príjemné čítanie.

14. kapitola: To posledné, čo čakal


Enrik otvoril oči. Ruky aj nohy mal zviazané niečím hrubým a oceľovým, na hlave mal vrece. Ležal na bruchu, ruky za chrbtom.

Z natriasania plochy, na ktorej sa nachádzal a z pradenia motora rozoznal, že sa nachádza v aute. Prostredie páchlo upírmi a kovom.

Pokúsil sa oslobodiť z pút, spoliehajúc sa na svoju vlkolačiu silu, ale boli príliš pevné. Alebo on príliš slabý. Aj tak sa nazdával, že o nejakú chvíľu sa mu to podarí, no vtom ktosi zhíkol a on pocítil, že mu niečo buchlo do hlavy. Stratil vedomie.

Prebral sa znova. V hlave mu trešťalo a v ušiach zvonilo. V nose ho štípal odporný, upírsky smrad a pred očami mu tancovali bodky a svetielka. Nad ním sa niekto skláňal a fackoval ho. Enrik rozoznal mohutnú postavu bledého muža so žiarivými očami.

„No konečne, ty smradľavý pes,“ zaburácal muž.

Enrik sa nechal ovládnuť inštinktmi, vyceril zuby a z hrude sa mu vydralo naozajstné vlčie zavrčanie.

„Neprovokuj ho. Nechcel by si sa s ním stretnúť, keď sa premení,“ upozornil iný mužský hlas. Bol to ten muž bez kolena a ruky.

„Tento?! Ale prosím ťa! Také šteňa by mne nemohlo nič urobiť,“ zachechtal sa ten obrovský.

„Čo si tým chcel naznačiť?!“ vyštekol jednoruký upír.

„Že si padavka, keď sa od neho necháš zraniť,“ fľochol na neho obrovský. Týčil sa nad ním ako hora.

„Ty jeden snobský idiot! Ty by si na mojom mieste už nežil! Ty by si na mojom mieste...“

„Prestaňte, vy primitívi,“ ozval sa tenký, dievčenský hlások. Bol taký detský, ale chladný a rázny. Bolo to to dievčatko v úplne čiernom plášti, ktoré bolo so skupinkou upírov, ktorá na neho a jeho rodinu zaútočila.

Enrik čakal, že ju rovno roztrhnú ako hada, ale oni sa postavili do pozoru a zborovo zahlásili: „Prepáčte, madam.“

Aké staromódne, pomyslel si Enrik a snažil sa tváriť ľahostajne. Vystrašilo ho, aký majú pred tým deckom rešpekt. Musí byť v niečom výnimočná, keď si od nej nechajú rozkazovať.

„Nenechávajme Ara dlho čakať,“ povedalo dievča a otočilo sa na päte.

„A mimochodom, držte tú kreatúru, nech sa o nič nepokúsi,“ utrúsila ponad rameno. Enrik si uvedomil, že myslela jeho. Tiež si uvedomil, že sa nachádza vo veľkej hale, že na rukách má stále putá, ale nohy má voľné a že sedí na pohodlnej, koženej sedačke.

Enrik sa znova pokúsil putá roztrhnúť, ale len ten pokus ho stál veľa síl. Cítil sa čudne malátne a meravo.

Ten mohutný upír, ktorý do neho zapáral ho chytil okolo pravého ramena a ďalší, nie taký veľký, ale rovnako svalnatý upír, ho chytilo okolo ľavého ramena. Tam kde sa ho dotkli, pocítili mravčanie. Cítil sa ako infikovaný. Pokúsil sa vymaniť z ich zovretí, ale nemalo to žiadny účinok. Akoby ho zvierala oceľ. Postavili ho. Enrik sa nikdy necítil taký slabý. Keby ho tí dvaja nedržali, ani by sa neudržal na nohách. Zatočila sa mu hlava. Jeho bezmocnosť ho vydesila.

Enrikovi konečne prestalo zvoniť v ušiach, no mal ich zaľahnuté. Oči na tom boli o niečo lepšie, ale stále videl rozmazane. Až teraz zaregistroval mini armádu upírov. Bol si istý, že sú pripravení zasiahnuť, keby sa o niečo pokúsil.

Ako keby som mohol! Veď sa neviem ani sám postaviť.

Upíri ho viedli z haly do chodby, ale Enrik si nedokázal ani len zapamätať, ako vyzerala. Jediné, čo nemal otupené, bol čuch. Ten by obetoval radšej, lebo z toho smradu mu už bolo zle. Dokonca sa mu aj zle myslelo. Ako keby každú jeho myšlienku obaľovala hustá hmla.

Vošli do nejakej miestnosti, z ktorej Enrik zaregistroval len to, že je veľká a ešte smradľavejšia, ako tá hala predtým. Očami behal hore dole a snažil sa ich rozcvičiť. Veľmi sa mu to nedarilo.

„Vitaj, môj výnimočný chlapče. Je to oveľa zaujímavejšie stretnúť sa s tebou, keď si pri vedomí.“

Enrik sa otočil za hlasom. Na nejakom veľkom kresle sedel čiernovlasý muž. Nebol schopný podrobne si ho prezrieť, ale podľa čuchu ľahko spoznal, že aj tento všivák je upír.

„Mrzí ma, že sme ti spôsobili isté nepohodlie, ale museli sme sa uistiť, že nás neohrozíš. Droga, ktorú máš v sebe otupuje zmysly, ale u teba mala možno aj viac účinkov, lebo sme ťa predávkovali. Teplota tvojho tela všetky látky veľmi rýchlo spáli, takže to istotne chápeš,“ prihováral sa ďalej ten čiernovlasý upír vzrušeným hlasom.

„Bolo by na mieste, keby si sa nám predstavil,“ vyzval ho.

Enrik mu poriadne nevidel do tváre a už len preto ho preklínal. Stisol pery a vystrčil bradu. Žiadnemu debilnému upírovi sa predstavovať nebude.

Čiernovlasý upír si povzdychol.

„Jane?“

Z radu vystúpilo to malé dievča, ktoré všetkým rozkazovalo. Rozžiarene sa usmialo a pozrelo sa na Enrika.

Takú bolesť ešte nikdy nezažil.


Kaja, zase si to bola ty, kto ma dokopal uverejniť ďalšiu kapitolu. Dúfam, že aj táto sa ti bude páčiť, lebo aj táto je tvoja. ;)


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Hladina stúpa - 14. kapitola: To posledné, čo čakal:

 1
6. Kika
21.06.2012 [13:04]

A dufam ze pokracovanie bude co najskor... Emoticon Emoticon

5. Kika
21.06.2012 [13:03]

Krasna poviedka prepac ze som ti nekomntovala kazdu kapitolu zvlast ale jedna za druhou mi vyarzali dych... Emoticon Emoticon

4. zase Karin
13.06.2012 [15:34]

Soninkaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa ty ma nechci nastvat kvoli tebe som sa pohadala s ucitelkou aby ma pustila na net a 15. tu este nie je????????????????? Toto co ma znamenat??? Emoticon Emoticon

3. Karin
07.06.2012 [17:36]

Chudáčik Enrik... prečo práve v kapitole, ktorú si venovala mne musí tak trpieť? Ďakujem veľmi pekne :) ... no čo by som ti k tejto kapitolke povedala... ako inak, je úžasná ako všetko čo napíšeš ty!Jediné čo by som ti vytkla... že ňou zatieňuješ predošlú... nechápem ako to robíš ale každá ďalšia kapitola je úžasnejšia ako predošlá... nič proti ale s týmto "zlozvykom" by si už mohla prestať lebo čoskoro tvoje poviedky prekročia hranice úžasnosti :D :D
A ospravedlňujem sa ti že túto /viem že sa asi po stý krát opakujem ale nejako mi to neprekáža :)/ úžasnú kapitolu komentujem tak neskoro ale mala som stráááášne veľa práce lebo som zachraňovala jednotku z nemčiny a zo slovenčiny... :P
A dúfam, že týmto komentom ťa opäť dokopem k ďalšej úžasnej kapitole :D

2. Jana
03.06.2012 [11:20]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. UV
03.06.2012 [8:18]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!