Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hajzel - 40. kapitola

18.08.2011 (10:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 112× • zobrazeno 16017×

Bella:

Noc, ktorú sme prežili s mojim manželom bola úžasná. Edward sa neskutočne snažil vo všetkom mi vyhovieť. Dokonca trávil doma oveľa viac času než predtým. Už nechodieval tak často preč, aj keď párkrát na takmer celý deň odišiel a ja som sa nepýtala kam ide. Nie žeby som to nechcela vedieť, ale nemala som odvahu sa opýtať.

Kým som zo začiatku tehotenstva takmer vôbec nepribrala, teraz som rástla pred očami. Edward sa na tom dobre bavil a plne si to užíval. Za dva týždne som nebola schopná plniť si manželské povinnosti. Carlisle usúdil, že pôrod bude skôr, než sme si pôvodne mysleli a tým narástla aj nervozita u členov rodiny. Ja som bola prekvapivo pokojná.

Dnes bol Edward až do šiestej preč, keď prišiel, jemne ma pobozkal na pery.

„Čo keby som zajtra išla na návštevu k Charliemu? Dlho som ho nevidela a už ma zas volal. Zajtra má voľno.“ Pozrela som na Edwarda. Usmial sa.

„Pôjdeme, prečo nie,“ šepol a pobozkal ma na spánok.

„Mali by sme ísť na lov,“ šepla Alice a pozrela na Edwarda. „Musíme byť pripravení, ak by začala rodiť. Využime, že má Charlie voľno. Dá na ňu pozor. Nepôjdeme ďaleko. Vyrazíme ráno a vrátime sa druhý deň ráno.“ Edward nesúhlasne zakrútil hlavou.

„Jú, zostala by som spať u Charlieho vo svojej izbe. No tak. Chcem ísť.“ Nadšene som sa zavesila Edwardovi na ruku.

„Bella, to nie je dobrý nápad. Radšej ťa mám na očiach.“ Pohladil ma po líci.

„Ale Charlie je policajt. Bola som s ním v bezpečí toľké roky a odrazu nie som? No tak. Idem sa pobaliť,“ povedala som nadšene a rozbehla sa do izby pobaliť sa. Môj manžel za mnou po chvíli prišiel.

„Vážne chceš ísť?“ opýtal sa a jemne sa otrel perami o môj krk. Zasmiala som sa a rýchlo som ho pobozkala. Natlačil sa na moje telo a nežne objal moje teraz už dosť veľké brucho. Kľakol si na kolená a vyhrnul mi tričko. Pritlačil pery na pokožku.

„Budeš zajtra dávať na maminku pozor. Je to jasné?“ prihováral sa brušku a ono sa zavlnilo. Už som si zvykla, že čo sa týkalo môjho tehotenstva, bolo všetko neobyčajné.

Ráno ma Edward naliehavo pobozkal. Prosebne sa pozrel do mojej tváre, keď som sa pokúšala dostať za volant.

„Daj na seba pozor.“ Pomohol mi nastúpiť do auta a vyrazila som. Prišla som k Charliemu, ale nebol doma. Mal byť v práci len do ôsmej. Napadlo mi, že sa zdržal a tak som vošla. Nič sa tu nezmenilo. Prešla som celý dom a pustila sa do práce. Tak ma zabral zber šatstva po celom dome a následné plnenie práčky a vešanie, že som si neuvedomila, že je už takmer dvanásť. Začal zvoniť telefón.

„Ahoj, Bella. Si u mňa? Vieš, kolega mal nehodu a ja musím zostať v práci. Mne je to tak ľúto, zlatko,“ povedal Charlie ospravedlňujúco.

„Nie. To nevadí. Kedy prídeš?“ opýtala som sa.

„Až zajtra ráno. Môžeš u mňa zostať. Ráno kúpim šišky a spolu sa naraňajkujeme.“ Bolo počuť na jeho hlase, že je mu to ľúto.

„Ocko, to je v poriadku. Pohodlnejšie mi bude u Cullenovcov doma, tak pôjdem tam. Predsa, mám tam všetko, čo potrebujem. Ľúbim ťa, ocko,“ šepla som a zložila. Zavesila som poslednú bielizeň a sadla do auta. Vytočila som Edwardovo číslo, ale mobil mal vypnutý. Vedela som, že Carlisle bude mať určite mobil v pohotovosti, ale nezdalo sa mi to, že neostanem u otca, ale pôjdem domov, tak dôležité. Nechala som mu na odkazovke krátku správu. Zaznel tón: „Ahoj, Edward. Otec musí zostať v práci a domov príde až ráno. Rozhodla som sa ísť domov. Predsa je to pohodlnejšie. Pa.“

Šla som domov. Po ceste som sa ešte zastavila v pekárni a kúpila si tie šišky, na ktoré mi môj otec urobil takú chuť. Ako na potvoru tam bolo pár žien, čo poznajú otca. Zbehli sa okolo mňa ako osi na sladké a švitorili o tom, ako mi to pristane, ako nám to pristane s Edwardom a podobné rečičky. Slušne som sa vymanila z ich chápadiel a upaľovala domov. Teda až na zastávku na pumpe. Predsa musím tie šišky niečím spláchnuť a taká kola je fakt za šiškami super. Keď som vystupovala z auta, bola som ako vianočný stromček. V jednej ruke kabelka a taška z pumpy, v druhej môj úlovok z pekárne a marketu a v zuboch kľúč od domu. Keby ma takto videl Jasper a Emmett, tak to by bolo zábavy a určite by urobili aj fotky. Pred dverami som tašky spustila na zem a odomkla.

Veľmi vzácna situácia, aby som bola sama v tomto dome. Ešte nikdy sa to vlastne nestalo. Vždy ma niekto strážil. Postavila som sa do obývačky a všetko to jedlo som vysypala priamo na stôl. Šla som si po gigantický pohár na kolu, našla najvhodnejšie možné DVD na dnešný večer a v Edwardovom tričku a Emmettových šortkách som zapadla do kresla. Bolo už takmer po siedmej večer, keď som sa pustila do šišiek. Ako obrovskej veľrybe mi bez pomoci môjho manžela ide všetko hrozne pomaly.

Pozerala som film za filmom a odrazu bolo po pol noci. Už som takmer nemala čo jesť, keď zazvonil zvonček pri dverách. Stuhla som a pozrela tým smerom. Zvláštny pocit sa mi zavŕtal až do kosti. Chvíľu som premýšľala, že sa budem tváriť, že tu nikto nie je, ale zvonček sa ozval znova. Razom som si uvedomila, že som sama v luxusnom dome na samote v lese. Čo ak sú to zlodeji? Potom som si zaťukala na čelo. Určite by zlodeji nezvonili. Prešla som k dverám a zbadala ženskú siluetu.

Otvorila som dvere a pozrela do tváre vysokej blondínke. Mala na sebe vyzývavé červené minišaty. Vlasy mala voľne spustené na chrbát. Vyzerala prekrásne. Dokonca sa mi samovoľne otvorili ústa. Jej bledá pokožka a karamelové oči ma okamžite upútali. Razom som pochopila, že je to upírka.

Žena si ma premerala od hlavy k päte a zastavila pohľadom na mojom bruchu. Sucho prehltla a vyzerala zarazene.

Vydesene som cúvla. Razom som si spomenula na to, ako ma varovali pred nomádmi, ale ona nevyzerala, žeby sa túlala.

„Ahoj. Ja som Tanya. Hľadám Edwarda,“ povedala jemným, medovým hlasom.

„Ahoj. Ja som Bella. Edward tu nie je.“ Snažila som sa znieť vyrovnane, ale chvela som sa.

„Ani ostatní tu nie sú, ako vidím. To ťa tu nechali samú?“ opýtala sa zvláštnym tónom. Ničomu som nerozumela.

„Nie. Teda, áno. Vlastne...“ bľabotala som.

„Pustíš ma dnu?“ opýtala sa a už sa tlačila do dverí.

„Nehnevaj sa, ale neviem, kto si. Nemyslím, že je dobrý nápad, aby si...“

„Bella, som rodinná priateľka. Ja ťa poznám, si Edwardova manželka. Bola som šokovaná, že si vzal človeka. Vždy mal zvláštny zmysel pre humor, ale neber to osobne.“ Jej hlas znel arogantne. Premerala si ma a uškrnula sa. Cítila som sa ako nejaká chudera. Ona vyzerala ako z drahého katalógu a ja ako z časopisu pre bezdomovcov.

„Tanya, nehnevaj sa, ale to, že si rodinná priateľka ti nedáva právo sem prísť a...“

„Ty vážne nevieš, kto som, však? Prekvapuje ma, že ti o mne nepovedali. Ja som Tanya, bývala Edwardova snúbenica. Mali sme sa brať. Chudáčik, nevedel sa cez náš rozchod preniesť a ako vidím, nepodarilo sa mu to dodnes.“ Zasa si ma premerala. Rukou som si inštinktívne siahla na bruško. Musela som si razom sadnúť. Ona sa akoby nič posadila oproti mne.

„Kto by povedal, že upír môže splodiť dieťa. Fascinujúce.“ Oči sa jej zaleskli a široko sa usmiala. Neviem prečo, ale z nej vyžarovalo niečo, pred čím som mala rešpekt. Až teraz som pochopila, ako to Edward myslel keď hovoril, ako sa ich ľudia prirodzene stránia.

„Kto by povedal, že existujú upíri,“ šepla som.

„Vyrovnala si sa s tým celkom dobre. Neviem, či si tak odvážna, alebo šialená.“ Už som mala chuť, že jej niečo poviem, keď sa dvere otvorili a do obývačky vošiel Carlisle a za ním Esme. Chvíľu prekvapene pozerali na tú blondínu. Esme sa usmiala a obe si so širokým úsmevom padli do náručia. Z Esmeiného objatia putovala do Carlisleovho.

„Tanya, tak radi ťa vidíme. Čo tu robíš?“ opýtal sa nadšene Carlisle a potom sa otočil ku mne. „A čo tu robíš ty? Mala si byť u Charlieho,“ prskol nahnevane a ja som sa rozpačito usmiala.

„Volala som Edwardovi, že Charlie zostáva v práci,“ šepla som, no Carlisle sa už venoval návšteve. Behom pár minút sa vrátili Rose a Alice aj so svojimi manželmi. Na moje prekvapenie reagovali na Tanyu rovnako ako Carlisle a Esme. Bolo mi jasné, že ju majú veľmi radi. Čakala som na hlavného aktéra. Cítila som sa ako vzduch. Nikto si ma nevšímal. Tanya spozornela a pozrela na dvere. Tie sa otvorili. Edward sa postavil do zvláštnej strnulej pózy. Čakala som na jeho reakciu. Nevedela som, čo si mám myslieť. Edward sa rozpačito poobzeral. Pohľadom na sekundu zastavil na mne. Tiež bolo vidieť, že je udivený, že som doma.

Podišiel k tej blondíne a ona mu skočila do náručia a vtisla mu bozk na líce. Vyvalila som oči.

„Edward, prekvapenie!“ vypískla. Všetci sa usmievali, len mne bolo na vracanie. Snažila som si však zachovať nadhľad. Je to jeho bývala a možno spolu dobre vychádzajú. Až po hodnej chvíli sa na mňa Edward pozrel.

„Čo tu robíš, Bella!“ Jeho hlas bol podráždený.

„Nenašiel si odkaz na mobile?“

„Našiel, ale vedela si, že nemáš chodiť do prázdneho domu. Je to nebezpečné,“ prskol.

„Hádam po nej nebudeš kričať, Edward,“ šepla mu za chrbtom tá Tanya. „Nemám rada, keď plačú,“ podotkla a ja som otvorila šokovane ústa.

„Choď si ľahnúť, Bella!“ povedal rázne môj manžel. Nemohla som uveriť tomu, aký bol chladný. Takého som ho už dávno nevidela. Posledné týždne si ma rozmaznával a teraz som mala pocit, že keby mohol, tak ma tam hore rýchlo zavrie ako do väzenia. Vyšla som po schodoch a zapadla do izby. Popri nej som bola nič, aj keď som nebola tučná veľryba. Vedela som niečo o tom, že po nejakej udalosti sa Edward veľmi zmenil. Teraz som si začala dávať dva a dva dokopy. Rozchod so snúbenicou bola tá udalosť. Musel ju milovať, keď ho to tak poznačilo a to, ako sa k nej správajú ostatní ma dorazilo. Ku mne boli milí, ale také nadšenie som u nich nikdy v spojitosti s mojou osobou nevidela.

39. kapitola - 41. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hajzel - 40. kapitola: