Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hľadal som ťa ... 9

07.10.2009 (12:45) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2310×

9. " Krásne" Vianoce!

Keď som sa zobudila, bolo už ráno. Pomaly som otvorila oči, a až vtedy som pocítila teplú ruku, ktorá bola ovinutá okolo môjho tela a spojená s mojou rukou. Opatrne som sa otočila na druhú stranu a tam spala tá najkrajšia bytosť na svete.

Po chvíli otvorila svoje hlboké oči a zasnene sa pozerala na mňa. Potom sa ku mne nahla a pobozkala ma na čelo, pritiahla si ma ku sebe bližšie a poriadne zababušila do deky, po pár minútach zase zaspala... Opatrne som dala zo seba dole Paulou ruku a zakrádala sa do kúpeľne, pravdaže som zakopla o prah a z dunivým dopadom sa rozplaštila na zemi. Tak takéto veci dokážem iba ja.

Ležala som tam na zemi, ešte stále v Paulovej košeli a skvelo sa bavila na mojej nešikovnosti. Na tele som ucítila dve teplé ruky, ktoré ma zdvíhali zo zeme, zase som pred sebou uvidela tie dve hlboké oči.

„Prepáč, nechcela som ťa zobudiť, zakopla som“

Usmiala som sa na neho a on bol dosť prekvapený.

„To.. nič, ja len, či sa ti nič nestalo?“

„Nie, nie všetko v poriadku“

„Mabelin, už by si asi mala ísť domov“

Zrazu prehovoril vážne a ja som už absolútne nechápala.

„Ak chceš, tak ťa zaveziem“

Len som nemo prikývla a so sklopenou hlavou kráčala za ním. Odviezol ma domov, ani nezakýval, jednoducho nič... a odišiel. Vonku sa spustil lejak a ja som tam len tak stála, až po chvíli som sa rozhýbala a vošla dnu. Chlapci ma pozdravili a ja som šla hore do izby. Prešiel týždeň, Paul sa už neukázal, aspoň mne nie. Raz som aj za ním išla, stála som pred jeho domom, bol večer a ja som zvažovala svoje chovanie.

Z domu sa začali ozývať smutné, ale za to tie najkrajšie tóny, tóny huslí. Podišla som ku oknu a v ňom som uvidela Paula, jemne držal husle v ruke a druhou, pomocou sláčika, vychádzali melodické zvuky. Bola to moc smutná skladba... stála som tam... ani neviem ako dlho a zasnene sa dívala na Paula, zrazu zvrtol hlavu a ja som rýchlo ušla, od vtedy som sa tam neukázala....Prichádzali Vianoce a ja som sa čím ďalej, tým menej na ne tešila.

http://www.youtube.com/watch?v=ASYsKHWTK5I

S Paulom som sa nevidela, a nevedela som prečo... a že vraj Vianoce sú sviatky šťastia a pohody... no ja som naozaj nebola v pohode... Vlastne s Danom a Mattom som sa minimálne rozprávala, minimálne jedla... minimálne žila.... cítila som sa strašne prázdna... ako keby už naozaj nemá cenu žiť....lebo vlastne ani nemalo, všetci okolo mňa boli šťastní a veselí, len ja som vyčnievala ako čierna ovca.

V noci za mnou chodil v snoch Quil, ešte stále sme 100 percentne neprišli na to, čo bol... Ale Dan prišiel s teóriou, že bol niečo ako upír „chameleón“, zmenil svoj vzhľad a tak isto aj pach... a možno, že mal ešte aj nejakú inú schopnosť...lebo som chlapcom hovorila o tom, že som bola ako v hmle, nič iné som nevnímala iba jeho...nechápem ako som mohla byť taká hlúpa a mať rada upíra... dokonca upíra, čo zabíja ľudí a skoro i zabil Paula...pri spomienke na Paula mi z oka vyliezla jedna nenápadná, za to gigantická a strašne moc bolestivá slza, slza smútku...za ním...

A boli tu Vianoce, stála som na stoličke a mrzuto zdobila vianočný stromček.

Večer mali ku nám prísť všetci, aj ľudia z La push, Reneesme, Angela a Emily. Tieto Vianoce budú asi moje najhoršie. Pomyslela som si trpko a obliekala sa. S Danom a Mattom sme dneska boli nakúpiť všetko jedlo a pitie, jednoducho všetko, čo bude potrebné. Pre každého jedného z nich som mala pripravený darček.

Leah a Sethovi som kúpila poháriky na ktorých bolo napísané Leah , Seth a keď ich spojili, utvorili červené srdiečko z ich menami. Emily a Samovi som kúpila baby set na počúvanie, keďže som vedela že Emily je tehotná. Angele som kúpila šedé tričko a Embrymu, keďže zbiera nože, jeden strieborný do zbierky. Nessie a Jackovi som kúpila veľký sklenený fotoalbum. Na sklo sa dalo kresliť všelijakými fixkami, ktoré tam boli. Potom tam boli ešte nejaké nálepky a trblietky. Mattovi som kúpila veľkú striebornú motorku ......, vždy mi vravel že si ju kúpi, ale potom na to nejako zabudol. A Dan? Ten odo mňa dostal inernetovú knižnicu. Vyše 350 CD, s knihami hororového, psychologického, detektívneho a akčného rázu.

Všetky darčeky už dávno boli pobalené a čakali pod stromčekom, som zvedavá, či sa aspoň všetky tie veci do našej obývačky mestia. Posadila som sa na sedačku a čakala na hostí. Asi po pol hodine všetci začali prichádzať. Naša obývačka bola našťastie dosť veľká a ešte ku tomu Dan dokúpil jednu dlhšiu sedačku, takže by to teraz malo byť akurát.

Rozoznel sa zvonček u dverí a Matt ich ihneď vítal. Dnes sú Vianoce a vonku je 12 stupňov, a to je 6 hodín.... Všetci sa usmievali a šťastne sa s nami vítali a pri tom nám priali šťastné a veselé.... Nik sa ma nepýtal prečo som taká mrzutá... každý si už na mňa takú zvykol...Posadali sme si do obývačky a všetci sa stále usmievali.

„Ehm, prepáčte že Paul neprišiel, ale nevieme kde je“

Povedal Sam.

„Myslím si že má lepšiu zábavku, napríklad s takou Erikou Dogherty“

Zasmial sa Jack. Erika, bolo jedno dievča zo školy, dosť namyslené a dalo každému chalanovi. Vo mne to začalo peniť.

„Alebo s tetou whisky a ujom pivo“

Tentoraz prehovoril Embry... všetci sa smiali... čo si to oni o ňom myslia. Tie úsmevy, sú taký falošný.

„To nie je pravda“

Zavrčala som smerom ku nim a všetci stíchli.

„Prepáč Mabelin, že ťa musím sklamať, ale je to pravda, ty ho nepoznáš“

Odpovedal mi a mne všetky veci zapadli do seba. Začala som po nich vrieskať.

„Ja ho nepoznám? A vy áno? Tak schválne povedzte mi, kto z vás vie, že Paul hrá na husliach?“

Opýtala som sa, všetci prítomný prekvapením vyvalili oči a boli ticho.

„Aha... nik, a ja vám poviem že hrá strašne krásne... tak kto to z vás vie? A viete o tom že dokáže byť pozorný a milý? Hm? Ani to neviete?! Lebo vy ho nevidíte! Nevidíte ako sa zúfalo pokúša s nikým sa nepriateliť.... žeby sa bál toho, že niekoho stratí? Už ste sa ho niekedy opýtali prečo býva len s otcom? Prečo sú iba oni dvaja sami? A prečo jeho otec ho tak moc miluje, i keď vy tvrdíte že pije, celé noci je vonku z nejakými kurvami, a je namyslený? Čo ak on len nechce zažiť sklamanie, to vás nenapadlo čo?“

Vykríkla som, rozbehla sa ku dverám, z trhnutím ich otvorila a vyšla von. Bežala som, bežala som ďaleko... už som to nezvládala, potrebovala som ho, tak moc som ho potrebovala...

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hľadal som ťa ... 9: