Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hľadal som ťa ... 8

06.10.2009 (10:00) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2035×

8. Všetko a hlavne Paul!

http://www.youtube.com/watch?v=b8f7xbubZhQ&feature=related
(Je to strašne pekná pieseň, tak ak chcete pusťte si ju)

Zobudila som sa až v bielej izbe na nemocničnej posteli. Príšerne ma bolela hlava. Ležala som na posteli a len tak mihala očami po miestnosti. Pomaly som sa posadila a začala spomínať. Paul! Spomenula som si a ihneď zoskočila z postele. Trošku sa mi zatočila hlava, ale inak sa to dalo ustáť. Vyletela som z izby a utekala po chodbe.

Hľadala som jeho izbu, až konečne som ju uvidela. Vletela som do vnútra, všetci na mňa udivene pozerali a Paul, ktorý ležal na bruchu sa na mňa z postele usmieval. Rozbehla som sa ku nemu, padla pred ním na kolená, a plačom začala prosiť.

„Prosím...prosím...odpusti mi to, prosím... prosím.... nikdy, nikdy ti už nikto neublíži, prosím, prosím odpusti mi“

Prosíkala som a dúfala že mi odpustí. V tom som na líci pocítila príjemný, teplý dotyk. Vzhliadla som od vlastných dlaní. Pozerala som sa do hlbokých Paulových očí, ktoré sa priam na mňa usmievali.

„Ja ti nemám čo odpúšťať Mabe, som rád že si v poriadku“

Zachraptel a znovu sa na mňa usmial. Pobozkala som ho do dlane, a potom som si ju vzala do rúk, hladila som ho stískala, tešila sa, že je ako tak v poriadku. Až v tej chvíli som si uvedomila, že pred ním kľačím v roztrhaných šatách. Začala som si sama seba obzerať. Ostatný zatiaľ odišli a tak som si mohla sadnúť na stoličku. Pozerala som sa na rezné rany, ktoré doktor Cullen ošetroval. A potom mi zrak padol na moje stehná. Boli ako jedna veľká modrina, veľa a veľkých modrín pokope....vyzeralo to strašne...

Pozrela som sa na Paula a ten si tiež bolestivo prezeral moje stehná, potichu zavrčal...

„Ako som to len mohol dovoliť?“

Opýtal sa ma a ja som ostala prekvapene sedieť.

„Paul, ale to nie je tvoja vina...“

„Mohol som prísť skôr“

„Je zázrak, že si vôbec prišiel... iný by neprišli“

„To nikdy nehovor Made“

Pohladil ma po tvári.

„Mala by si ísť domov, oddýchnuť si“

Zašeptal a ja som sa zamračila.

„To teda nie... bez teba neodídem“

Povedala som rozhodne, tento raz sa Paul zamračil.

„Chceš zase odpadnúť, prosím Mabe, oddýchni si.“

„Veď ja oddychujem.“

Povedala som mu a usmiala sa. Paul sa opatrne dal na bok a zapozeral sa mi do očí.

„Tak poď aspoň sem“

Poklepal na miesto vedľa seba. Nerozhodne som sa postavila a prešla ku nemu na posteľ, ľahla som si hneď oproti nemu a zadívala sa znovu do tých jeho krásnych hlbokých očí.

„Oddýchni si, prosím“

Zašeptal a pobozkal ma do vlasov, ešte väčšmi som sa schúlila v jeho náruči a pomaly, ale isto som kľudne zaspávala. Zobudila som sa až na prenikavý smiech, otvorila som oči a na posteli som ležala sama celá rozvalená. Za ruku ma držal Paul, ktorý už s úsmevom sedel na stoličke. Úplne som sa zdesila a už sa rýchlo súkala z postele.

„Prečo nie si v posteli? Blázniš?“

„Mabe....nezabúdaj, som vlk, a som už celkom v poriadku.“

„Už....už môžeš ísť domov?“

Opýtala som sa ho.

„Áno, Carlisle ma už pustil, len mám ešte pár dní doma oddychovať. „

Odpovedal mi a už aj sa zdvíhal. Všetci sa už pobrali von, ja som ešte prišla ku Paulovi a poriadne ho objala.

„Som strašne moc rada, že si v poriadku“

Priznala som a pevne ho objímala. Vzal ma za ruku a spoločne sme kráčali ku východu. Odviezla som Paula domov. Ustlala som mu posteľ, urobila čaj a niečo na jedenie, a trvala na tom, teda ak mu to nebude vadiť, že u neho ostanem, kým nezaspí.

„Mabe... ďakujem za to, že si mi zachránila život“

Zašeptal, zatiaľ čo som pri ňom sedela.

„Paul....ty to nechápeš? To JA som ťa skoro ZABILA!“

Nabrala som histerický tón a Paul sa posadil, objal ma rukami okolo bruška.

„To nie je pravda Mabe, ani nevieš ako som rád, že sa ti nič vážneho nestalo“

Zašeptal. Otočila som sa na neho a pevne ho objala. Ešte stále som tam ležala v tých roztrhaných šatách... ale mne to bolo jedno.

„Mám tu jedno dlhé čierne tielko....možno ti bude...tak akurát“

Zašeptal a už aj vstával. Vybral zo skrine dlhé čierne tielko a podal mi ho. Hneď na to sa otočil a ja som si rýchlo vyzliekla šaty a obliekla tielko, bolo mi tak pár centimetrov pod zadok. Paul sa otočil a zasnene sa na mňa pozrel. Potom si ľahol a poklepal na miesto pri sebe. Ľahla som si hneď pri neho. Obaja sme ležali na ľavom boku. Okolo trupu sa mi ovinula teplá ruka a pritiahla si ma blízko ku sebe, priamo na telo. Bolo to také príjemné... to teplo čo som z neho cítila.

http://www.youtube.com/watch?v=_jzP80GT7iI&feature=related
(Je ku tej pesničke krásne video, moc mi pripomína túto poviedku...)

Vzala som deku a oboch nás zakryla. Svoju ruku som vložila do jeho a pocítila som teplý bozk na ramene. Pohladila som mu ruku a pomaly zaspávala.... Keď som sa zobúdzala, bolo mi príjemné teplo. Otvorila som oči a pozerala sa na nahú hruď Paula. Vzhliadla som od nej a pozerala sa na krásneho spiaceho Paula. Opatrne som sa mu vymotala z náručia. Potichu som vstala a rázovala si to do kuchyne.

Priam som nadskočila, keď som uvidela na chodbe nejakého pána, ktorý sa na mňa krásne usmieval. Pomaly podišiel ku mne a podával mi ruku.

„Ahoj Mabelin, ja som Roger, Paulov otec.“

„Te- teší ma“

Vykoktala som ešte stále ohúrene zo seba, s kadiaľ vie moje meno??? A s kadiaľ ma pozná...???

„S kadiaľ ma poznáte?“

Opýtala som sa ho.

„Chlapci mi veľa o tebe hovorili, a taktiež i Paul niečo o tebe spomenul. Rozprával som sa s ním, i keď si ty spala. Ďakujem ti za to, že si mu zachránila život, ešte spí?“

Bože, Paul... čo si mu to natáral...

„Aha... no, ešte hej, prepáčte, že sa tu len tak premávam, ale chcela som mu ísť pripraviť niečo na jedenie, potrebuje veľa jesť....je slabý“

Zdelila som pánovi Rogerovi a ten sa len pousmial.

„Som rád že syn, má takú skvelú kamarátku“

Jemne mi položil dlaň na chrbát a smeroval ma do kuchyne. Tam mi povyberal z chladničky jedlo a taktiež aj nože a ostatné veci. Spoločne sme nakrájali zeleninu a chleba. Potom nastrúhali syr. Pán Roger odišiel na chvíľu preč a ja som i jemu urobila dva obložené chlebíčky. Keď sa vrátil už na neho čakali na stole. Podišiel ku mne a chcel mi zase pomôcť.

„Pán Roger, tie chlebíčky na stole sú pre vás, dobrú chuť.“

„Ďakujem Mabelin, to si nemusela“

Usmial sa na mňa a šiel ku stolu. Videla som s akou chuťou sa pustil do chlebíčkov. Bol už večer, takže asi Paulov tatino, prišiel z práce. Paulovi som urobila tri chlebíčky, vlastne od vtedy, čo prišiel z nemocnice nič okrem vody nemal. Vošla som do izby. Paul ešte stále spal, ležal na brušku, a bol moc krásny, ako anjel. Prikryla som ho poriadne dekou a otvorila na chvíľu okno, aby sa miestnosť vyvetrala .

Posadila som sa pri Paula, vzala jeho ruku do svojej a tíško čakala, kým sa zobudí. Rozmýšľala som nad všetkým čo sa stalo.... a potom som si všimla Paulovu izbu. Bola taká...celkom dosť veľká, zladená do šedej a väčšinu regálov zapĺňala hudba. Zaostrila som očami na regáli a čítala názvy interprétov.

Našla som tam Charlieho Clousera, Beethovena, Vivaldiho, Schuberta, Moricconeho, Edith Piaf, 3 days grace, sum 41, good charlotte, a the fray. Bola som úplne unesená tým, akú hudbu počúva. V tejto chvíli som absolútne neverila chlapcom z La push... ako hovorili, o Paulovi... na 100 % som teraz vedela že taký nie je. Paulova ruka sa v tej mojej pohla a ja som ihneď pohľad stočila na neho.

Oči mu pomaly klipkali hore a dolu, až nakoniec ich otvoril. Zadíval sa na stenu a potom hneď svoj pohľad stočil ku mne. Na tvári sa mu vykúzlili blažený úsmev a ja som sa tiež usmiala. Rukou si ma pritiahol ku sebe a pevne objal. Objatie som mu opätovala a venovala mu letmú pusu na líce.

„Tvoji bratia ma zabijú, za to, že si tu bola celý deň "

„Ti poviem, že to mi je teraz naozaj jedno“

Zasmiali sme sa spoločne a ja som pomohla Paulovi sa posadiť. Ihneď som mu podala tanier s chlebíkmi a šálku kakaa.

„Mabe... ďakujem“

Povedal zasnene a venoval mi dlhú pusu na líce. Paul sa naradostene pustil do jedla a ja som ho veselo pozorovala. Muselo to byť hrozné deň nejesť, ešte ku tomu, keď ste vlk. Keď dojedol krásne sa na mňa usmial a tanier odložil vedľa.

„Ďakujem Mabel, bolo to skvelé“

Povedal a znovu ma chytil za ruku. V tom sa po dome rozdrnčal zvuk zvončeka. Šla som teda otvoriť. Pravdaže moje tušenie nesklamalo. Stáli tam moji bratia a taktiež chlapci z La push. Pustila som ich dnu, ale to sa už Paul sáčkoval zo schodov aby sa s nimi mohol privítať, zamračila som sa na neho, a on sa len pousmial.

Paul ich všetkých pozval do obývačky. Mal tam dve veľké pohovky a jedno kreslo. Embry, Seth s Leah a Matt sa posadili do jednej sedačky, Dan, Sam a Jacob do druhej. Paul ma zatiahol pri kreslo, sadol si do neho a mňa si vzal na kolená. Všetci sa na nás až primoc usmievali ale ja som sa i tak cítila skvelo. Usalašila som sa v náruči Paula.

„Mabe, mohla by si nám to ešte raz popísať, teda.... čo bol Quil zač, a čo sa stalo potom? Nehnevaj sa, ale potrebovali by sme to vedieť“

Len som prikývla a Paul ma pohladil po chrbáte.

„No... on... ja neviem čo bol, keď som bola s ním, bol normálny, ako človek, len som mala stále taký pocit, ako keby som v hmle, tak zaľúbená, že som videla len jeho, cítila len jeho a počula len jeho... bolo to... také... až primoc sladké...A.. my sme boli u neho, urobil mi večeru, a potom ma zaniesol ku sebe do postele... Cítila som sa... taká...bezbranná? a slabá... chcel sex, no ja som nechcela... pokúsila som sa mu vzoprieť... no on sa ma stále dotýkal... všade.... všade“

Zapišťala som a skryla si tvár do dlaní. Potrebovala som to rozdýchať ale ono sa mi to stále mihalo pred očami... on, ako ma obchytkával, ako ma chcel... bolo to... príšerné... jeho odporná vôňa. Zrazu ma naplo... a ja som rýchlo vyletela z Paula a bežala do kúpeľne. Dopadla som pri misu na kolená, naplo ma druhý raz, a ja som zvracala, išlo to zo mňa von ako riedka voda.... a stále som cítila na sebe jeho dotyky. Otriasla som sa a hlavu zase zaborila do misy.

Pocítila som na sebe dotyk, dotyk niečieho tela. Po vlasoch ma pohladkala teplá ruka a potom mi ich pridržala... ja som sa musela rukami držať misy, inak by som to asi neusedela. Asi po pol hodine som dovracala poslednú várku, už išla len kyselina a voda. Otrela som si ústa rukou a unavene sa oprela o to horúce telo za mnou. Teplá ruka ma chytila za ruku a preplietla naše prsty a druhá ma hladila po vlasoch...

„Pardon... mrzí ma to“

Zachraptela som do ticha miestnosti.

„Mabe... nič sa nestalo... poď umyješ sa“

Zašeptal mi pri uchu známy melodický hlas, hlas Paula. Spoločne s Danom mi pomohli postaviť sa. Nejako ma domotali ku umývadlu, pridržali ma za lakte a ja som si zatiaľ umývala tvár a potom aj asi tisíc krát vyplachovala ústa. Chvíľu som to rozdýchavala a pridržiavala sa umývadla.

„Odneste ju prosím do izby“

Počula som za sebou Paulov hlas. A už aj ma niekto bral do náručia, ten niekto bol prekvapivo Sam. Opatrne ma položil na posteľ a ja som sa uložila na bok a pokúšala sa ich zaostriť.

„Mňa, mňa to moc mrzí Mabelin“

Skláňal sa pri mojej tvári Sam. Konečne som ich všetkých videla, a všetci vyzerali horšie ako na pohrebe. Roztrasenou rukou som pohladila Sama po tvári.

„To...to nič... už mi je dobre“

Zašeptala som skoro nepočuteľne. Potom všetci začali odchádzať a mne zase klipkali oči. Posledné, čo som videla, bola už len Paulova tvár, ktorá sa na mňa dívala zo strachom...

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hľadal som ťa ... 8: