Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hľadal som ťa...4. kapitola

Hľadal som ťa...4. kapitolaMabe sa zase ukáže, príde taktiež nový človek, ktorý to pekne pomotá, bude sa hrať moc zaujímavý woleyball, taktiež pôjde dole sádra, a zaujímavé pozvanie na rande:) nechajte sa prekvapoť:) príjemné čítanie:)

4. To budem mať do konca života nešťastie ?!

 

Ale nestalo sa tak...zobudila som sa hneď na ďalšie ráno, teda skôr obed... tie lieky teda robia zázraky... Keď som sa zobudila, zase som počula zdola smiech. Počula som aj ten hýkajúci smiech Jacka, takže som si domyslela, že zase všetci chlapci z La push sú u nás. Prezliekla som sa do dlhých, voľných, šedých teplákov a do čierneho tielka. Na to som si dala ešte župan.

Doktor Cullen je naozaj kúzelník. Cítim sa už omnoho lepšie nádcha už úplne ustala, len ten kašeľ je ešte trošku pánom môjho tela. V kúpeľni som sa tak trochu dala do poriadku. Poumývala si tvár a spravila niečo s tými tŕňmi, čo som mala na hlave. Nechala som si vlasy rozpustené Už si len vyčistila zuby a ešte som si vzala tabletky. Najlepšie boli rána, kedy ma Dan vždy budil aby som si dala tabletku, ani neviem ako, ale vždy som to zvládla a zase zaľahla...

Opatrne som zišla dole po schodoch, tá sadra ma už skutočne začína štvať. Zišla som dole do obývačky, všetko zase utíchlo.

„ Ahojte“

Povedala som celkom veselo a pousmiala sa. Všetci sa taktiež usmiali.

„ Ahoj, dnes už vyzeráš moc dobre“

Povedal Sam, Matt ku mne pristúpil, dal mi pusu na čelo a bral ma, si sadnúť ku nim. Dnes tu boli iba chlapci z La push a Leah. Posadila som sa na kolená Mattovi a usmiala sa na celé osadenstvo.

„ Kým som neprišla, ste sa smiali... ste ma ohovárali?“

Predniesla som pobavene. Všetci sa usmiali a Jacob sa ihneď dal do rozprávania.

„ To nie, len sme spomínali na to ako som Embryho učil jazdiť na motorke.“

Všetci sa spoločne zasmiali, i Embry a dokonca i Paul sa pousmial... to teda musela byť sranda. V tom zazvonil zvonček a Dan ihneď vstal.

„ To bude pizza“

Zaspieval šťastne a už sa aj poberal preč. Embry, Dan a Sam sedeli na jednej sedačke. Jacob Matt a Seth s Leah v náruči na druhej a pravdaže Paul sám v kresle. A zase priam hypnotizoval plamene v krbe. V obývačke bolo príjemne teplo a chlapci boli zväčša oblečený v krátkych tričkách, teda až na Paula a na Leah.

Vstala som z Matthewa a šla pomôcť Danovi s pizzou. Z kuchyne už na mňa vykukovalo 10 pízz poskladaných na seba. No veď chlapci sú určite moc hladný. Všetky sme porezali a podávali všelijako na taniere. Potom som šla ešte po pitie, povyberala som pár džúsov, minerálky dve a 4 kofoly. Všetko som začala brať do obývačky. Sam, Paul a Embry sa ochotne postavili a pomohli mi všetko preniesť do obývačky.

Dan potom ešte doniesol jedno kreslo od seba z izby a Matthew poprosil všetkých, nech sa postavia, aby mohol rozložiť obidve sedačky. Všetko sa porozkladalo a ešte sa priniesli poháre. Seth aj s Leah sa posadili do Danovho kresla, a vzali si jeden tanier a pitie na malý stolček, ktorý bol pri kresle. Dan si so samom sadli trošku od nás ďalej na dve kreslá a popri jedení aj o niečom živo diskutovali.

Jacob a Matt sedeli na jednej pohovke a ja s Embrym na druhej. Paul si vzal vankúš a už sa chcel posadiť pri mňa na zem. Posunula som sa bližšie ku Embrymu a poklepala na miesto hneď vedľa seba. Prvý krát za celú tú dobu som videla, že sa Paul usmial, ale díval sa do zeme. Vankúš odložil vedľa a pomaly sa posadil ku mne. Chlapci sa už vrhali po pizzy a ja som si tiež vzala.

Všetci sa spoločne rozprávali a smiali. Leah so Sethom sa kŕmili, a mňa z toho napínalo. Ako sa niekto môže ku sebe takto správať? Ja viem láska je láska, ale toto... to je už celkom prehnané, aspoň pre mňa. Asi po pol hodine, boli všetci do sýta najedení a dokonca ešte aj nejaké kúsky ostali. Pobrala som všetky taniere, a vtedy prekvapene, Paul vykríkol.

„ Pomôžem ti“

A už aj sa zdvíhal, asi sa mu tu už nechcelo sedieť... tak ako ani mne. Pomohol mi všetko pobrať a ja som zatiaľ šla do kuchyne. Začala som umývať riad, zatiaľ, čo mi Paul nosil ešte taniere a poháre. Potom vzal utierku a začal ich utierať. Jedna vec mi však ešte stále hrýzla svedomie.... a absolútne som jej nechápala.

„ Nie si taký, ako si myslia tvoji priatelia“

Skonštatovala som.

„ A to si ako na to prišla?“

Opýtal sa ma a ja som naozaj nevedela ako odpovedať, tak som to zahrala...

„ Myslím si“

„ Myslieť, znamená nič vedieť“

Odsekol mi výrok pytagorasa a ja som radšej už bola ticho. Spoločne sme doumývali riady a potom sa vrátili do obývačky. Zase tam panovala veselá mrava. Jacob ležal na posteli a pri ňom sedel Embry a Sam.. Na druhej sedeli Matt a Dan. Skočila som priamo medzi nich a obaja mi venovali pusu na líce. Potom ma začali štekliť a keď už počuli, že som začala chrapčať, nechali ma vydýchať sa.

Takto to šlo vlastne celý týždeň. Moji bratia boli šťastní a ja som bola tomu tiež rada. Chlapci z La push boli u nás každý deň a každý deň ma rozosmievali svojim chovaním. Vtedy som zisťovala, že to nebol až tak zlý nápad, ísť sem do Forks. Bol deň pred tým, než mi mal dať doktor Cullen dole sadru.

Chlapci ani ja sme sa nevideli s Cullenovcami, pretože chlapci celý týždeň chodili do školy, a ja som mala prísny zákaz vychádziek. A zajtra, už pôjde táto maškaráda dole, a konečne pôjdem do školy, nie že by som mala školu rada, ale sú tam Matt a Dan, a kde sú ony, tam chcem byť aj ja. Večer som si ešte podávala veci do tašky, chlapci mi doniesli knihy, a dali ma aj zapísať, teda viem aj svoj rozvrh.

Ja idem do druháku, tak isto aj Matt a Dan do tretiaku. Jack, Embry , Seth a Leah do druháku, Sam a Paul do tretiaku. Úprimne som rada, že nejdem do druhého ročníka sama... neviem, čo by som tam robila, keby som sama. Ale pri mojom šťastí, nebudem v triede s nikým z našich. Dobalila som si, dala chlapcom dobrú noc a vošla do izby. Rýchlo som Otvorila balkón, vyskočila z neho a v mojom „pyžame“, čo znamenalo, chlapské tielko a chlapské boxerky, som sa rozutekala do lesa.

Už dlhšiu dobu som sa potrebovala nejako odreagovať. Po chvíli som zpomalila a dívala sa na tú krásnu žiariacu guľu nado mnou....kto vie, či i tam je život, či i tam majú také problémy ako tu u nás... chcela by som tam raz zájsť. Z lesa zrazu vyšiel veliký šedý vlk, nebol to nik z našich chlapcov, na chvíľu som sa i bála, ale potom som vlastne „prišla“ na to že i ja som vlk.

Ten vlk si ma prezeral a potom sa rozbehol preč, absolútne som nechápala o čo tu išlo, len som zavrtela hlavou a rozhodla sa ísť späť domov. Hlavu som si aspoň trochu vyčistila a už sa aj celkom tešila na zajtrajšok. Pomerne rýchlo som zaspala... Ráno bolo kruté ako vždy. Tentoraz si moji bratia zavolali na pomoc Jacka a Embryho. Chceli ma totižto osprchovať ľadovou vodou. Nakoniec som v sprche skončila, ale nie iba ja, ale aj Embry, Matt a bohužiaľ i Sam, ktorý mal byť iba tichý pozorovateľ, no ja som ho zapojila.

Chlapci sa potom šli usušiť, i ja som šla, upravila som sa, obliekla a rýchlo niečo dala do úst. Len som krikla ku chlapcom, že už idem a už som sa aj rútila ku nemocnici. Nedočkavo som stepovala pred kanceláriou pána doktora Cullena, ani nie po troch minútach prišiel.

„ Ahoj Mabelin, no čo ideme na to?“

Opýtal sa ma radostne a ja som len horlivo prikyvovala. Zvonivo sa zasmial a už aj si sadal ku mojej ruke. Sádru mi odložil a skúšal s rukou hýbať, všetko bolo v poriadku a absolútne nič ma nebolelo. Doktor Cullen mi len napísal ospravedlnenku na dnešný deň, no ja som i tak šla do školy. Poďakovala som doktorovi a ticho sa rozlúčila. Motor zahučal a ja som sa zase rútila celá šťastná ku škole....

Stíhala som to v bravúrnom čase, ešte sa ani nezačala škola. Ale pri tej mojej rýchlosti som skoro zrazila nejakého chlapca, iba sa pousmial na mňa a šiel ďalej. Čudné... Zaparkovala som a hnala sa po chodbe do triedy číslo 68. Zahla som za roh a bum. Narazila som, udrela si nos a skoro spadla na zem, ale ten dotyčný ma rýchlo zachytil a strhol na seba. Zachytila som sa ho ako kliešť a odmietala sa pustiť.

„ Kľud“

Prehovoril a ja som v ňom spoznala...

„ Paul?“

Zašeptala som a konečne sa ho pustila. Nezaujato sa na mňa díval.

„ ehm, prepáč, nevidela som ťa“

„ to nič, tak...tak ahoj“

Zašeptal a už sa aj hnal na prvú hodinu a to isté som urobila i ja... Prvú som mala jazyk, francúzština, teda, rada by som vedela na čo mi zase bude... Vošla som do triedy a zrak mi padol na troch ľudí vzadu v miestnosti. Sedeli tam Leah, Embry a Seth. Chcela som byť ku nim čo najbližšie a tak som si sadla ku tomu chlapcovi ktorého som dneska skoro zrazila.

„ Máš tu voľné?“

Opýtala som sa celkom milo na mňa.

„ Pravdaže, sadni si“

Usmial sa na mňa a odsunul mi stoličku. Otočila som sa za seba a tam sa na mňa usmievalo 6 nadšených očí.

„ Aj ja vás rada vidím“

Povzdychla som si a ďalej sa venovala už len profesorovmu výkladu.

„ Ako dlho si tu?“

Prerušil moje venovanie sa, ten chlapec pri mne.

„ ou, prepáč, nepredstavil som sa, ja som Quil, Quil Aetara“

Prehovoril ku mne milo, a mne sa začínal tento chlapec páčiť.

„ Už tomu bude týždeň, v škole som nebola, lebo som bola chorá“

Vysvetlila som mu ihneď.

„ Tak to si teda pekne začala“

Zasmial sa a ja s ním.

„ Bývate v La push?“

Pýtal sa ďalej.

„ Ehm, nie, ale niekde blízko, hneď pri lese a cestičke ktorá vedie do rezervácie“

„ To je fajn, ja bývam hneď na začiatku“

Usmial sa znovu a potom sme sa už obaja venovali výkladu profesora. Na väčšine hodín som sedela s Quillom...je to moc milý chlapec, zábavný, spoločenský a skvelý rozprávač, každú hodinu sme sa na niečom skvelo bavili. Nakoniec prišiel čas obeda a ja som sa rozlúčila s Quilom, ktorý si šiel sadnúť ku svojim kamarátom. Kráčala som po jedálni, keď zrazu som už letela, pravdaže ma vyzdvihol Matt a dal si ma na plece ako vrece zemiakov. Len som tam tak visela a radšej sa ani nedívala, na to ako asi vyzerajú ľudia, čo sa pozerajú.

Posadili sme sa za dva veľké stoly, ktoré boli spojené. Najprv sme pri ňom sedeli iba ja Matt, Embry, Seth a Leah. Neskôr Jacob a hneď po ňom i Sam s Danom. Tí dvaja si teda padli do očí. A asi po piatich minútach prišiel i Paul, na všetkých hádzal priam vražedné pohľady. V tom ku nemu pribehlo jedno dievča a objalo ho zozadu svojimi rukami. Paul sa ani len neusmial, iba sa na ňu otočil, dievča ho pobozkalo, usmialo sa a zase išlo preč. Paul sa zase nezaujato pozrel na podlahu a kráčal ku nám.

„ Ty máš zase novú?“

Opýtal sa ho ihneď veselo Jack. Paul na to ani nezareagoval, iba sa posadil pri stôl a tíško jedol. Tak tomuto som už ani ja nechápala. Možno sa za ňu hambí...alebo ja neviem... Jack, Matt a Embry zase obstarávali mravu v jedálni a dosť nahlas sa smiali. Bolo krásne vidieť bratov šťastných, i keď sme boli inde, nikde sa takto skvelo neskamarádili, ale tu sa všetko mení.

„ Inak, Mabelin má nápadníka“

Zachichotal sa Embry a stočil svoj pohľad za mňa i ja som sa tam pozrela. Quil sa díval ku nášmu stolu a ihneď ako som tam stočila hlavu, mi horlivo kýval. Odkývala som mu a hlavu ztočila ku stolu. Všetci sa usmievali a dívali sa na mňa.

„ Čo je?! Musím sa baviť iba s vami?“

Naštvane som sa spytovala a tým skoro Jackovi spôsobila zadusenie smiechom.

„ Nie, pravdaže sa môžeš baviť aj s inými... peknými chlapcami“

Vypŕskol smiechom Matt a ja som mu dala poriadny pohlavok.

„ Ty drž hubu! Na teba sa celú dobu, čo sme v jedálni díva tam tá blondýnka“

Ukázala som na druhú stranu, kde sedela trochu pevnejšia...teda trochu dosť pevnejšia, peroxidová blondýnka, s tonou make upu a celými čiernymi očami. Ihneď ako sa ku nej pozrel Matt, tak mu horlivo zakývala a pridala „ neodolateľný“ úsmev. Všetci pri stole sme sa začali strašne smiať. Dokonca Jack spadol zo stoličky a to ešte zväčšilo hlasitosť nášho smiechu, na celú jedáleň.

Ale Paul sa zase nesmial, díval sa len z okna a potichu sedel. Pobrali sme sa každý na ďalšiu hodinu, čo u mňa bola telesná. Pravdaže sme ju mali spojenú, mali sme ju so Samom, Paulom a Danom. Bola som rada, že i tam niekoho poznám. Hrali sme volejbal, ten mám celkom rada. Študenti boli rozdelený na dve skupiny, jedna hrala prvý polrok basketbal a druhá volejbal. Ja som sa ocitla v tej, čo už hrala basketbal, a bola som tomu nesmierne rada. Nieže by som basketbal neznášala, ale keď už, tak radšej volejbal.

>V mojej skupine boli i Embry, Quil a Jack, a z tretiakov Paul a Dann. Ostatný boli v druhej skupine, ktorí hrali basketball. Profesor...( nezapamätala som si jeho meno) nás rozostavil na volejbal. Bola som práve na podávaní, vždy podávam zdola, je to pre mňa ľahšie. Jemne som podala, nechcela som to prepísknuť zo silou. Hoci doktor Cullen nechcel aby som už cvičila, jednoducho nedokážem len tak sedieť na zadku a nič nerobiť.

Hra bola v plnom prúde a musím uznať že Jackovi to išlo skvelo. Quil ma stále zabával a trikrát som to skoro schytila do hlavy od Dana, ktorý sa na mňa mračil, nechápem čo má za problém. Quil sa tiež stále musel uhýbať, alebo od seba odrážať lopty od Dana. Zamračila som sa škaredo na neho a zasmečovala som. Dan sa hodil na zem, ale stačil to zachytiť. Takto sme súperili dosť hodnú chvíľu. V tom sa na mňa rútila lopta, strašne rýchla lopta, neviem ani ako, ale odrazila som ju pravou rukou. Počula som len tvrdé rupnutie a až po chvíli sa pozrela na môj palec. Pohľad naň bol naozaj „ okúzlujúci“. Totižto môj palec bol na druhej strane.

Rýchlo som si zakryla ruku a odišla s tým, že si idem zmierniť opuch ľadovou vodou. Rýchlo som vošla do šatní, kde našťastie nik nebol. Oprela som sa bokom o stenu a pozrela sa zase na ten vytŕčajúci zázrak. Zaťala som zuby , uchopila pevne palec do ruky a trhla s ním.

„ K sakru“

Zavrčala som, keď som si privodila hroznú bolesť no palec sa nevrátil späť. Mňa už nik do nemocnice nedostane. Rozhodla som sa a ako hlúpa trhla s ním ešte druhý raz a väčšmi. Bolesť bola dosť prudká.

„ Do riti!“

Vykríkla som a dúfala, že ma nepočuli do telocvične. V tom mi na ramene pristála cudzia príjemne teplá ruka.

„ Ukáž Mabelin“

Zašeptal...Paul! Ten tu čo robí?“

„ No iste, a ty mi ho zlomíš ešte väčšmi, nie ďakujem“

„ Nezlomím ti ho, ukáž mi to“

Prehovoril vážne.

„ Ako vieš, že nie? Si doktor?“

„ Nie, ale kedysi som hrával volejbal s týmom. A zlomeniny palcov, boli na dennom poriadku, po istom čase ma prestalo baviť, že som s tým chodil ku doktorovi a tak som si ich začal naprávať sám.“

Dopovedal a na dôkaz mi ukázal dva zdravé palce. Len som sa na neho omámene pozerala a nevedela, čo si počať.

„ No dobre“

Odfrkla som a nastavila som mu moju trasúcu sa ruku aj so zlomeným palcom. On ma vzal za ruku a podišiel so mnou ku lavičke, posadila som sa a on si predo mňa drepol.

„ Bude to len sekunda, neboj“

Povedal, ale mňa to nejako extra neupokojilo. Zaťala som zuby a ľavú ruku spojila do päsťa. Paul mi opatrne vzal palec do rúk, uchopil ho oboma rukami a rýchlo trhol. Bolesť, bola príšerná, ale tak nejako sa i moje telo uvoľnilo a hlava mi padla presne na Paulove rameno. Chvíľu som tú bolesť predýchavala a dúfala, že už nikdy si nezlomím prst... ani nič viac. Potom som sa opatrne od Paula odklonila.

On sa pousmieval, ja ho naozaj nechápem... Pomaly mi pustil prst a zadíval sa mi do tváre.

„ V poriadku?“

„ Áno, už hej, ďakujem“

Funela som ako nejaká lokomotíva.

„ Ono to je len teraz také bolestivé, ale uvidíš o dva dni, už ani nebudeš vedieť, že sa niečo stalo“

Len som prikývla a Paul odišiel. Sedela som na lavičke a ešte stále rozdýchavala tú bolesť. Zrazu tam prišiel Quil.

„ Ahoj, bolí ťa to moc? Ak tak, vezmem ťa s tým do nemocnice“

Povedal a ja som sa určite tvárila strašne zdesene.

„ Nie, ďakujem Quil, už je to dobré, len si potrebujem na chvíľu oddýchnuť“

„ No dobre“

Povedal a posadil sa pri mňa. Usmiala som sa na neho a zhlboka dýchala, aby som náhodou neskrivila tvár bolesťou.

„ Čo robíš dnes, teda... som chcel povedať... že... či... či by si nešla von.... so... so mnou?“

Nervózne sa spytoval a ja som sa jednoducho musela usmiať.

„ No dobre, a kedy a kam?“

„ To vážne? Išla by si ... so mnou?“

„ No nie, sama so sebou“

„ No tak, ja neviem, napríklad zajtra a kam, to nechaj na mňa, teda ak ti to nevadí“

„ Nie, nie, to... bude fajn“

Usmiala som sa.

„ Tak napr... hneď zo školy, by sme mohli ísť?“

„ Dobre, poviem Mattovi nech ma vezme do školy svojím autom“

„ Tak sme dohodnutí“

Prikývla som. Vstali sme a šli späť do telocvične....



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Hľadal som ťa...4. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!