Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hľadal som ťa... 24. kapitola ( Epilóg)

Hľadal som ťa... 24. kapitola ( Epilóg)No, takže sme u konca. Tentoraz to bude... no veď uvidíte či happy end, alebo sad:) Čo ku poviedke povedať... ja viem, že mi to moc dlho trvalo, ale nakoniec som to dopísala. Slovami sa nedá vyjadriť ako moc si cením každého vašeho komentáru. Všetky boli úžasné a prekrásne a napĺňali ma šťastím, že sa vám to ľúbi. Či už ste aj komentovali, alebo nie... naozaj si toho vážim. Ale špeciálne poďakovanie a venovanie patrí pár osobám, čo to aj komentovali a to sú: Eternity, Johanna, Iwanushka, Moui. Takže ďakujem, naozaj ďakujem a dúfam že vás koniec nesklame.:) Vaša Rosie!:)

24. Našla som ťa!

Celý môj život sa zrazu zmenil. Proste len tak zo dňa na deň. Zo školy som odišla a požiadala o adopciu. Keďže som bola zasnúbená a taktiež som pracovala s deťmi, bolo to ľahšie a Damiena mi zverili. Paul bol šťastný, ja som bola šťastná i ten náš nový zázrak bol nesmierne šťastný. Damienovi sme ešte v ten deň kúpili pár vecí. A už nám ostávalo iba jediné... oznámiť Mattovi a Danovi, že sa sťahujem. Paul zastavil pred domom. Otvoril mi galantne dvere a nášho Damiena vzal na ruky. Taktiež spojil naše ruky a kráčali sme vpred.

Otvorila som dvere na dome. Matt aj Dan boli doma a zase sa dívali na nejaký film. Keď tu bol prvý krát Paul, skoro ho Dan zabil, ale po tom čo im to všetko vysvetlil, sa trošku začal krotiť, ale že by ho mal rád... tak od toho to ešte stále malo dosť ďaleko. A z Damiena? Z môjho malého zlatíčka boli celí nadšení, takže tam neboli žiadne problémy a ani námietky. Postavila som sa do stredu izby, vypla im telku a začala hovoriť.

„Chcem sa presťahovať.“

Prehovorila som pevným hlasom a chlapci na mňa vyvalili oči.

„No nepozerajte sa tak na mňa, mám rodinu, nemôžem tu s vami navždy bývať.“

„Ale, ale Mabe, čo sa stane s našou slávnou trojkou M D M?“

Vypleštila som na neho oči, či to myslí vážne. No keď sa Matt začal smiať pochopila som. Pomaly ku mne pristúpil a poriadne ma objal.

„Neboj sa Mabe, to bol len žart, som rád, že si tak šťastná a máš moju podporu v každom tvojom rozhodnutí.“

„Ďakujem Matt, moc si to cením a ty Dan?“

Otočila som sa na môjho druhého milovaného „brata“, ktorému som sa poslednou dobou až moc vyhýbala. Dan sa na mňa pozrel skleným pohľadom.

„Boli sme ti dobrí len do vtedy, kým zase on neprišiel a teraz len tak na nás zabudneš, myslel som si, že si iná.“

Vstal prešiel ticho okolo mňa a odišiel von. Ticho som stála na jednom mieste a nechápala čo sa to stalo... prečo to povedal? Absolútne to nie je pravda! Za rukáv ma zaťahal malý Damien.

„Mabe, čo sa deje?“

Pozrela som sa na neho, usmiala a vzala na ruky.

„Nič zlatíčko, len ujo Daniel nemá asi náladu, poď ideme hore baliť.“

hudba


Damien prikývol a Paul išiel tíško za nami. Vyšli sme schody hore do izby. Damien vošiel dnu a ihneď skočil na posteľ, na ktorej sa pohodlne rozvalil. Paul ma zaťahal za ruku.

„Počkaj chvíľu.“

Zaťahal ma až za roh, von z izby a zavrel.

„Ja viem Mabe, že som urobil strašnú hlúposť, ale ja ti sľubujem a prisahám, že ťa strašne moc milujem a že ťa už nikdy neopustím.“

Na dôkaz svojich slov ma naliehavo pobozkal.

„Ja viem zlato, tie reči Daniela si neber... ja... ja ti potom poviem prečo to povedal... ale až keď budeme doma.“

Paul sa usmial nad slovom doma a znovu ma pobozkal. Vošli sme spoločne dnu a chudák Damien zaspal. No, určite bol moc vyčerpaný. Jemne som ho prikryla a čo najtichšie sa snažila aj s Paulom pobaliť všetky moje veci. Damien spal možno 2 hodiny a potom nám ešte pomohol s pár vecami. S Paulom sme sa dohodli, že vyrazíme až ráno. A tak sa aj stalo. Daniel nebol doma... som si mohla myslieť. Nuž, mohol byť aspoň taký dobrý a mohol prísť sa rozlúčiť so mnou.

Matt bol veľmi zlatý, dokonca mi sľúbil, že ak sa mu podarí prehovoriť Dana, i oni sa presťahujú zase späť do nášho starého domu v La Push. Nastúpili sme do Paulovho auta a naše zlatíčko skoro okamžite spokojne vzadu zaspinkalo.

„Paul, ty chceš, aby sme si kúpili nový dom?“

Spytovala som sa ho, keď už sme mali trištvrte cesty za sebou. Paul sa zhlboka nadýchol.

„Ja... tak nejako som to skôr myslel, že by sme bývali s mojím otcom. Je to dosť veľký dom a môže sa tam dostavať ešte jedna časť, ak by bolo treba. Ja... prepáč, ale nemôžem ho nechať samého, aj on sa mohol na mňa vykašlať, ale neurobil to a vlastne ma vychovával sám, vtedy, kedy to bolo so mnou najťažšie... nedokázal by som od neho odísť... možno, si nájde priateľku... no neviem... chápeš ma Mabe?“

„Ja ťa až pri moc dobre chápem zlato, tvoj otec je skvelý muž. Nebude mi robiť problém s ním bývať a bude to aj tak lepšie. Bude sa môcť starať o Damiena, aj keby sme my neboli doma, alebo nemohli.“

Usmiala som sa na neho a pohladila ho po vláskoch. Paul sa taktiež usmieval a ja som bola strašne zvedavá, ako to teda bude ďalej. A bolo to skvelé... naozaj skvelé. Keď sme prišli do La Push, všetci boli nadšený, teda hlavne z Damiena. Nemýlila som sa v ňom, lepšieho syna, som si ani priať nemohla.

Zabývali sme sa v dome a Paulov otec bol skvelý starý otec. Všetko to bolo až neskutočne krásne a dokonalé. Teda až na jednu vec na Dana. Matt prišiel do La Push, ale bez neho sám... Vedela som, že nejakú obeť si zase vyberie môj život, ale že práve jeho mi vezme... to som netušila. Matt tvrdil, že tam ostal  v byte. On nebol ako Paul... nikdy by ma nehľadal.

No a tak sa končí môj príbeh. Volám sa Mabel, mám milujúceho už manžela Paula, 9 ročného syna Damiena, menšiu bandu pubertálnych vlkov a taktiež skvelého otca, ktorého som nikdy nemala. Dan sa už neukázal... možno, možno keby ho idem hľadať, tak by prišiel, ale ja som to nechcela. Všetko by sa zase skomplikovalo, bála som sa, že stratím Paula. Verím, že on si už niekde našiel dievča, do ktorého sa otiskol a teraz je šťastný, že som odišla a nedávala mu nádeje na život so mnou.

Celý život som hľadala lásku, porozumenie, pochopenie, rodinu, priateľov, domov a teraz to všetko mám, tak isto ako dôveru. Neľutujem žiadneho rozhodnutia. Ani toho dnešného, kedy líham do postele, v čipkovanom čiernom prádle. Na zemi ležia moje svadobné šaty, ktoré som práve zo seba sňala. V kúpeľni je môj muž. A ja som rozhodnutá, dnes v noci, mu odovzdať svoje telo, na znak našej neprekonateľnej lásky. Už ťa nemusím hľadať láska... našla som ťa!


Shrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Hľadal som ťa... 24. kapitola ( Epilóg):

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!