Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hľadal som ťa...2. kapitola

Hľadal som ťa...2. kapitolaNa scénu sa dostávajú, všetkým nám známi, nezvaný hostia:D Taktiež s adozviete pár nových vecí o Mabe... a vlastne o všetkých... plus taká menšia zápletka s upírmi:) tak prajem príjemné čítanie a moc ďakujem za krásne komentáre:)! ako vždycky potešili:)

2. nenávidím nezvaných hostí...

Matthew i Dan sa veselo bavili a ja som tam sedela ako kôpka nudy a rozmýšľala nad tým, prečo mám jeden prst väčší ako druhý.

„ Môžem sa ťa na niečo spýtať Mabel?“

Zrazu ma zobudil neznámy hlas, vzhliadla som a dívala sa od koho vzišla táto otázka. Podľa pohľadov som zistila, že to bude najskôr Jacob. Pozrela som sa mu priamo do tváre a nemo prikývla.

„ Ty nosíš šošovky?“

Opýtal sa a všetok ruch stíchol, všetci sa zarazene pozreli najprv na Jacka a potom na mňa, videla som všetky tie pohľady, mne do očí, až na dva, ktoré sa na mňa pozerali zúfalo. Zaklamem mu, že ich nosím?

„ Nie Jack, nie, prečo?“

Hrala som sa na hlúpu a moji bratia sa spoločne rozosmiali. Teraz sa zase všetci dívali zarazene na mojich bratov a potom na mňa, len som prekrútila očami a čakala na Jackovu ďalšiu otázku.

„ Tak...teda... neuraz sa, ale ako je možné, že ich máš čierne?“

„ Dobrá otázka, keď budeš vedieť na ňu odpoveď, povieš mi ju? Ja absolútne netuším prečo...“

Priznala som a zacerila sa na všetkých prítomných, ktorí pomaly s otvorenými ústami na mňa hľadeli. Teda až na toho muža, Paula, ktorý celú tú dobu nehybne sedel na strome a díval sa stále na oblohu. Ani po tejto veci nezmenil svoju polohu, čo i len nemihol rukou. Narovnala som sa v sede a očakávala ďalší príval otázok, ako vždy došiel ani nie 2 minúty po prvom prekvapení.

„ Je...je ešte na tebe niečo iné ako na nás?“

Spýtal sa zarazene Sam a potom sa ako keby prebudil s tranzu. Narovnal sa a čakal na moju odpoveď.

„ No niečo by sa tu ešte našlo, ale neviem či vám tým už neprivodím infarkt“

Odpovedala som a situácia sa ihneď odľahčila smiechom všetkých, okrem pravdaže Paula a mňa, to teda musí byť hundroš... Potom sa už všetci len usmievali a čakali na moje vysvetlenie.

„ No... tak ... nebudete počuť moje myšlienky, za to ja vaše budem, nie som cítiť ako vlk, možnože si to väčšmi všimnete keď som premenená, stále voniam ako človek, a posledné je dosť nevýhoda, nie som taká silná a ani rýchla ako vy“

Dopovedala som a Jack sa zaceril, tak a už mám prvého adepta, ktorý si bude zo mňa uťahovať.

„ Ďakujeme za tvoju úprimnosť, a chceme, aby si vedela, že si ťa nik nebude za to doberať... každý máme nejaké chyby – „

Zasekol sa, vlastne to asi tak priamo nechcel povedať, no podarilo sa mu to, chcel zase začať hovoriť, no ja som ho prerušila.

„ To nič, chápem ako si to chcel povedať a cením si to“

Pousmiala som sa, keď som videla ako si Sam vydýchol. Potom sa zase všetci pustili do spoločnej vravy. Seth s Leah...tí boli na môj vkus až primoc do seba zaľúbení....nerada sa pozerám na takéto páriky, nemám rada romantiku. Opatrne som sa zodvihla a zamierila si to ku lesu... po pravde ma to už tam moc nebavilo... chlapi sa rozprávali o tom, čo je úžasné na vlčom živote a taktiež historky z neho a potom Seth a Leah...

Vošla som do lesa, ale nepremenila som sa. Nerada som bola premenená, ja viem že väčšina vlkov, je nadšená, z toho, čo je...ale mne to moc po chuti nie je. Chcela by som pokojne zostarnúť a nezaujímať sa o nijakých upírov a podobné príšery. Prechádzala som sa po lese a sem tam som aj pobehla. Šla som možno už aj hodinu a v tom som ich zacítila – UPÍRY!

Úplne som stíšila tlkot môjho srdca a skryla sa do kríku. Z hustého tmavého lesa sa vyrojilo 7 postáv. Boli ako vždy krásni, ale sú to len odporné potvory, ktoré sajú krv. Jeden z nich sa nadýchol a zašeptal.

„ Je tu človek“

Ihneď som si chytila ústa a pomaly dýchala. V tom ma niečo schytilo do náručia a pevne v ňom zvieralo. Pohrýzla som ho do ruky, no pravdaže to ničomu nepomohlo.

„ Pusť ma dolu, kretén!“

Zakričala som z plného hrdla. Ten dotyčný ma pustil a ja už aj som sa chcela premeniť, ale potom som začala hrať hru. Zložila som sa do kĺbka a začala predstierať hrozný plač. Všetci ani len nedýchali a ja som tam ležala.

„ Si...si v poriadku?“

Opýtalo sa ma veľmi mladé dievča s jemne ryšavými vlasmi. V tom som sa pozrela za nich a zdesene sa tam dívala. Všetci sa pozreli za seba a ja som sa neskutočnou rýchlosťou rozbehla preč. Bežala som rýchlo, naozaj ako o závod. Uvidela som útes. Rýchlo som vyskočila a premenila sa. Do vody som dopadla už ako vlk. I pre vlka, bola táto voda úplne ľadová.

Vonku začalo mrholiť a voda mnou lomcovala ako bláznivá. Musela som sa premeniť, inak by som sa utopila, kvôli kožuchu, ktorý ma ťahal na dno. Ale i tak mi to moc nepomohlo, ľadová voda obmedzovala môj pohyb a ja som stále menej a menej plávala. A potom som cítila tú beznádej a paniku. Rukami som len tak rozhadzovala a bezvládne sa strácala pod vodou... očakávala som koniec.

Zrazu mi niečo pritlačilo na hruď a mňa to prinútilo sa nadýchnuť, ale vdýchla som len slanú vodu, potom som ucítila vzduch, ktorý sa do mňa hnal, tlačil sa do vnútra, no ja som potrebovala vracať zúfalo som potrebovala vracať. Vyklokotala som trochu vody a tým sa mi aj napol hrudník. Rýchlo ma niekto obrátil na bok a ja som vyzvracala večeru s vodou. Vracala som a vracala, a mala som pocit, že už nemám čo vracať.

Asi po piatich minútach som vzhliadla od tej grcky, čo som vykonala. Bola som zabalená do nejakej bundy a okolo som videla mojich bratov a ostatných vlkov. Až potom som zaostrila kto bol úplne blízko pri mne, kto ma asi najskôr zachránil. S prekvapením som zistila, že to bol Paul. Pozeral sa na mňa a ja prekvapene na neho. Hlavu som natočila na druhú stranu a tam stáli tí upíry. Rýchlo som sa posadila a plazila sa aj s bundou pritlačenou na tele dozadu.

Narazila som o Paula a ten ma zachytil.

„ Neboj sa, oni nám neublížia“

Zašeptal a stále upieral zrak na tých upírov. Dosť som o tom pochybovala... Ešte väčšmi som sa posunula dozadu a tak sa opierala o Paulovu telo. Príjemne ma pálilo na moju nahú pokožku. Bola som úplne premrznutá a len som dúfala, že Pauk mal s tými upírmi pravdu.

„ Ahoj láska“

Pristúpil Jacob, ku tej najmladšej ryšavovláske a pobozkal ju. Ja som len strnulo sedela na zemi a drkotala sa zimou. Paul ma oblapil rukou okolo pásu a brucha a pritlačil na seba. Bol strašne horúci a ja som sa po chvíli prestala triasť. Ale stále som nechápavo hľadela na Jacoba a tú upírku? Nechápala som absolútne, čo sa tu deje .... Ako to môže robiť.

„ Matthew, Daniel, Mabelin... toto sú Cullenovci, jedny s upírov, ktorí sú mierumilovní a nepijú ľudskú krv. Zoznámte sa“

Prehovoril Sam a šiel objať jedného bronzovlasého z nich. Div mi nevypadli oči, keď sa tí dvaja radostne objali. Uff...tak toto je už dosť i na mňa. Znovu som sa roztriasla, ale tentoraz nie zimou, ale tým že som absolútne nevedela čo sa tu deje, z oblohy sa začali znášať kvapky vody a na mojom stave to nepomáhalo. Paul si vyzliekol tričko a podával mi ho, hoci bolo celé mokré, aspoň tu nebudem nahá.

„ Otočíte sa prosím všetci?!“

Zachraptela som zlovestne a všetci sa otočili. Paul ostával sedieť pri mne, zakryl si oči a ja som si rýchlo obliekla tričko a potom i bundu. Oboje mi siahalo len tak , tak pod zadok. Opatrne som vstala, no v zápätí padala na zem. Už dávno sa mi nestalo, že by ma vlastné nohy neudržali.

Paul ma pohotovo zachytil a už aj zdvíhal zo zeme. Dážď prechádzal v búrku.... Sam niečo zašeptal ale moc som ho nepočúvala, totižto som sa pokúšala vstať. Paul to nakoniec vzdal, podlomil mi kolená a vyhupol si ma na ruky. Zase som sa celá začala triasť. Sakra aj s tým mojím vlčstvom... na čo mi to je? Paul ma poriadne oblapil a pritisol na svoje stále horúce telo.

Potom sa všetci rozbehli nevedmo kam a ja som sa len chúlila v náruči ignoranta. Asi po 20tich minútach rýchleho behu som sa ocitla v nejakom dosť veľkom dome. Podľa toho ako sa všetci správali, bol to Samov dom. Všetci si posadali do obývačky, alebo na vankúše na zem.

„ Paul poď so mnou“

Povedal Sam a Paul ma odniesol do nejakej izby. Potom odišiel. V zápätí sa objavil Sam aj s nejakým oblečením....

„ Je to oblečenie mojej priateľky, tak hádam ti bude sedieť, si v poriadku?“

Iba som prikývla a povedala chabé „ ďakujem“. Potom Sam odišiel. Poutierala som sa do uteráku, ktorý tiež priniesol Sam. Obliekla som si rifle a taktiež hnedé tričko. Na to že som mala 175 cm, aj tak mi boli nohavice dlhé, ale dalo sa to vydržať. Chvíľu som ešte sedela na mieste a zohrievala si telo. Asi po desiatich minútach som sa opatrne postavila, ponaťahovala som sa a rozprúdila si poriadne krv v žilách, aby som sa dala zase dokopy.

Potichu som zišla dole. Z obývačky bolo počuť smiech a rozprávanie sa. Pousmiala som sa a vošla do obývačky. V tom zase všetci stíchli. Pretočila som oči a sadla si na kolená Mattheowi. Obmotal okolo mňa svoje príjemne teplé paže a venoval mi pusu na líce. Len som sa usmiala a čakala, kým sa začnú vypytovať.

„ Mabelin, dovoľ aby som ti predstavil Cullenovcov, ako som už povedal, najmilších upírov, akých som kedy poznal.“

Povedal Sam autoritatívne a pri tom priateľsky.

„ Toto je Jasper a Alice, Emmet a Rose, Edward a Bella, a toto je Jacobova Reneesme.“

Posledné ukázal to mladé ryšavovlasé dievča.

„ Ehm... ahoj?“

Odpovedala som nerozhodne a dúfala že ich nenaštvem. Edward si ma tak zaujato premeriaval, kdežto Emmet, ten sa stále usmieval, ani som nevedela čomu.

„ Prečo nepočujem tvoje myšlienky?“

Skoro až zavrčal Edward a Matt si ma čo najviac pritisol ku svojmu telu.

„ To...to bude asi mnou“

Vykoktala som a dívala sa na naštvaného Edwarda.

„ Ja...ja, prepáč, nechcel som ťa vylakať“

Znežnel Edward a Bella ho pobozkala do vlasov. Ako ja tie sladké veci neznášam. Natočila som hlavu do inej strany a videla som znechutenú tvár Paula, hľadiacu na tie dve hrdličky. Asi hodinu sme sa rozprávali s Cullenovcami, dozvedela som sa všetko o Nessie a Jacobovi. Bol to zaujímavý príbeh. Potom sa rozhodli, že je už čas ísť domov. A my sme tam ostali s ostatnými.

I ja som už začínala byť ospalá, chlapci si to všimli a už aj ma hnali domov, ja som namietala , chcela som aby Matthew a Daniel ešte s nimi ostali, no ony nie, chceli sa o mňa postarať a tak sme tesne pred 4tou hodinou rannou odchádzali od ostatných.

„Sam, prosím ťa, poďakuj Paulovi, za to že sa o mňa postaral.“

Poprosila som Sama, keď ma už chlapci niesli smerom ku lesu. Sam iba prikývol a Daniel sa so mnou na rukách rozutekal ku nášmu hotelu. Lenže my sme nezastavili pri hoteli, ale pri krásnom malom domčeku, pri lese. Dan ma stále niesol a ani sa na mňa nepozrel, vošli sme do domu a vyniesol ma hore na poschodie, do izby. Opatrne ma položil na posteľ a potom sa na mňa usmial.

„ Vitaj doma!“

„ Vy ste kúpili dom?“

Zachraptela som a Dan iba prikyvoval. Objala som ho a potom sa nechala unášať nejakým snom...



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Hľadal som ťa...2. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!