Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hľadal som ťa... 17. kapitola

Hľadal som ťa... 17. kapitolaMám pocit že názov všetko vystihuje:D tak si to "užite":D

17. Všetko sa to po*ralo!

http://www.youtube.com/watch?v=R8MzHqkNBwo

Našťastie ďalší deň už prebiehal, v celku v poriadku, s Paulom mi bolo neskutočne krásne a všetky problémy pre nás mizli, keď sme boli spolu. Poobede sme boli všetci, a keď všetci, tak naozaj, i Rachel a Jared... boli sme vonku, prejsť sa po meste, porozprávať sa. Moc sa mi nechcelo, ani s jedným z nich a radšej som sa ani na Jareda nedívala... bolo, to tak lepšie... Celú prechádzku som bola buď s Paulom, Danom, Matthom alebo s Leah.

Až ku večeru sme sa vrátili späť domov. Áno, konečne som mohla ísť domov, pravdaže so mnou šiel aj Paul, nikto nič nenamietal, teda okrem Dana, ale toho sa mi nakoniec podarilo spolu s Mattom zlomiť. Spokojne som sa prezliekla do pyžama a čakala na Paula, ktorý mal prísť autom ku mne aj s vecami. Totižto, chlapci mi zatrhli, zneužívať neustále ich veci...

Nestačila prejsť ani hodina od Paulového odchodu a už som počula jeho auto na príjazdovej ceste. Ihneď som vypálila z izby až ma nepríjemne zabolelo na pľúcach, ale zvládala som. Rýchlo som zbehla schody a už aj stála pri dverách. Ani som si neuvedomila, že tam stojím v starých chlapských boxerkách a dlhom, bielom a ešte ku tomu priesvitnom tielku. Nadšene som otvorila dvere a vrhla sa na Paula, len sa zachichotal a tiež ma automaticky objal.

V jednej ruke držal malý čierny ruksak. Vzal si ma do náručia, po ceste pozdravil ešte chlapcov, ktorí „ nadšene“ hľadeli do telky a vyniesol si ma hore schodami. Zložil ma opatrne na posteli, pri skrinku si položil ruksak. Sklonil sa nado mnou a zúfalo ma pobozkal.

„Chýbala si mi, strašne moc“

Zašepkal a zase sa sklonil ku mojím perám. Len som sa usmiala a poriadne ho tiež pobozkala. Potom na chvíľu odišiel do kúpeľne aby sa mohol obliecť. Asi po piatich minútach vyšiel iba v dlhých čiernych teplákoch a s kôpkou vecí v ruke. Položil ich stranou a zase podišiel nadšene ku mne. Opatrne ma položil na posteľ. Jeho vždy teplé a jemné ruky sa začali nežne a ostýchavo dotýkať môjho bruška ako keby sa pýtal či smie. Len som ho hladila po chrbáte a dovolila by som mu aj nemožné.

Väčšmi skĺzol pod tričko, začal ma hladiť po brušku a po bokoch, bolo to moc príjemné, ale zároveň ma to neskutočne uspávalo. Bozkávala som ho po čelusti, po perách a hlavne po krku, tam sa mu to asi náramne ľúbilo. Prekoprcol si ma na seba, obtočil okolo mňa svoje krásne ruky a venoval mi jeden z posledných dlhých bozkov.

„Milujem ťa“

Vydýchla som, a veselo si uložila hlavu na jeho hruď.

„Ja viem láska, ja viem... ale ja teba viac“

Zaceril sa, len som si odfrkla a stočila svoj pohľad na jeho hruď. Pobozkala som ho jemne na jamku pod krkom a zase sa uložila späť... zaspala som takmer okamžite...

„Tresk!“ Ozývalo sa celou izbou a ja som sa rýchlo zobudila. Posadila som sa do sedu a pokúšala sa rozoznať, čo sa deje predo mnou. Mihali sa tam nejaké postavy, až keď som lepšie zaostrila, poznala som v nich Paula a....JAREDA?! Čo tu ten robí????!!! Rýchlo som vyskočila na nohy. Paul priam škrtil Jareda, rýchlo som ku nemu pristúpila a chcela som ho dať od Jareda preč, ale Paul ma hrubo odhodil na skryňu.

Na pľúcach ma zase zabolelo, ale bola som si istá, že zlomené to nebude. Po pár sekundách sa Paul na mňa otočil, ako by si uvedomil čo urobil.

„Paul“

Zašeptala som bolestne. Paul sa otočil smerom ku oknu a vyskočil cez neho. Bolo zatvorené, takže všetky kúsky skla sa rozleteli po miestnosti. Zdesene som sa dívala na toto divadlo... Potom som sa pozrela na Jareda. Ešte stále ležal a tvár mu nepekne opúchala. Do izby vstúpili Dan s Mattom, v tvári viac než vystrašený výraz. A ja.... ja som sa nezmohla na nič viac ako na to, aby som sa skryla do kĺbka a povzlykávala si... prečo sa zase všetko musí kaziť?...

Dej:

Paul spal do rána v lese vo vlčej podobe. Mabelin hneď ráno, potom, čo sa ukľudnila šla Paula hľadať, veď on je jej všetko. Prechádzala po lese a dúfala, že niekde narazí na jeho pach. No nebol to on na koho narazila, z kríkov vyšiel polonahý Jared s miernym úsmevom.

„Ahoj“

Pozdravil ju milo. Mabel iba sklonila hlavu a taktiež zašomrala niečo ako.

„Ahoj“

„SI v poriadku?“

Zaujímal sa a Mabel iba nemo prikývla,

„Tak prečo sa teda na mňa nepozrieš?“

Spýtal sa až blízko pri nej. Pozdvihla tvár ku jeho očiam, zase sa mohla priam v nich utopiť. Lákali ju, strašne moc a ona si ani neuvedomila... kedy sa ich pery spojili v jedny...

Paul stál v lese a díval sa na chlapca, ktorý sa bozkával s krásnym dievčaťom, s dievčaťom, anjelom či vílou, ktorá bola jeho víla, múza, láska... Paul nevedel, čo má urobiť, zabiť ho? Byť naštvaný? Či plakať? Bojovať? A vtedy započul ten krásny hlások.

„Vidíš ju? Ona ťa nemiluje... nikdy ťa nemilovala... boli to iba klamstvá“

„Pozri aký sú šťastní spolu, nemôžeš im už prekážať... dopraj im to“

„A ty... budeš šťastný so mnou, navždy budeme spolu... poď ku mne“

Paul sa omámene otočil a díval sa do tváre tej krásnej ženy Rachel. Pomaly ku nej podišiel a Rachel sa na tvári rozprestrel úsmev víťazstva. Objala ho rukami okolo pásu a pritiahla ku sebe bližšie....

Mabel s apo chvíli spamätala a Jareda od seba priam odsotila.

"Čo.. som.. to? Ja...? čo?“

Koktala zdesene a dívala sa striedavo na Jareda a svoje ruky, ako keby niekoho zabila... a zabila, ich lásku... Paulovu lásku... Rýchlo podišla ku Jaredovi a strelila mu poriadnu facku, otočila sa a začala utekať... no po pár metroch ju úplne znehybnel jeden obraz. Obraz Paula a Rachel, ktorá ho nenásytne bozkávala. Paul sa neodtiahol ani po počutí Mabelinho hýkavého vzlykania... Rýchlo sa rozbehla do lesa... mala za cieľ jediné... ukončiť svoj nešťastný život....



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Hľadal som ťa... 17. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!