Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hľadal som ťa.. 16. kapitola

19.11.2009 (12:30) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1684×

16. Hádka

http://www.youtube.com/watch?v=6pbnRvAUQiI

„A možno vážne nie sú zlý“

Šeptala som smerom ku Paulovi, ten iba nesúhlasne krútil hlavou.

„Mabe, oni... oni... ťa skoro... no zranili ťa!“

Zanariekal nahlas. Bol tak zvláštne krásne vidieť, že aké je ťažké pre neho hovoriť o mojej smrti, o tom že by sa mi niečo stalo, ani ja si to neviem predstaviť, že by sa jemu niečo stalo. Privinula som sa čo najbližšie ku Paulovi, už mi bolo celkom dobre, len som nemohla robiť až príliš prudké pohyby. Tak takto dopadnete, keď sa vám zlomia štyri rebrá a jedno vám prepichne pľúca...

„Vieš o tom, že treba vedieť aj odpúšťať? Tak isto som i ja mohla niečo im urobiť... hoci je to dosť malá pravdepodobnosť, ale mohla“

Prehovárala som ho, Paul si len vzdychol, vedel, že je to vopred prehraný boj. Svoju tvár zaboril do mojich vlasov a vdychoval moju vôňu.

„Som rád, že už si v poriadku“

Zašeptal, nadvihla som sa a vášnivo ho pobozkala.

„Poď, už mi tá posteľ lezie na nervy, potrebujem niečo robiť“

Ťahala som sa z postele.

„No dobre ty workoholik“

Zasmial sa a pomohol mi vstať. Opatrne som sa začala naťahovať a vystierať, asi po piatich minútach, to bolo už OK. Žiarivo som sa usmiala na Paula a vybrala som sa do kúpeľne, skultúrniť sa. Konečne som sa cítila zase krásne. Obliekla som si čierne tepláky a šedé tričko s krátkymi rukávmi, vlasy som si dala do drdolu a vyšla za Paulom. Ten už sedel na kraji postele, tiež oblečený do nového.

Opatrne som sa ku nemu zohla, aby som ho pobozkala a potom vzala za ruku. Zišli sme dole. Boli tam všetci Cullenovci a prekvapivo i chlapci z La push. Ale ten, kto ma zaujal, neboli chlapci, ani Cullenovci, ani Leah, Angela či Bella. Bol to vysoký ryšavovlasý muž s prenikavými zelenými očami, uprenými na mňa. Srdce sa mi rozbúšilo na plné obrátky a mňa ako keby zahalila hmla.

Vnímala som len jeho, jeho pohľad, postavu, oči, ústa, pery. Ako keby bol stredom môjho vesmíru a zrazu na mňa niekto prehovoril. Rýchlo sa všetká hmla stiahla a ja som bola zase voľná, začala som sa prekvapene dívať okolo seba. Paul robil to isté, takže i on to musel zažiť. Pozrela som sa späť ku tomu mužovi, pri ňom stála krásna blondýna, dokonca môžem tvrdiť, že bola taká pekná ako Rose. Pocítila som ku nej nenávisť, práve v tej chvíli keď si chtivo obzerala Paula, môjho Paula. Majetnícky som sa ku nemu pritisla.

„Ste v poriadku?“

Spytoval sa prekvapivo Jasper. Len sme prikývli a šli si sadnúť na kreslo pri krbe. Paul okolo mňa ochranársky ovinul paže a privinul si ma do klina. Takto sme sedeli a čakali čo sa bude diať. Ten muž sa zhlboka nadýchol a spustil.

„My, my by sme sa vám chceli strašne moc ospravedlniť, obidvom. Tebe Paul, za to že sme ti skoro vzali lásku, a tebe Mabelin, za bolesť a vlastne za všetko, skutočne nám je to ľúto, a keby je tu niečo, čím by sme to mohli odčiniť...“

„... Stačí keď z tadiaľto okamžite vypadnete a už sa ni....“

Rýchlo som Paula pobozkala a rukou mu zachytila ústa.

„Paul, len žartoval, to nič, mohlo sa to stať komukoľvek a ospravedlnenie sa prijíma.“

„To som rád, ozaj, prepáčte, bol som nezdvorilý, ja som Jared a toto je Rachel“

Poukazoval na blondýnu pri ňom. Mal krásny hlas, taký sametový, príjemne sa počúval ako uspávanka. Z môjho rozmýšľania ma prebudil až Paul, ktorý sa ťahal so sedačky preč. Priam ma odtisol od seba a odišiel.

„Prosím, ospravedlníte nás na chvíľu?“

Ospravedlňovala som sa touto formálnou vetou a rýchlo šla za Paulom. Ten vyšiel von a šiel do lesa, šla som teda za ním. Keď ani po piatich minútach toho, čo som sa za ním vliekla nič nepovedal ani nezastavil naštvala som sa. Chytila som ho za ruku a otočila na seba.

„Paul, čo to má znamenať?“

Pýtala som sa ho nazúrene.

"Čo to má znamenať? Nevrav mi, že ešte aj ty sa chceš s nimi spriateliť, oni, oni niečo skrývajú, a ty sa chceš spriateliť s niekým, kto ťa skoro zabil!“

Zakričal a vytrhol sa mi z ruky. Trhnutie spôsobilo rýchli pohyb v mojej hrudi, ihneď som sa zviezla na zem a rukami si objala hruď. Paul sa otočil späť a keď ma uvidel v akej pozícii sedím, ihneď bol pri mne a ospravedlňoval sa mi.

„Miláčik, ja prepáč, ja som taký debil, prepáč, prepáč mi to prosím láska“

Prosíkal a ja som zatiaľ ukludňovala svoju hruď.

„To nič Paul, len prosím, nehádajme sa, nie kvôli nim“

Zašeptala som a po tvári sa mi zviezla jedna slza. Nebola to slza bolesti hrudníka, ale bolesti z toho, že som sa s Paulom pohádala, s mojou životnou láskou... tak moc mi je to ľúto.

„Anjelik, ja si ťa snáď ani nezaslúžim“

Zašepkal a privinul si ma ku sebe bližšie....

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hľadal som ťa.. 16. kapitola: