Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 7. kapitola

04.02.2011 (22:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 7388×

7. kapitola

Edward:

Nepamätám si, kedy som sa naposledy cítil tak skvele. Bola prirodzená, nežná a úprimná. Na nič sa nehrala a nič nepredstierala. Keď som s ňou vyhupol do koruny stromov, pritisla sa svojím krehkým telom na to moje tak tesne, až som jej srdce cítil, akoby bilo vo mne. Neuveriteľný pocit. Snažil som sa držať ju jemne, aby som jej neublížil. Vzal som ju na to najvyššie miesto a ona sa ma pustila. Odvážne sa rozhliadla po krajine a zasnene vzdychla.

„To nie je možné. To je prekrásne. Úžasné.“ Usmievala sa. Kým ju fascinovala krajina, mňa uchvacovala ona. Predsa to bola chyba vziať ju sem. Celého ma pohltila. Ak by teraz povedala, že chce modré z neba, opýtal by som sa, ktorú časť a dal by som jej ho. Prepletala sa pomedzi konáre a ja som ju len jednou rukou pridržiaval, aby som mal istotu, že sa jej nič nestane. Opar tvoril nad krajinou mliečnu substanciu, ktorá vyzerala, akoby sa po nej dalo chodiť. Usmiala sa.

„Toto som z chrbta vlka vážne nevidela,“ šepla. Usmial som sa.

„A nie som tak chlpatý,“ šepol som s pobaveným výrazom. Zodvihla obočie a zaškerila sa. Potom sa pozrela dole a zachvela sa. Okamžite som ju pevne chytil okolo pásu a pritiahol si ju. Oprela ruky o moju hruď a pozrela mi do očí.

„Už budem musieť ísť domov,“ šepla a na tvári som jej zbadal smútok. Ja som bol šťastím bez seba, že jej je ľúto, že musí odo mňa domov. V to som ani nedúfal. Usmial som sa.

„Viem, že by som ťa mal odviesť až k domu, ale pochopíš, keď ťa odprevadím len po hranicu,“ povedal som a pokrivene sa usmial.

„Žiaden problém. To stačí,“ šepla a pridržiavajúc sa môjho tela ma obratne obišla a omotala mi automaticky ruky okolo hrdla. Len som ju trocha nadvihol a sedela mi na chrbte.

„Drž sa, princezná,“ šepol som a skočil z toho stromu. Zapišťala a ja som sa rozosmial. Chytil som sa posledného konára od zeme a elegantne dopadol na zem. Jej nechty som mal zaryté na kľúčnej kosti. Niežeby som to nejako bolelo, práve naopak, páčilo sa mi to.

„Prestaň sa vyťahovať,“ šepla mi do ucha a ja som sa zahanbene zasmial. Rozbehol som sa lesom a po chvíli sme boli na tej lúke, kde som ju vyzdvihol. Zložil som ju a ona sa ešte na chvíľu posadila do trávy.

„Zas to bolo prirýchle?“

„Možno si zvyknem,“ šepla a mňa zaplavil blažený pocit. Povedala to tak, akoby počítala s tým, že sa to ešte zopakuje a z toho som mal obrovskú radosť. Natiahla ku mne ruku a ja som jej pomohol na nohy. Naozaj som nevedel, čo mám teraz povedať. Pozrela sa mi do tváre a usmiala sa.

„Uvidíme sa v pondelok na biológii,“ šepla. Skúmavo som na ňu pozrel. Všimla si, ako som sa zarazil.

„Čo? Niečo nie je v poriadku?“ opýtala sa nevinne.

„Nie, ja len...“ nedokončil som vetu. Nevedel som, čo mám povedať. Ak by som jej povedal, že najskôr nevydržím čakať do pondelka, určite by som ju len vystrašil. Myslela by si, že som blázon.

„Pozdravím od teba Arthura,“ šepol som.

„Kto je Arthur?“ opýtala sa šokovane.

„Naša žaba.“ Uškrnul som sa a ona sa bláznivo rozosmiala.

„Prečo Arthur?“

„Páči sa mi to meno. Ďalšie zvieratko môžeš pomenovať ty,“ povedal som s úsmevom. Prekročila hranicu.

„Bella, keď prídeš domov, choď sa osprchovať a veci vyper,“ šepol som. Prekvapene sa na mňa pozrela.

„Tak, ako ja cítim vlkov, oni najskôr ucítia upíra. Strávili sme spolu celý deň,“ povedal som na vysvetlenie. Usmiala sa.

„Ahoj, Edward,“ povedala nežne a moje meno z jej úst znelo tak nádherne.

„Maj sa, Bella.“ Sledoval som každý jej krok. Ešte sa otočila a zamávala mi. Potom zmizla medzi stromami a ja som sa euforicky rozbehol domov. Skočil som rovno do svojho okna a tiež som sa prezliekol. Nechcel som nikomu nič vysvetľovať. Po chvíli mi vpálila do izby Alice a hodila sa na pohovku. Mlčala, no jej myšlienky sa jej preháňali v hlave ako stádo koní. Pozrela na mňa so zdvihnutým obočím.

„Aké bolo rande?“ šepla a ja som k nej okamžite priskočil a pritisol jej ruku na ústa. Zachichotala sa.

„Edward má tajomstvo. Edward má tajomstvo...“ začala sa mi vysmievať.

„Alice, prosím,“ šepol som. Ďalej so mnou komunikovala v myšlienkach a ja som jej odpovedal len neurčito. Videla, že som sa dnes stretol s Bellou. Nič iné nevidela, no podrobnosti chcela odo mňa.

„Alice, o nič nejde. Len som...“ Prudko sa postavila.

„Vieš čo robíš?“

„Nie,“ povedal som úprimne. Zakývala hlavou.

„Ak by to bol ktokoľvek iný, ale ona?“ šepla. Pokrčil som ramenami.

„Zastav to, kým sa to dá. Inak dostaneš celú rodinu do problémov,“ šepkala tak, že som ju počul s ťažkosťami. Prikývol som. Vybehla z izby. Nemohla vedieť, že pre mňa je už neskoro. Ak zamilovať sa znamená, že vám ani nevadí, že ste upír a vaša vyvolená človek žijúci s úhlavnými nepriateľmi, tak som sa zamiloval. Zamiloval som sa do vlčej princeznej.

Bella:

Dnešný deň bol úžasný. Edward bol úžasný. Nevedela som pochopiť, ako mi mohlo byť tak dobre. Zabudla som úplne na všetko. Najprv som pochybovala. Mala som pocit, že som urobila najväčšiu hlúposť na svete. Šla som s upírom do lesa a nikto nevedel kde som. Mala som však pocit, že mu môžem veriť. Jednoducho som cítila, že mi neublíži. Na večeru som urobila cestoviny. Jacob sa vrútil do vnútra a široko sa usmial.

„Ako si sa dnes mala?“ opýtal sa a sadol si rovno k stolu.

„Fajn. Bolo to fajn,“ šepla som a naberala mu večeru.

„Mala by si chodiť von častejšie. Stále si len zatvorená doma a zo života nič nemáš,“ šepol a pustil sa do jedla. Oprela som sa o linku a sledovala, ako v ňom mizne porcia pre štyroch.

„Ak chceš, môžeme sa ísť večer prebehnúť po lese.“ Usmial sa.

„Nie. Som dnes dosť uťahaná.“ Posadila som sa oproti nemu.

„Nemáš lepší program, než behať so sestrou po lese? V sobotu by si mal mať rande. Nemáš nejakú novú lásku?“ Žmurkla som a zodvihla obočie. Jacob sa zachvel a pozrel na mňa.

„Nie. Mám stále tú starú, už od mojich ôsmich rokov. Zbožňujem svoju sestričku,“ zažartoval. Hodila som do neho utierku a vzala jeho prázdny tanier. Naložila som mu ešte raz cestoviny a podala mu ich.

„Idem si ľahnúť. Zajtra môžeme ísť na vatru na pláž. Budú tam všetci mladí z rezervácie a pár hostí,“ šepla som.

„Dobre. Budú sa rozprávať legendy.“ Jacob sa tváril nadšene. Na druhý deň sme tam obaja šli. Bolo to úžasné. Milovala som tieto večery. Jacob ma zohrieval svojím horúcim telom a ja som so zatajeným dychom počúvala historky o studených. S otvorenými ústami som počúvala legendu o tom, ako prišli prví studení na naše územie a ako sa zmenil prvý indián na ochranu svojich ľudí. Bolo to úžasné rozprávanie. Keď Billy začal rozprávať o tom, ako studení zaútočili na kmeň, zachvela som sa. Boli dvaja a zabili takmer päťdesiat ľudí. V zdesení som privrela oči a pomyslela na Edwarda. Aj on bol taký, keď vravel, že pár ľudí už zabil. Čo je pre upíra pár. Možno desať a možno sto, kto vie. Nevyznala som sa vo vlastných pocitoch. Zajtra ho znova uvidím a zas cítim len odpor k jeho druhu. Ako mi s ním mohlo byť tak dobre. Možno aj to bol len jeho úskok. Možno aj on nosí masku a v skutočnosti je len studený, ktorý pre pár kvapiek krvi zabije. Zachvela som sa a Jacob ma pohotovo objal.

„Nemaj strach. Tie pijavice v škole si nič nedovolia. Inak by som ich vlastnoručne roztrhal a spálil,“ šepol mi do ucha.

Ráno ma Jacob odviezol pred školu. Ešte som mala čas, a tak som si sadla na lavičku a z batohu vytiahla rozčítanú knihu. Než som stihla prečítať prvý riadok, niekto sa predo mnou zastavil. Zodvihla som pomaly pohľad. Na nohách mal čierne kožené topánky s hrubou podrážkou a svetlé, priliehavé rifle. Ako som pokračovala pohľadom vyššie, mala som čo robiť, aby som sa neusmiala. Čierna košeľa a sivé sako pôsobilo tak drzo a elegantne. Pozrela som mu do tváre. Pousmial sa a pomalým pohybom si sadol ku mne. Nervózne som zaklapla knihu a pozrela sa na neho.

„Chýbal som ti?“ opýtal sa, akoby sme boli najlepší priatelia.

„Nie,“ odvrkla som. Úsmev mu okamžite zmizol. Oprel sa a prehodil ruku poza môj chrbát. Nervózne som sa posunula na okraj lavičky a škaredo na neho zavrčala.

„Ty máš dnes náladu? V sobotu si bola milšia.“ Uškrnul sa.

„Teraz sme v škole,“ šepla som.

„Ah, tak! V škole na seba budeme vrčať a mimo školy na mňa budeš milá?“ povedal zvláštnym tónom. Pozrela som na neho a nahlas si vzdychla.

„My sa nemôžeme priateliť. Sme príliš rozdielni,“ šepla som.

„Aha. Príliš rozdielni je iný názov pre človeka a upíra? Ja s tým nemám problém. Chcem sa s tebou priateliť.“ Postavil sa predo mňa.

„Edward, ak by ktokoľvek z mojej rodiny videl, že sa s tebou bavím, tak ja skončím doma pod zámkom a ty... teba by...“ Radšej som zmĺkla.

„Čiže bude jednoduchšie, keď sa nebudeme vôbec baviť,“ šepol. Tak to bude najlepšie, aj keď som mala chuť kričať, že stojím o jeho priateľstvo.

„Áno. Si bystrý,“ šepla som po chvíli.

„Dobre. Ak to tak chceš a cítiš to tak, nebudem sa vnucovať. Vieš, v sobotu mi bolo skvele. Bavil som sa a mal som pocit, že aj ty. Asi som sa mýlil,“ šepol sklamane a ustúpil pár krokov. Postavila som sa.

„Edward,“ šepla som zmučene.

„Nie, to je v pohode,“ povedal a znova ustúpil. Pôsobil ako chlapček, ktorému vzali hračku. Bol smutný a mala som pocit, že ho moje rozhodnutie veľmi mrzí. Mňa to teda mrzelo. Otočil sa a šiel pomaly preč.

„Edward!“ povedala som hlasnejšie. Otočil sa.

„Sobota bola skvelá. Bavila som sa.“ Prišiel ku mne a široko sa usmial.

„Daj mi šancu,“ šepol.

„Edward, naše rodiny...“

„Naše rodiny sa nič nedozvedia. Budeš mojím tajomstvom a ja tvojím,“ povedal nežne.

6. kapitola - 8. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 7. kapitola: