Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 8. kapitola

06.02.2011 (16:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 6889×

8. kapitola

Bella:

Prišla som na hodinu biológie a posadila som sa do svojej lavice. Čakala som Angelu, ale neprišla. Namiesto nej sa pri lavici zastavil Edward.

„Vezmeš ma späť?“ opýtal sa s úsmevom.

„Nemyslím, že sa to bude Angele páčiť,“ šepla som. Edward sa okamžite posadil.

„Angela dnes neprišla do školy.“ Vybral knihu a položil ju na lavicu. Pozrela som sa na Brigitu a tá vyzerala, že každú chvíľu vybuchne. Vzdychla som si a Edward sa rozosmial.

„To bol tragický povzdych,“ šepol mi do ucha a ja som sa z toho chladu zachvela. Pozrela som sa mu do tváre. Usmiala som sa, no okamžite mi hlavou preletela spomienka na včerajší večer. Tie legendy ma nenechali chladnou, alebo práve nechali. Troška som sa odsunula.

„Nepôjdeš so mnou po škole na malý výlet?“ šepol zrazu. Zamrvila som sa.

„Kam?“

„Kam budeš chcieť,“ usmial sa. Úsmev som mu vrátila.

„Po škole je skúška, Rómeo,“ šepla som.

„Ó, odpusť Júlia. Omámený tvojou krásou ma pamäť zradila a sladká vôňa tvojho dychu mi vzala ten môj. Ranami jatríš srdce moje,“ šepol pobavene jednu repliku. Vyvalene som na neho pozrela.

„Rómeo, nemuč moju dušu. Keď necítil si ranu, sa jazvám smeješ.“

„Kto váha, ten je ako pochodeň, čo márne osvietiť chce deň,“ šepol a ja som sa zamyslela.

„Nie je váhaním byť rozvážna. Verona je malá pre naše rodiny,“ povedala som šeptom, lebo vošiel učiteľ. Nahol sa ku mne.

„Verona bola väčšia než Forks?“ opýtal sa komicky a ja som vybuchla v smiech. Pán Ball sa na mňa prekvapene pozrel a ja som ospravedlňujúco sklopila oči. Po vyučovaní som šla na skúšku a môžem povedať, že som sa celkom tešila. Pracovali sme v skupinách. Mňa si okamžite zavolal režisér.

„Slečna, prejdeme si zatiaľ len texty. Kde máte Rómea?“ opýtal sa.

„Tu,“ ozvalo sa mi za chrbtom a hneď sa usadil pri mne. Začali sme čítať jednu repliku za druhou. Niekedy nás režisér zastavil a povedal nám ako si to predstavuje. Ja som si všetko zapisovala. Strávili sme tam dve hodiny a dohodli sa na piatok.

„S pánom Cullenom by ste si mali tie texty prechádzať, aby ste si to osvojili,“ šepol režisér. Vzala som si veci. Edward už stál pri dverách. Čakal ma.

„Aj dnes po teba príde psíček?“ opýtal sa.

„Nie, dnes nie, a volá sa Jacob.“ Prešla som popri ňom a on sa žiarivo usmial.

„Odveziem ťa,“ šepol mi do ucha a pridržal ma za pás. Prešla mnou elektrina. Vykĺzla som mu a laškovne ho chytila za ruku. Bola ľadová. Neviem prečo, ale pritiahla som si ju k tvári a dýchla na ňu. Mala som pocit, že ju musím trocha zohriať. Bolo to podvedomé. Edward stuhol a z úst mu ušiel tichučký ston. Pozrela som mu do očí a všimla som si ako sa jemne zachvel. Jeho pohľad potemnel.

„Bella, ty ma chceš najskôr zabiť,“ šepol porazene.

„Nechápem,“ šepla som. Eward sa usmial a pokorne sklopil pohľad. Vyšli sme na parkovisko a on si to namieril rovno k svojmu autu. Otvoril dvere a podržal mi ich. Chvíľu som váhala, no nakoniec som nastúpila. Nahol sa cezo mňa a zapol mi pás ako malému dieťaťu. Obehol auto a nastúpil. Rýchlo naštartoval. Bolo mi jasné, že nechce, aby nás niekto z jeho rodiny videl. Čakala som, že zabočí doľava na cestu k nám, no on odbočil opačne. Okamžite som po ňom strelila pohľadom. Nevinne sa usmial.

„Kam ma to vezieš?“ opýtala som sa prekvapene.

„Unášam ťa,“ šepol pobavene.

„Neblázni. Vezmi ma domov,“ šepla som. Edward krútil hlavou.

„Donúť ma,“ povedal laškovne a zošliapol plyn až na podlahu. Zachvela som sa a nahnevane som sa dívala von z okna. Pozrel sa na mňa.

„No dobre. Veď som sa chcel len previesť. Na hranici budeme za pár minút a potom budem musieť čakať až do zajtra, než ťa znova uvidím,“ šepol. Nedokázala som sa ubrániť úsmevu. Bolo to tak sladké. Úplne som zabúdala, kto vôbec je. Chcela som byť s ním, no na druhej strane ma mátala predstava studeného, sajúceho monštra.

„Edward, ako je to vlastne s upírmi,“ šepla som. Okamžite zložil nohu z plynu a zašiel na odpočívadlo. Vypol motor a pozrel sa na mňa.

„Čo konkrétne myslíš? Poviem ti všetko, len povedz, čo chceš konkrétne vedieť.“ Znel odhodlane. Videla som na ňom, že mu to nie je po chuti, no bol ochotný rozprávať.

„Vieš, naše legendy hovoria o monštrách a neovládateľných príšerách sajúcich krv,“ šepla som.

„To je výstižne,“ poznamenal. „Je to tak. Upíri sú posadnutí krvou. Tak ako žijeme my, žije veľmi málo upírov. Nechceme byť takí, a preto sme sa pred mnohými rokmi dohodli aj s kmeňom. Dajú nám pokoj, pokiaľ zostaneme pri zvieratách.“

„Hovoril si, že si už niekoľko ľudí zabil,“ šepla som váhavo. Edward sa nervózne zachvel a spustil okno, akoby mu bolo zrazu teplo.

„Áno, ale nemyslím si, žeby som ti o tom mal hovoriť,“ šepol, ale na mňa sa ani nepozrel.

„Nechcem ťa súdiť, len ma zaujímalo, či to už máš za sebou,“ šepla som. Prekvapene sa na mňa pozrel a nechápavo sa zasmial.

„Bože, Bella, ty si číslo. Bolo to dávno. Mal som obdobie vzbury a odišiel som od Carlisla. Bolo to v minulom storočí a chcel som žiť na vlastnú päsť. Nikdy som nezabil nevinného. Boli to násilníci a vrahovia. Nakoniec som však pochopil, že nemám právo súdiť. Vrátil som sa k Carlislovi ako márnivý syn a od vtedy sekám dobrotu a zabíjam tak akurát srnky, pumy, medvede, losy...“

„Dosť!“ zastavila som ho. „Je mi to jasné. Len povedz, že zajačiky neobľubuješ,“ šepla som na odľahčenie situácie. Nahodil zúfalý výraz.

„To nie, ty máš rád zajace?“

„Nie. Jednohubky nechcem,“ povedal rozhodne a zasmial sa.

„No ja som raz prešla autom líšku,“ šepla som. Nechcela som, aby sa cítil previnilo. Prekvapene na mňa pozrel.

„No, Bella, si hotový netvor. Oproti mne si kreatúra.“ Z jeho hlasu bolo jasné, že je len troška od záchvatu smiechu.

„A čo tvoja rodina?“ opýtala som sa.

„Ani oni nechcú zajace a myslím, že nikto z nás nikdy líšku neprešiel.“ Hľadel mi do tváre.

„Dobre sa na mne bavíš?“ Prikývol a začal sa chichúňať.

„Bella, nechcem aby si sa ma bála. Si nesmierne krehká, ale ja sľubujem, že ti nikdy neublížim.“ Rozpačito ku mne natiahol ruku a v polovici pohybu sa zastavil. Nerozhodne mi pozrel do očí. Pripadalo mi to tak, akoby čakal na povolenie. Vzala som jeho ruku a pritisla som si jeho otvorenú dlaň na líce. Bol tak chladný, ale jeho pokožka bola hebká ako satén. Celý čas mi hľadel do očí. Viac sa ku mne natočil a trocha sa ku mne nahol.

„Urobíš pre mňa niečo?“ V jeho hlase bolo počuť vzrušenie aj rozpaky. Prikývla som a nedočkavo čakala, čo bude chcieť.

„Bella, chcem cítiť tvoju vôňu. Chcem ju cítiť bez tej psej arómy, čistú vôňu tvojho tela,“ šepol. Jeho hlas bol o poznanie hrubší, ale stále tak zamatový. Prekvapene som zaklipkala očami.

„Vravel si, že ťa moja vôňa príliš láka.“

„Áno, ale viem, že ti neublížim. Chcem ju cítiť,“ šepol a nahol sa ku mne. Jeho tvár bola len pár centimetrov od mojej. Jeho sladký dych sa mi zapieral do tváre a ja som prestávala myslieť. Jediné čo som pred sebou videla, boli jeho dokonalé pery a černejúce oči. Čo so mnou dokáže urobiť jeden chlap. Do tváre mi vystúpila červeň. Edward sa nosom jemne otrel o ten môj. Usmial sa a urobil to ešte raz. Aj ja som sa uškrnula. Boli sme ako dvaja Eskimáci. Odtiahol sa.

„Odveziem ťa na hranicu, aby ťa nehľadali,“ šepol.

Celý večer som rozmýšľala, ako zo seba dostať tú psiu arómu. Do plecniaka som si prihodila uterák a sprchový gél so šampónom. Vybehla som na dvor, kde sa sušili šaty a do igelitového vrecka som vložila tričko a svetlé rifle. Vrátila som sa dnu a veci zazipsovala do plecniaka. Nevedela som sa dočkať rána. Dnes bolo krásne. Vonku bolo teplo, čo tu vo Forks nebolo často. Doma som povedala, že prídem až večer. Do školy som prišla skôr a zamierila rovno do spŕch. Osprchovala som sa a obliekla si voňavé šaty. Keď som si privoňala k vlasom, voňali za malinami. S úsmevom som vyšla na chodbu. Vyšla som na parkovisko, no autá Cullenovcov tu neboli. Pripadalo mi to zvláštne. Až po druhej hodine som pochopila prečo. Vonku vyšlo slnko a svietilo tak intenzívne, že si ani nepamätám, kedy naposledy som niečo podobné videla. Skvelé, do večera sa môžem túlať. Po škole som šla smerom k našej hranici. Nechcelo sa mi domov a bolo tak nádherne teplo. Prešla som na lúku pred hranicou a vytiahla z plecniaka uterák, na ktorý som si ľahla. Najprv som si čítala, no potom som len nastavila tvár slniečku a užívala si lúče.

Edward:

Prekliate slnko. Tak som sa do školy ešte nikdy netešil. Pre to slnko som musel zostať zavretý doma. Po obede som to už nevydržal. Možno ju zahliadnem, keď pôjde domov. Cez les som sa dostal až k hranici a šiel pomaly po jej okraji. Vyhýbal som sa slnku ako sa to len dalo. Prešiel som na lúku a zalapal som po dychu. Na lúke ležal anjel. Nechcelo sa mi veriť, že tu na mňa čaká. Rozbehol som sa ku nej, no prudko som zastavil, keď som ucítil tú najlahodnejšiu vôňu na svete. Ak by mi bilo srdce, tak táto vôňa by ho zastavila. Zachvel som sa. Hľadel som na ňu a nebol som schopný pohybu. Mal by som rýchlo ujsť pred tou arómou, no nedokázal som sa pohnúť. Sadol som si do trávy a pomaly dýchal. Stále, keď mi vánok dovial ďalšiu dávku tej vône, som sa najprv zachvel, a potom si vychutnával tú sladkosť. Hrdlo ma šialene pálilo, a ja som sa to pokúšal ignorovať. Vdýchol som do svojho vnútra tú úžasnú vôňu a posunul sa o pár metrov bližšie. Vtedy sa prudko posadila a ja som sa zmätene zarazil.

„Ty ma špehuješ?“ opýtala sa ma s úsmevom.

„Áno,“ priznal som nehanebne. Rozosmiala sa.

„Tak poď ku mne,“ šepla. Len keby to bolo také ľahké. Urobil som neistý krok, a potom ešte jeden. Moja pokožka sa trblietala a Bella ma sledovala ako vtedy na tej lúke. Vyzerala ohromene. Mňa jej vôňa šialene spaľovala. Túžil som po nej. Tesne pri nej som padol na kolená, a potom po štyroch som sa presunul až nad ňu. Prekvapene sa na mňa pozerala, no podriaďovala sa každému môjmu pohybu. Nahol som sa nad jej nádherné telo a zaboril nos do jej vlasov. Detsky sa chichúňala. Tá jej dokonalá vôňa ma pripravovala o rozum.

„Bože, ty voniaš. To je niečo. Som v pekle a v nebi súčasne,“ šepol som jej do ucha a ona sa pod náporom môjho tela zvalila na chrbát. Tomu sa nedalo odolať. Nahol som sa a pritiahol sa k jej tvári. Ona sa len jemne uškrnula. Zrazu sa jej ruky ovinuli okolo môjho krku a ja som sa zachvel. Vplietla mi prsty do vlasov a pozrela mi do očí. Začal som byť nesmierne nervózny. Hrdlo sa mi kŕčovite stiahlo a v stotine sekundy som od nej odskočil. Bella sa nechápavo zodvihla a prekvapene sa na mňa pozrela. Ospravedlňujúco som spustil ramená. Bella nahla hlavu na stranu a sledovala ma. Po chvíli, keď som sa bol schopný ovládať, podišiel som bližšie a vzal do ruky knihu, ktorú čítala. Sadol som si do trávy.

„Si v poriadku?“ opýtala sa starostlivo.

„Je mi úžasne,“ šepol som a otvorili knihu. Bella sa usmiala.

„Aj mne, keď si tu.“ Jej hlas bol tichučký a ja som neveril tomu, čo som počul. Bol som šťastím bez seba. Až som začal uvažovať, či upíri nevedia lietať. Cítil som, akoby som sa vznášal. Posunul som sa bližšie a potom ešte trocha bližšie a chytil som ju za ruku. Ľahla si späť do trávy a so zavretými očami sladko zaprosila:

„Čítaj mi.“ Začal som od záložky. Začala mi po chvíli robiť na dlani malé krúžky svojim prstíkom a sledovala každý môj pohyb. Prvýkrát v živote som bol v rozpakoch. Slnko už mizlo z oblohy a ja som dočítal kapitolu. Zavrel som knihu a zodvihol jej ruku k svojim perám. Pobozkal som ju na chrbát ruky, tak ako to kedysi robili gentlemani a Bella sa usmiala. Potom urobila niečo totálne nepredstaviteľné. Vzala moju ruku a venovala mi jeden motýli bozk do dlane. Takmer som vyletel z kože. Jej hebké pery na mojej pokožke ma pripravili o rozum. Pochybujem, že Rómeo miloval Júliu tak intenzívne, ako ja túto krehkú bytosť.

7. kapitola - 9. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 8. kapitola: