Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 26. kapitola

11.03.2011 (12:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 7025×

Bella:

Bola som nahnevaná sama na seba. Mala som to ťažké a odniesol si to Edward. Viem, že to nie je správne, ale potrebovala som ventil. Keď som zaparkovala pred nemocnicou, čakal ma už Jacob. Opieral sa o stĺp a pobavene sa škeril.

„Ahoj, kde máš pijavicu?“

„Zostal doma,“ povedala som rázne.

„Čo, už ťa začína štvať?“ Radšej som neodpovedala.

„Ako sa má Billy?“

„Nechce s tebou hovoriť, ale chýbaš mu,“ šepol. Pozrela som na svojho brata so zdvihnutým obočím. Opatrne som zaklopala na dvere a vošla dnu. Bola tu dosť tma. Prešla som k posteli. Nenabrala som odvahu pozrieť mu do očí. Natiahla som ruku a dotkla sa tej jeho.

„Billy, ako sa máš?“ zašepkala som.

„Ako asi?“ zasyčal.

„Billy, mne je to tak ľúto. Vyčítam si to. Nemala som to na teba tak vychrliť.“ Billy sa na mňa nahnevane pozrel.

„Vzala si si upíra, Bella. Nášho nepriateľa. Netvora.“ Pozrel sa von oknom.

„Vzala som si muža, ktorého milujem. Viem, že tomu nerozumieš, ale je to tak.“ Vedela som, že takto ho neobmäkčím, ale čo som mala povedať. Opatrne som si sadla na okraj postele.

„Omámil ťa. Dokedy ho budeš baviť? Budeš starnúť. Musíš byť fakt hlúpa, že mu veríš.“ Znova pozrel von cez okno.

„Billy, milujem ťa. Si môj otec. Ujal si sa ma a dal si mi s Jacobom rodinu, o ktorú som prišla. Edwarda milujem a vzala som si ho. Ja som bezradná. Neviem, čo mám robiť. Nechcem o teba prísť a ani o neho,“ povedala som a z očí mi tiekli slzy.

„Na to si mala myslieť skôr,“ povedal tvrdo. Postavila som sa a ešte raz som ho pohladila po ruke. Prudko ju odtiahol, no všimla som si, že aj jeho oči sa leskli. Vyšla som z dverí. Oči ma pálili ako žiletky a horúce slzy mi máčali tvár. Cítila som sa hrozne. Pozrela som k pultu a zalapala po dychu. Opieral sa oň Jacob a vedľa neho Edward. Okamžite po mne strelil pohľadom a pribehol ku mne.

„Bella, zlatko, si v poriadku?“ opýtal sa vystrašene.

„Čo tu robíš?!“ štekla som po ňom. Edward sa mi pozrel do očí. Mala som pocit, že sa zosypem. Už som sa nevládala udržať na nohách. On to jednoducho vycítil a schmatol ma do náručia. Sadol si so mnou na lavičku v čakárni a začal ma naliehavo bozkávať do vlasov. Zrazu som bola vďačná za to, že je tu.

„Neplač. Neplač, prosím. Ja to neznesiem. Urobím, čo budeš chcieť. Ak chceš zostať v rezervácii do vysokej, tak dobre. Nikomu nepoviem, že sme manželia. Urobím čokoľvek. Neplač, prosím...“ šepkal mi do ucha a naliehavo hladil po chrbte.

Jacob:

Hľadel som na tých dvoch a rozmýšľal, kto je väčší blázon. Moja sestra alebo jej prísavka. Ten cvok ju fakt zbožňoval. Správali sa obaja ako idioti. Nenávidím upírov najviac na svete, ale cením si božie zákony. Vzal si moju sestru, dočerta! Ako sa môžu tak ľahko vzdať.

„O čom to hovoríte!“ štekol som. Obaja sa na mňa pozreli.

„Fakt ma obaja neskutočne štvete. Bol som v tom kostole, keď si jej sľuboval v dobrom aj v zlom. A ty?“ Pozrel som na svoju sestru. „Ty si mu sľubovala lásku a vernosť. Manželstvo je viac než prstene a biele šaty.“ Fakt som bol vytočený. Edward na mňa vypliešťal oči. Bella sa na mňa dívala len na pol oka, keď sa odtiahla z jeho náruče. Dokonca zabudla fňukať.

„Čo si myslí Billy, je jeho problém. Nepoznáš ho? Prejde ho to. On potrebuje čas,“ povedal som rázne. Edward sa usmial. Odtiahol od seba Bellu. Ona mu nebola ochotná pozrieť do očí, no donútil ju.

„Tvoj brat má pravdu. Ja ťa milujem. Nemali by sme sa odlučovať. Si moja manželka. Napriek tomu, ak si želáš zostať v rezervácii a zatajiť naše manželstvo...“

„Počúva ma tu niekto?“ skočil som mu do reči.

„Ja ťa počúvam, Jacob,“ šepla Bella. Zadívala sa na Edwarda.

„Jacob má pravdu. Prepáč mi to.“ Pohladila toho upíra po tvári a on sa išiel rozplynúť blahom. Mal som chuť vraziť mu. Bella sa ku mne otočila.

„Počkám, kým Billyho nepustia domov, a potom si pôjdem po veci. Svorke by sme to mali povedať až potom, čo sa odsťahujem,“ povedala Bella pokojne a ja som sa usmial.

„Dobre. Billyho pustia zajtra. Po škole si príď po veci a ja to večer poviem Samovi.“ Bella vyvalila oči.

„Odnesieš si jeho hnev ty? To nemôžem dopustiť. Sam je výbušný,“ šepla. Pokýval som hlavou.

„Ja to prežijem. Ty by si nemusela.“ Pozrel som na Edwarda. Zachvel sa a bolestne skrivil tvár. Fakt mi tá jeho obetavosť liezla na nervy. S Bellou sa opatrne postavil a vzal ju za ruku.

„Ideme domov?“ opýtal sa mojej sestry a ona prikývla.

„Idem ešte za Billym, povedať mu, že si zajtra prídem po veci,“ šepla a zmizla na chodbe.

„Ďakujem, Jacob,“ povedal ten upír šeptom. Strelil som po ňom nazúrený pohľad.

„Čakal som, že za moju sestru aj umrieš a ty sa jej vzdáš pri prvej príležitosti,“ zasyčal som.

„Nikdy sa jej nevzdám. Chcel som jej to len uľahčiť. Ja neznesiem, keď plače,“ povedal zahanbene.

„Slaboch,“ zasyčal som. Uškrnul sa a sklopil pohľad.

„Čo sa týka Belly, som ten najväčší slaboch na svete,“ priznal a nedočkavo sledoval chodbu. Aj ja som sa zameral na chodbu, ale nevyzeral som Bellu. Po chodbe sa mihla prekrásna sestrička. Bola to pekná kobra s nádhernými nohami. Keď šla okolo mňa, usmiala sa a ja som okamžite strčil do svojho švagra.

„Videl si tú mačičku?“ Nechápavo sa na mňa pozrel. Fakt mi pripadá pribrzdený.

„Čo?“

„Tá sestrička...“ povedal som naliehavo. Tá pijavica sa plne sústredila a jeho tvár sa roztiahla do širokého úškľabku.

„Vraj si sladký kocúrik. Podľa nej máš sexi pohľad. Ja sa jej však páčim tiež. Som záhadný,“ povedal namyslene.

„Ty máš moju sestru a opováž sa pozerať po iných.“

„Mňa iné nezaujímajú . Chcel si vedieť, čo si myslí,“ povedal povznesene. Naznačil som mu, aby šiel bližšie, aj keď jeho pach bol strašný.Nahol sa ku mne a aj on ohŕňal nos.

„Čo má rada a čo sa jej páči. Daj mi typ.“ Čakal som pomoc. Má mi byť za čo vďačný. Edward sa na ňu zadíval. Potom sa na mňa otočil.

„Máš to vyhrané. Zbožňuje psíčkov. Má rada svalnatých chlapov a kuracie ragú. Má sestru, ktorej ide teraz zavolať a končí o druhej. Stačí?“

„Dobre. Ako začať?“ Bolo to trápne, že som pýtal radu od upíra, ale zbalil moju sestru, tak možno...

„No, pôjdeš za ňou,“ šepol. To sa mu hovorí... Keď zistí, že mám len sedemnásť, najskôr o mňa nezakopne. Na sto percent chodí s nejakým doktorom. Edward zodvihol obočie.

„Fakt by ma nenapadlo, že si tak málo veríš. Ja som vraj slaboch...“ Zavrčal som na neho. Drzá pijavica.

„Počkaj!“ zavelil. Odbehol za tou ženou a niečo jej povedal. Ona sa na mňa zadívala, a potom niečo napísala na lístok. Vtedy sa ku mne z boku postavila Bella.

„Čo robí môj manžel pri tej sestre?“ opýtala sa moja sestrička dosť naštvane. Edward k nám pribehol a podal mi papierik s číslom.

„Volá sa Natália. Má osemnásť a je tu na praxi. Máš ju počkať v kaviarni pri recepcii a toto je jej číslo,“ povedal, podal mi číslo a usmial sa na Bellu. Bella zasyčala.

„Ty mu dohoduješ rande?“ opýtala so ho so zdvihnutým obočím.

„Mám výhodu. Čítam myšlienky,“ poklopal si po spánku.

„Mojej sestre nedokážeš čítať myšlienky a zbalil si ju,“ podpichol som do neho.

„Tiež sa divím,“ šepol Edward.

„Aj ja,“ dodala Bella. Stále pôsobila dosť nahnevane a mňa to celkom potešilo. Nech si to ten strapatý pekne vyžerie.

„Pekne si vážiš moju pomoc,“ povedal Edward a mne došlo, že reaguje na moje myšlienky. Uškrnul som sa.

„Bella, daj si na neho lepší pozor. Nebol by som si tú sestričku ani všimol, ale Edwardovi sa zdalo, že je to pekná mačička,“ povedal som s vážnym výrazom. Bella sa mi pozrela do očí a zhlboka sa nadýchla. Schmatla Edwarda za lem bundy a ťahala ho za sebou. Rukou mi výhražne zamával a zmizli za posuvnými dverami nemocnice.

25. kapitola – 27. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 26. kapitola: