Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dve stratené holubice - 34. kapitola

E+B Cullenovci


Dve stratené holubice - 34. kapitola„Čo odo mňa chceš?" vydralo sa mi spoza pier šepotavo.
„Ty si to ešte nezistila?" počula som jeho hlas niekoľko centimetrov pod ľavým uchom. Samovoľne sa mi zrýchlil dych pod jemným pocitom toho jeho na mojej ľavej kľúčnej kosti. Potlačila som zanariekanie, nutkanie odtisnúť ho odo mňa, zaprosíkať, hocičo. Len som nehybne stála a so zrýchleným dychom čakala, čo urobí.
Šokovane som vydýchla, keď sa perami zľahka dotkol môjho krku. Čakala som, kedy pocítim bolesť, pukanie, jeho zuby hlboko zaryté v mojej pokožke, čokoľvek, čo by naznačilo jeho postoj, ale nič, iba nehybne stál s pootvorenými perami pri mojom krku, ktoré sa pomaličky začali posúvať vyššie a vyššie.

 

„Čo odo mňa chceš?" vydralo sa mi spoza pier šepotavo.

„Ty si to ešte nezistila?" počula som jeho hlas niekoľko centimetrov pod ľavým uchom. Samovoľne sa mi zrýchlil dych pod jemným pocitom toho jeho na mojej ľavej kľúčnej kosti. Potlačila som zanariekanie, nutkanie odtisnúť ho odo mňa, zaprosíkať, hocičo. Len som nehybne stála a so zrýchleným dychom čakala, čo urobí.

Šokovane som vydýchla, keď sa perami zľahka dotkol môjho krku. Čakala som, kedy pocítim bolesť, pukanie, jeho zuby hlboko zaryté v mojej pokožke, čokoľvek, čo by naznačilo jeho postoj, ale nič, iba nehybne stál s pootvorenými perami pri mojom krku, ktoré sa pomaličky začali posúvať vyššie a vyššie.

Potichu som zastenala, keď sa jeho pery dotkli môjho ušného lalôčiku. To, čo ma potom vystrašilo, bolo to, že ten zvuk sa vôbec nepodobal vystrašenému vyjaknutiu, či šokovanému vzdychu. Čo sa to so mnou deje? Demetri sa tlmene zasmial. Ruka z môjho zátylku zkĺzla na chrbát a jeho pery obkreslili tvar mojej lícnej kosti. Odrazu však zmizli. V očnej zóne som opäť uvidela Demetriho tvár. V očiach sa mu pohrávali tie isté vzrušené iskričky, ktoré som tam videla vo Volterre, na perách mu pohrával úsmev, ktorý bol však vzápätí nahradený vážnym výrazom.

„Milujem ťa, Victoria," šepol potichu smerom ku mne. Až teraz som si uvedomila, že dýcham v sekundových intervaloch a na chrbte mám stále jeho ruku. To, čo som zaznamenávala, bola jeho tvár pomaly sa blížiaca k mojej a pohľad sledujúci moje pery.

Čo sa to so mnou, dopekla, deje? Prečo nie som znechutená? Prečo sa nebránim? Prečo necítim nechuť k jeho dotykom. Prečo nemyslím na Jamesa?

To, načo som v tejto chvíli myslela, bola Demetriho tvár čoraz bližšie pri mojej. Zavrela som oči presne vo chvíli, keď sa jeho pery dotkli tých mojich...

Na moju reakciu som však sama nebola pripravená. Namiesto rozhorčeného povzdychu, odporu či túžbe odtisnúť ho som vplietla ruky do jeho krátkych blonďavých vlasov, s tlmeným vzdychom pootvorila ústa a nechala do nich preniknúť špičku Demetriho jazyka, ktorým mi prešiel po dolných perách. Opäť som tlmene vzdychla a pomaly svoje telo zapojila do Demetriho hry. Jeho telo ostalo pritlačené na mojom a ruky si dobíjali cestu do mojich ešte vlhkých vlasov. Nebránila som sa. Nemala som prečo.

Po dvoch minútach nádhernej extáze, ktorá ma pohltila pri prvom dotyku našich pier sa rozdelili a obidvaja sme ostali natisnutí pri sebe. Zhlboka som dýchala, napriek mojej nepotrebe používať kyslík.

Myšlienky mi v hlave poletovali od jednej ku druhej.

Výčitky... Ako som to mohla urobiť? Prisahala som, že James bude ten posledný...

Nádherný pocit... Cítiť ho celým telom, vnímať zblízka každú rysu jeho tváre...

Slasť... Konečne som sa riadila podľa seba.

Zmetenie... Čo ku nemu cítim?

Je možné, že by som sa mohla tak rýchlo zamilovať?

Odpoveď som poznala. Áno. Áno, mohla. Tento moment som chcela prežiť znovu a znovu, cítiť ho celým telom i myšlienkami.

„Milujem ťa, Demetri," šepla som mu do ucha a opäť spojila naše pery, aby som túto čarovnú chvíľu ešte viac predĺžila a prehĺbila.

„Čo presne si mal v pláne?" šepla som mu do vlasov po niekoľkých minútach.

„Aro poslal mňa a Jane s Alecom, aby sme prišli skontrolovať, či už je z Belly upírka. Vysvetlil som im to v lietadle. Victoria, Aro vás chce do gardy. Chce vás viac, než by som si bol myslel," zamrmlal potichu.

„Aha..."

V myšlienkách sa mi prevaľovali nové možnosti. Ako by na to reagovala Bella? Zaprvé som si musela usporiadať svoje myšlienky, ktoré mi teraz radili, čo mám robiť. Odísť do Volterry...

Nechať tu všetko kvôli Demetrimu? To by som dokázala...

Nie je to iba chvíľkové zaľubenie? Určite nie, to by som cítila. Nebola to vášeň jednej hodiny, nebola to iba silná citová väzba. Bola v tom láska.

Ako by sa Bella zachovala, keby som ju o to požiadala? Toto bol menší problém, pretože Bella si ku Volterre nezachovala žiadné dobré spomienky. Predpokladám, že ako novorodená sa bude musieť pri Alecovi ovládať, aby ho nezaškrtila pri prvom stretnutí. Na neho bola naštvaná najviac. Donedávna som bola ja na Demetriho... Čo ak...? Nie, to určite nie.

Ja som však bola rozhodnutá. Chcem ísť do Volterry. Pri tomto rozhodnutí som sa uprene pozrela do Demetriho ónyxových očí. Teraz mu v nich žiarilo akési očakávanie.

„Ale s Bellou môže byť menší problém." Demetri sa na široko usmial, potom mu postupne radostný úsmev prešiel do pobaveného úškľabku.

„Nemyslím si, že by bol až taký veľký," zasmial sa opäť. Prekvapene som na neho pozrela.

„A to už prečo?" opýtala som sa prekvapene.

„Alec je neustále zasnený, od kedy ste odišli. Ani len s Jane sa už nebaví tak, ako predtým." Pekne si to teda "podelili". Čoskoro ma premohla predstava Belly po vyznaní Alecovej lásky. Začala som sa trápne chichotať.

„Snáď mu pri stretnutí s ním neodtrhne hlavu," dostala som zo seba pridusene, načo nasledoval ďalší nával smiechu sprevádzaný Demetriho hlasom na pozadí toho môjho.

 

(Bella)

„Neubližuj mi," šepla naliehavo, obraňovala sa rukami a natlačila sa na najbližší strom. Bolo mi jej ľúto. Nezaslúžila si to. Ale nemala chodiť do lesa. Jej naliehavými mykaniami rozvírila stojatý vzduch a do nosa mi udrela ta dokonalá vábivá vôňa.

Zavrčala som a skočila na ňu.

Do úst mi vzápätí začal tryskať dokonale hodvábny dotyk jemnej krvi toho dievčaťa. Možno chcela kričať, ústnu dutinu však už mala rozdrvenú, a tak sa zmohla len na tiché vzlykanie, mykanie telom a trasúcimi rukami, ktoré kŕčovito zvierali moje ramená a snažili sa odtisnúť ma. Smola. Po chvíli sa prestala brániť, pustila ma a počas toho jej telo začalo postupne ochabovať.

Bola mŕtva. V jej prázdnych očiach neostala ani štipka emócie, mŕtvolne ostali vyvalené z viečok, dodávali efekt celému dielu, toť jest roztrhaný krk a šaty, z ktoých ostalo už len niekoľko zdrapov, avšak stále zakrývali to, čo mali.

Rýchlo som ju zobrala na plece a automaticky s ňou zašla ešte hlbišie od toho miestečka, kde si chcela užiť pokojný večer s knihou v ruke. Opäť ma zaplavili výčitky svedomia, nie však na toľko silné, aby som uvažovala nad zahrabaváním dievčaťa spolu s ďalšou mŕtvolou do zeme dlhšie, než som vyrazila preč.

Bolo niečo okolo jednej ráno, ja som sa nachádzala tridsať kilometrov od Londýna, dvadsať od našeho domu. Za päť minút by som mala byť tam. Vyrazila som naprieč lesom a užívala si nádherný pocit, ktorý ma zaplavil rovnako ako po prvýkrát.

Do nosa mi udieralo kopec vábivých vôní, jemná vôňa machu, živice a nahorklej krvi zvierat. Všetko som videla jasne, hoci bol mesiac v nove a takmer nehádzal svetlo.

To, čo som však pocítila vzápätí, mi náladu nepridalo. Sladká vôňa, podobná tej Vickinej. Toto však Vicky nebola. Vôňa bola cítiť niekoľko kilometrov od domu. To snáď nie je možné!!! Len, aby nebolo neskoro...

Na plné obrátky som sa rozbehla ku domu a okolo očí sa mi utvorila červenkastá žiara, ktorej som nechápala, no momentálne som nemala čas to riešiť. Z domu boli počuť dva hlasy. V jednom som spoznala jemný Vickin soprán, tá druhá mi však bola známa menej. Neznelo to vystrašene, alle človek nikdy nevie...

S jemným vrčaním som vtrhla oknom a naskytol sa mi ďalší šokujúci obraz.

Ten blonďavý upír z Volterry... Demetri? To, čo ma vystrašilo, bola Vicky pritisnutá o stenu, len niekoľko centimetrov od neho.

„Čo sa to deje?" zavrčala som popod rubínovo-červené pery výhražne. Vicky sa na mňa pozrela a...

Začala sa smiať. To mi už načisto preskakuje? Vicky sa po neuveriteľných troch sekundách konečne pohla od tej steny, vlhké vlasy jej padali do vysmiatej tváre. Demetri jej akoby automaticky nechal priestor, aby mohla prejsť. Vyzeralo to byť také prirodzené...

„Vicky?" opýtala som sa jej znova neveriacky. Ďalší tlmený smiech, tentoraz pochádzajúci od istého vyzubeného telesa, načo som výhražne vycerila zuby a prikrčila sa.

„To je dlhý príbeh..." šepla Vicky...

Od samého prekvapenia som sa ani nestačila čudovať. Vicky a... Demetri? Volterra?

Sedela som za kuchynským stolom, od ktorého sa tiahol nechutný zápach ľudského jedla a pozerala na Victoriu, ktorá sa na mńa teraz s očakávaním pozrela.

„Dúfam, že to nemyslíš vážne," zavrčala som na ňu nahnevane, načo sa Demetri narovno napriamil a uprel na mňa vážny pohľad. Po celý ten čas nepustil ruku z tej Victoriinej a tá sa vôbec netvárila, že by jej to prekážalo. To predsa nie možné! Nemohli sa tak rýchlo... Na to sa mi ani nechcelo myslieť. Ešte šťastie, že podrobnosti vynechali.

„Victoria, ja si nemyslím, že je to najlepší nápad. Kvôli čomu nás potrebujú?" Po celý ten čas som slová potichu vrčala, ešte ani raz nenaladila na svoj vlastný hlas.

„To neviem," priznala si.

Nedokázala som si skoordinovať myšlienky, všetky mi poskakovali okolo hlavy ako vysmievačné obláčiky, unikali jedna druhej. Tlmene som sa nadýchla a zložila si tvár do dlaní v snahe ich aspoň trochu usporiadať.

Je mi v podstate jedno, kam pôjdem. Vicky by tu nebola šťastná ja by som potom taktiež nebola. Budem mať príležitosť istým upírom nakopať zadky, snáď. To, čo ma však trápilo, bol fakt, akým to na Mňa všetko doľahlo. Nech je Vicky šťastná...

 „Tak fajn," súhlasila som nakoniec s tichým prostestom, že robím najhoršiu chybu svojej existencie, „ale robím to naozaj iba kvôli tebe," dodala som s jemným podriadeným podtónom. Vicky sa usmiala, tak žiarivo, až som sa bála, aby jej nezačali pukať kútiky úst. 

 „Ďakujem," šepla vďačne smerom ku mne, postavila sa a zmizla smerom do svojej izby. Demetri išiel za ňou a ja som si mlčky odišla zbaliť to málo vecí, ktoré potrebujem. 


Za túto kapitolu sa neskonale a neúprosne hanbím. Prejdmie teda k poďakovaniam...

BellaDemetri: Tramtadadadadadádadáda Van, ty vieš, že viem, že viem, že vieš :D Akýže talent? Och, tá zakrpatená najmenšia časť mojej mozgovej kôry. MHm... Ďakujem :D

zeynep97: som rada, že sa ti kapitolka páčila, aj za to, že ti nevadia :) ďakujem :)

hela1007: tak díky a dúfam, že to, čo chce, nebolo príliš, príliš... ehm, trápne :D ale áno, bolo :D

Michelle: 

1.min.: Revem! 
5. min.: Vydychavam to 
15. min.: To ako naozaj?!
1. h.: Ja to dievca zaskrtim, ak si zo mna robi prdel!

správne, také boli moje reakcie na tvoj koment. Páči? To ako fakt? No, týmto som ti iste dokonale zkazila náladu :D Depka sem, depka tam, ďakujem, klaniam sa, uctievam a držím palce :) Ale s tým tričkom... TSS, Imaginareum ;(

 

Obetoval by sa niekto z mála čitateľov na jeden komentík? :)


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Dve stratené holubice - 34. kapitola:

 1
4.
Smazat | Upravit | 24.03.2013 [16:19]

Ouuuuu...dobre, nebudem kricat! Emoticon
1.minuta: Aaaaaaaaaaaaa!
2.minuta: Kruci ja revem! Co sis slubila Mishcelle?! Emoticon
3.minuta: Sliby jsou stejne od toho aby se porusovaly Emoticon Aaaaaaaaaaaa! ( staaale revem ) Emoticon
30 minut: AaaaaaaaaaaaaaaaaaaEmoticon
3 hodiny: Fajn upokoj sa, ooooom Emoticon
Klonko, toto bolo....prebohaa...nemam slov! Emoticon Zaprve kvoli tomu, ze Dem a Vicky...no to jiskrenie bolo neprehlednutielne Emoticon Vies ze by im to spolu skutocne sluselo...no vsak ja uz som ich spolu pohromade videla, sa mi zdavalo. Obe v baroknom...vsak vies. Emoticon
Co ku kapce? No Dema moc nemusim, neukamenuj ma Emoticon Ale toto bolo super! Emoticon Ja neviem ako to robiš ale vždy ma nejak prinutis si precitat novu kapcu. Emoticon Asi ma vzdy nejako DSH privabi...no a potom u... a s... Zkrátka tečka, tečka, tečka-domysli si to. Emoticon
Hudba samozdrejme skvela ako vzdy. Emoticon
K etxtu dole podcarou: Ne nerobim si prdel Emoticon a nieeee nezabijaaaj maaa Emoticon Emoticon A Imaginaerum triko musi byyyt. Emoticon
Zhrnem to asi takto: super, kresne, skvele, fantasticke, užasne, nadherne, grandiozne, bravurne, skvostne, abnormalne dobre a hla´vne naprosto dokonale! Emoticon
Klaniam sa Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. zeynep97
18.03.2013 [22:46]

Krásna kapitola. Hm, takže Vicki sa nám zamilovala do Dema.Emoticon. Krásna kapitola. A nemáš začo, píšeš výborne.Emoticon Tiež mám pre istú časť Volturiovcov slabosť.Emoticon Teším sa na ďalšiu kapitolu.Emoticon

18.03.2013 [13:41]

BellaDemetriJaaj díky, a čo k tomu...som sa vyjadrovala. :D Dem a Vicky jaaaaaaj. Emoticon Emoticon Emoticon toto bolo fantastické, nádherné, super, skvelé, úžasné atď ale stejne... nesedí mi to. :D to by som to musela spojiť do jedného a stejne... To je božiiiiiiiiiiii. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Roel
18.03.2013 [11:46]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!