Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dve stratené holubice - 35. kapitola

EdwardVolvo


Dve stratené holubice - 35. kapitolaÁno, nikto, nič. Bláznivá myšlienka. Pretože len o pár metrov odo mňa bola práve jedna z osôb, ktoré pre mňa spravili neuveriteľne veľa. Áno, som sobecká. Nedokážem prijať obyčajné fakty, chýba mi akákoľvek empatia, no iste.

„Bella?" ozval sa jemný soprán odo dverí. Pomaly a váhavo som nadvihla hlavu. Vicky stála niekoľko stôp odo mňa, v hlase sa jej čudne miešala zvedavosť a znepokojenie. Nasadila som profesiornálny úsmev, ukázala som aj zuby, a v okamihu sa rýchlo postavila.

„Ideme?" Z jej výrazu som usúdila jej momentálne myšlienky: ,Niečo ju trápi’. Akoby tú vetu vyslovila, Akoby som jej mohla sama čítať myšlienky a vedela, čo jej beží mozgovými zákutiami.

 

(Bella)

Po svojom uvážení som však zistila, že veci ani nepotrebujem. Koniec koncov, všetko by som aj tak o niekoľko týždňov pravdepodobne zničila. Namiesto toho som ticho prešla k mojej posteli a pomaly skĺzla po jej boku. Hlava mi unavene klesla do dlaní.

Robím to pre Vicky. Je mi jedno, kde pôjdem, ona by však nemohla byť šťastná, áno, Bella, nepoznáš to, nerob scény, upokoj sa, okamžite! 

Zaklonila som tvár, vlasy mi jemne spadli z ramien a ovinuli sa okolo modernej obliečky. Z celej izby bola cítiť lákavá aróma, teraz mi však hrdlo nechávala plná vrsta novej krvi, prvej krvi, celkom nový pohľad, už som sa mohla plne sústrediť na iné, podstatnejšie veci.

Niekoľko ráz som prešla po tehlovo červenej linke jednej z mnohých kvetín obliečky. Potom som potichu vzlykla, nechtami zaryla do drevenej podlahy a moje stiahnuté hrdlo vydalo ďalší tón zlovestnosti. 

Prečo si len tak sobecká? Nikto ti nespravil nič, prečo by si mala byť taká.

Áno, nikto, nič. Bláznivá myšlienka. Pretože len o pár metrov odo mňa bola práve jedna z osôb, ktoré pre mňa spravili neuveriteľne veľa. Áno, som sobecká. Nedokážem prijať obyčajné fakty, chýba mi akákoľvek empatia, no iste.

„Bella?" ozval sa jemný soprán odo dverí. Pomaly a váhavo som nadvihla hlavu. Vicky stála niekoľko stôp odo mňa, v hlase sa jej čudne miešala zvedavosť a znepokojenie. Nasadila som profesiornálny úsmev, ukázala som aj zuby, a v okamihu sa rýchlo postavila.

„Ideme?" Z jej výrazu som usúdila jej momentálne myšlienky: ,Niečo ju trápi’. Akoby tú vetu vyslovila, Akoby som jej mohla sama čítať myšlienky a vedela, čo jej beží mozgovými zákutiami. 

„Bella... Ak nechceš ísť, pochopím to." Mramorové čelo hýrilo chmúrnými myšlienkami, myseľ pracovala individuálne. Prevládla u nej slabosť pre lásku, niečo, čo som zažila aj ja. Ale u mňa mánia názvom Srdce už neexistovala, jediná, ktorá sa ustálila, bola pre priateľstvo a pochopenie. 

 „Vicky, klamala by som ti, ak by som tvrdila, že túžim byť zavretá vo Volterre, nie je tomu tak, viem to a ty tiež. Ale kam inam by som šla. Nebola by si šťastná a ja tiež nie." S poslednými slovami som sa pousmiala a podišla ku nej.

 „A nevolaj ma Vicky," ohrnula znechutene nosom, na čo som sa ľahko pobavene zaškerila. 

„Kde je Demetri?" vyšlo zo mňa po chvíli strnulo, akoby som stále nedokázala prijať ten fakt. Teraz už nebudem len ja a ona. Teraz to už bude niekoľko násobne väčšie zástupy, nebudem sa môcť sústrediť na veci, na ktoré by som chcela, nebudem mať také možnosti.

Robíš to pre ňu!

Veď áno. Práve preto.

Vicky kývla hlavou smerom ku vchodovým dverám, vzápätí ňou znovu potriasla, aby jej desať odtieňov najrôznejšej červenej zapadlo na miesta, ktoré boli predtým. 

Onen upír stál vonku, pozeral na dvere, ktorými sme vyšli, letmo sa uškŕňal jedným kútikom úst, ruky založené na hrudi, netrpezlivé podupkávanie nohou.

Vicky, akoby automaticky, podišla ku nemu.

„Pripravené?" zasmial sa strnulo a podišiel smerom ku nám. Okamžite som o krok ustúpila. Teatrálne vzdychol.

„Ideme," zavelila Victoria, škaredý pohľad som venovala len jej, no aj tak som sa napriamila na beh. Ešte raz som sa obzrela na dom za mnou. Toľko spomienok...

Bella, nebuď predsa citlivka! 

Samozrejme...

Odrazila som sa od čokoládovohnedej zeme, pod mojou váhou jemne zamľaskala a vytvorila sa v nej nepatrná preliačina, potom som jediným ladným pohybom vyskočila do pohybu a zanechala tak za sebou všetko, čo som si tu vybudovala. 

Popri behu som pocítila, ako ma dobehli ďalšie dva páry nôh, ani minimálne nezaťažené bleskovým pohybom z miesta na miesto.

Vicky sa odľahčene usmiala, pocítila som, ako sa jej svaly rozvibrovali, akoby som ich mohla zastaviť sama, povedľa nej uškrnutého Demetriho s potmehútskym úškrnom na perách, ako si ladnými skokmi meria sily oproti mne a jej.

Popri mojom premýšľaní som si ani nestihla všimnúť, kedy som predbehla mojich spoločníkov, zastavila ma až ruka na mojom rameni. Automaticky som sa nakrčila, hrdelne zavrčala a vycerila zuby.

„Upokoj sa," uškrnula sa Vicky.

 „Zmena smeru?" zavrčala som potichu a rázne striasla jej ruku. Na chvíľu sa zatvárila smutne, pomaly prikývla a vytočila hlavu na východ. Bez slova som vyrazila preč.

„To sa so mnou teraz odmietaš baviť?" spýtala sa ma s nadvihnutými oblúčikmi jemného obočia, keď ma dobehla a rovnomerne so mnou držala krok.

Opovržlivo som na ňu zazrela.

„Odmietam? Ako si k tomu došla k takejto myšlienke?" spýtala som sa jej naoko nečinne, ruky sa mi však nepatrne zachveli a zaťala som zuby.

„Bella, nechaj už tak tú hru," prehodila unavene, „viem, že nie si šťastná a je mi to ľúto," šepla. Odvrátila som od nej zrak.

„Je mi jedno, kam pôjdem, čo spravím, alebo či sa niečo zmení. Buď šťastná, budem aj ja," usmiala som sa na ňu a ďalej sa rozbehla preč od nej. Zaznamenala som ešte jej zúfalé povzdychnutie.

„Nejaký problém?" opýtal sa jej Demetri, ktorého som minula, keď som ešte prechádzala okolo.

„No problema," zasmial sa jej vysoký soprán opradený zvončekmi. Samozrejme. Jemne som spomalila, aby ma vedeli dobehnúť. Naozaj som netúžila po stretnutí, pri ktorom by som sa nemusela ovládnuť natoľko, nakoľko by mi to moje svedomie dovolilo. Ešte trikrát som stihla prehodiť vzduch medzi pľúcami a vonkajšími vplyvmi, kým sa pred nami rozliala ďalšia obrovská čistina.

Presne oproti nám sedeli na obrovskom balvane zarastenom machom dve malé osôbky odeté v čiernych plášťoch, vymieňajuc si medzi sebou komunikáciu. Sprudka som sa nadýchla a okamžite zastala, zhlboka predýchavajuc situáciu, ktorej som sa tak bála. Len sa ovládni, Bell, to by si predsa mala zvládnuť...


„Už sú tu," informoval tenučký hlások, pochádzajúci od menšej postavy. Na otočenie som šokovane vzhliadla jej temnej kráse. Taká mladá... Možno dvanásť, maximálne štrnásť...

„Všimol som si," soplnil o čosi hrubší, avšak stále rovnako decký hlas vychádzajúci od postavy nad ňou, ani sa len neotočila. Dobrý úsudok.

Hlavne pokoj, Bella. Dýchaj, pekne nádych, sekunda, výdych a dookola, upokojíš sa, neboj.

Neupokojila som sa. Akoby som znovu podľahla tej drvivej sile, ani len hlboké nádychy nadokázali odohnať tú predstavu, čo by som dokázala so svojim darom... Prosím, pokoj...

„Si v pohode, Bells?" spýtala sa ma znepokojene Victoria, jemne ma popri tom chytila za dlaň. Kútikom jedného oka mi nepatrne zaškubalo... Nedokážem, neznesiem to.

„Som v poho," usmiala som sa silene. Druhá postava sa pomaly otočila a minimálne znepokojene na mňa zazrela.

Videla som, ako to Jane skúša. Videla som, ako jej kútiky dychtia po tom samoľúbom úsmeve plnom sadistickej radosti, ako sa úporne snaží nadobudnúť predstavu bolesti v mojej hlave.

Akoby mi vytrhla z tela aj ten posledn zvyšok sebaovládania, ktorý som v sebe dokázala uchovať. Cítila som nebezpečne vzhliadajucu potvoru, ktorá sa vo mne dvíhala k útoku.

Ostatným to pravdepodobne nedošlo, možno až na Vicky, jemne ma zachytila za rukáv.

‚Nie’ zračili jej oči v obave.

Dievča, na ktoré som sa pozerala, sa spokojne usmialo.

Ten jej samoľúby úsmev ma dostal. Rotrhal akékoľvek stopy sebazáchovy. Bolo mi jasné, že to zase skúša a nielen ona. Cítila som, že sa o moje telo opiera niečo ťaživé a nešlo len o Alecov temný pohľad, ale o celý jeho ničivý dar. To bola jasná provokácia. Nakrčila som čelo a demonštratívne odhalila zuby aj ďasná.

Uprela som pohľad do očí tej malej blonďatej potvory a myslela na bolesť a zrkadlá, ktoré ma v snoch desili ešte ako človeka. 

Jane padla k zemi. Znovu som netušila, ako som to urobila. Jednoducho som mala zlosť a chcela som, aby trpela, aby okúsila svoju vlastnú silu. Padla na štyri. Ústa sa jej otvorili, oči jej šli vypadnúť z jamiek a tlmene zachrčala. Alec stál ako skamenený a díval sa, ako sa jeho sestrička tmolí po zemi a podlamujú sa jej lakte. Hlavou niekoľkokrát narazila o zem, ako sa pokúšala dvihnúť.

Niekto ma zdrapol za ramená a než som sa spamätala, bola som tvárou na zemi. Nevnímala som, že je niekto za mojim chrbtom. Príliš som sa nechala uniesť jej týraním.

Chcela som sa postaviť, no nešlo to. Sedel na mne, kolenom ma tlačil medzi lopatky a ruky mi držal roztiahnuté a stočené dozadu. Nemohla som sa hýbať a neuveriteľne som zúrila, keď som zaznamenala, kto je mojim krotiteľom.

„Zlez zo mňa!" zajačala som naštvane.

„Trhni si," odvetil pokojný hlas za mnou. Jane sa s Alecovou pomocou dvíhala na nohy a stonala ako malé dievčatko. Spokojne som sa usmiala, vzápätí však vyskočila a jednym rýchlym pohybom zo seba strhla Demetriho. Trhni si, zazneli mi znovu jeho slová v ušiach. Ako pán poručí.

Ďalším bleskovým pohybom som rukou pevne uchopila jeho pažu a pomaličky začala drviť rameno.

„Už dosť!" zakričala Victoria, ktorá sa nevedno ako zjavila povedľa mňa. Sklamane som ho pustila.

„Niekto ďalší?" usmiala som sa nevinne. 

„Je z teba pekne divoký novorodený," zasmial sa Demetri tlmene. Jane na mňa neveriacky vystrašene zazerala, okolo pásu ju objímal jej brat tvár mal schovanú v plášti, druhou rukou jej jemne prechádzal po rameni.

„Bell?" oslovila ma potichu Vicky.

„Som v pohode, už je po záchvate," usistila som ju jemne. Jane jemne zasyčala.

„Čo to bolo?" vyhrklo z nej samovoľne, oči jej blčali neveriackou zúrivosťou.

„Môj dar," zazubila som sa na ňu milo. Znovu na mňa zasyčala. Oči sa mi na nepatrnú sekundu zúžili, potom som sa znovu usmiala a podišla ku Vicky. Pozitívne sa na mňa pozrela.

„Takže ideme?" prehodil Demetri unavene.

„Samozrejme," zasmiala sa Jane, s diabolským pohľadom ku mne a Victorii sa otočila preč a v sekunde zmizla medzi stromami.

Všimla som si, ako sa na mňa Alec zapozeral fascinovanm pohľadom, akoby sa pokúšal uhádnuť niečo, čo som nedokázala zaznamenať. Keď si všimol, že ho sledujem, odvrátil zrak a okamžite vyštartoval za jeho sestričkou.

Victoria sa na mňa povzbudzujúcim pohľadom pozrela. Pohľad som opätovala a vyrazila za ostatnými.

A tým sa môj obyčajný život Belly Swanovej skončil.

V živote sú najdôležitejšie dva dni. Deň, kedy sa narodíte a deň, kedy zistíte, prečo. 

Ab aeterno abducet praedam, qui occurrit prior. Fac et vives.


Poslednú kapitolu máme tu. Ku druhej sérii sa ako kvôli množstvu komentárov, tak kvôli ostatným poviedkam, tak skoro nechystám. Ďakujem vám za vašu podporu od prvej kapitoly a dúfam, že vás táto zlátatina neomrzela. 

Moje ďakovania patria: RuskaVodka, UV, roel, katule, saska, leny, ivusi23 a zenyep97 za ich podporu, u niektorých počiatočnú, už neskoršiu nie, niektoré to so mnou ťahali až do konca a za to vám ďakujem... Ale mám tu aj niekoľko osobných poďakovaní, ktorých osoby sú nižšie:

Mischelle: Dievča, tebe ďakujem už len za to, že si. Je to sentimentálne, to veru hej, ale je to fakt. Si naozaj jediné dievča, s ktorým sa dá rozprávať naozaj o všetko a ktoré ma chápe. O poviedkach, našom imaginárnom, gotickom svete, snoch a všetkom tom. Milujem ten pocit, keď je vedľa tvojho mena na fb zelená bodka. Proste... ďakujem, ďakujem...

BellaDemetri: skvelá odreagovačka, gogo vlogy, poviedky, IVD a zákony relativity, áno, to všetko je spolu úžasne odreagovacia kombinácia. Levice, Košice, sokyne nie sme a za to som neuveriteľne vďačná. :-) U teba si dovolím ešte aj teraz to nevinné navrhnutie: Choď písať! A stále, keď sa budeš chcieť venovať niečomu inému, urob si zásoby a píš. :-)

hela1007: Ďakujem ti za to, že ty jediná si tu naozaj bola pri každej kapitolky, až na minulú, ale za tu sa hanbím, takže podrobnejšie to skúmať nemienim. 

Moje posledné slová ku tejto sérii budú samozrejme zmätené, veď to by som nebola ja. :-D

Ďakujem každému, kto si kedy vôbec otvoril a prečítal túto poviedku. K ďalšiemu pokračovaniu som sa už vyjadrovala a stojím si za tým. Túto kapitolu som sa snažila určiť na vydanie v deň, kedy tto bude presne rok, čo prispievam na týchto stránkach. 25.3.2012 - 2013. 

Svet ide ďalej, ja tiež, preto sa s vami touto kapčou a s touto poviedkou nazatiaľ lúčim. 

VictoriaJamesLaurent...



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Dve stratené holubice - 35. kapitola:

 1
9. Makkina
14.08.2016 [8:43]

Nádherná povídka. Skvěle se četla, určitě se k ni ještě někdy vrátím a ráda si ji znovu přečtu.

8. Is
12.08.2015 [19:35]

Zato povídka byla dokonalá, přečetla jsem ji jedním dechem. Velice se mi líbí Viktoriina změna i Bellin Chladný přístup k Edwardovi. Také Edward, jako blázen, co se nechává unést je dobrý. Zatuto povídku tleskám a doufám, že bude druhá série. Emoticon Emoticon Emoticon

7. bella storm
13.03.2015 [20:56]

teaz som to dočítala je to super. väčšina. Emoticon Demetri a Vctoria možu byť, len ma šte že Alec je do Belly. a skopírovala si môj dar. ale keď už máš takú super poviedku, lepšie ju rozpíš. možno tiež začnem písať. eraz kopírujem ja teba. ale super si to vymyslela a vôbec Píš ďalej Emoticon Emoticon Emoticon

05.06.2013 [22:23]

Ivusi23Hey! Dear!!
to bylo něco, doháje! Ale sereš mě :D ten konec?! :S ale fakt moc pěkný, opravdu!! :)
Vlastně dit to bylo úžasný, co kecam!! :DDD
A piiiiš prosíím :(( :D

5.
Smazat | Upravit | 02.04.2013 [19:38]

Taaaaaaak klonko moj drahý,
Co by som na toto mala povedat?
1. min: Do riti ty mna chces zabit?!
5. min: Prvej zabijem ja tebaaaa!
10. min: Aaaaaaaaaaaaaaaarrrrrrrrrrrggggggggggggghhhhhhhhhhhhh!
20. min: Jak že se používá ta harpuna? Hm…. ( hledám návod )
30. min: Ahaaaaaaa ( nasla jsem ho! )
40. min: Chystam saaaa…..
50. min. Ta harpuna ma asi padesiat kilo!
1 hod: Moja lenivost ta zachranila ale priste na nu nespolehaj!
Koniec?! Koniec? Cozeeeeeeeeeeeeeeeeeee?! Asi zacnu byt neprijemnaaaaaa! A velmi! A vies ake to je mit nasraneho klona?! Ja myslim ze, ano! Takze toto neber jako sbohem s tuto poviedku, ja ta k tomu koncu moja mila dokopem! To ti garantujem!
Jako si to vobec představuješ prestat pisat taku skvelu a originalnu poviedku kvalit Edgara Allana Poe? A nerob ze ho neznas! Znam ho aj ja, coz teda není moc velke prekvapeni ale aj tak! Toto nesmim dovolit, ty toto dopises, sice nie teraz ale neboj, postaram sa o ten koniec.
Dobře vylevy vzteku mame za sebu. Ted sa dostaneme do hlubokej depresie Jamy a kyvadla od E.A. Poe.
Pripravena?
Bo ja nie.
Dobre idem na to.
Je mi velmi luto, ze je tato poviedka u konca. Sice viem za Edwarda nemas rada ale som velmi rada ze si ho prilis nezranila. Vies jako by mi to ublížilo, toho si na tebe vazim. Je opravdu velmi velka skoda ze si svoj napad pozastavila, urcite to niektore autorky so stejnym síleným vkusom zasahlo stejne jako mna. Bude mi smutno, ze ju dlhy cas neuvidim ale chapem ta. Malo komentarov je melancholicka záležitost a tiez viem ze niektori su lini komentovat nezabehle autorky na tomto webu, avsak nelze nikomu nic vycitat. Muzes se jen radovat, ze niektori ludkovia sdili tvoj imaginarny svet s tebu.
A teraz nas ceka pekny rozbor. (tým pekný myslim pekne dlhy )
Najprv ti poviem ze ku DSH som sa dostala len velku nahodu. Spletla jsem si te totiž s jednu autorku tu na stmivku a tak jsem si tvoju krasnu tvorbu precitala. A nemohla som sa na to vynadivat! Okamzite som chcela pokracko a to se mi tiez vyplnilo! Obrvska nahoda kvoli kterej by sme sa možno ani nespoznali. Osud je sice niekedy pekna mrcha, ale toto je nieco jako naplast na tie rany co nam dal.
Teraz však uz len ku deju.
Od zacatku to bolo uzasne. Vicky bola taka…skvela. Vazne sa jej v tejto poviedke podobas. A nie, klidne si mluv co chces ale ja si stojim za svým. Je to zkratka moj nazor, ten mi nevezmes. Bella bola taka velmi tvarna postava, vždy u nej byl znat nejaky postup ak v emocnej tak aj fyzickej stranke. Bola tiez velmi statocna, jako jedna v rady postav tieto poviedce si zasluzi potlesk.
Edward…som trocha zmatena svojin pocitmi ku nemu v tejto poviedce. Viem ze ho rada nemas a nevyvracim ti tvoj nazor. Udelala si z neho to co si udelala a nehodlam na tvoju uzasne dilo plytvat jedovatýma poznamkama ku tvojmu pojeti edwardovej osoby. Volturioci boli normalni. Nikdo pro mna nebol z nich dulcity, aj kde pre teba ano. Moc som ich nevnimala jako hrozbu ale ani jako nejake stare zname s farmy z mojho dětství.
Ku hudbe:
Vždy byla uzasna. Evanescence, WithinTemptation, Nightwish, Horor music atd. Vsetky huden´bne dobrovody byly volene dokonale, ladily s pribehom a situaciou. Tady nemam jakukoliv vyhradu, len kopec chvaly.
A ted slova na zaver:
Vyjadrim sa poeziou, ta mi ide najlepsej.
Jako se poupě růže zavírá,
Chudobka co jde spát,
Ve mně zůstává víra,
Že se opět může stát,
Holubice bíle znova zavítají ke mne,
Jejich svět otevře mi náruč svou,
A jejich pápěří na těle jemné,
Mi znovu krásná slova přinesou.
Prosba autora: Doufám, že budete natolik taktní, že tuto báseň nebudete šířit dál, a když už se tak stane, tak pod mou přezdívkou na stmivani.eu. I přesto vím, že lidé jsou jako supi, no tak se pozabíjejte navzájem, já kolem vás, zdovolením, projdu. :D
Tak klonko, omluv moju malu vsuvku, tato poezia je pre teba aki vyjadrenie mojich pocitov z povídky. Loucim sa s nou vo vsetkej dustojnosti ktoru si zasluzi.
Klaniam sa.
Tvoja MischelleAliceCullen
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. mikimausik
26.03.2013 [17:34]

To je perfecto! Vážnĕ, netuším, jak takhle můžeš psát. Je to dokonalý!

26.03.2013 [14:03]

BellaDemetriNo... :D Takže, toto bola super úžasná, fantastická, krásna, nádherná, skvelá, naj naj naj (s VAMDN a SV atď... :D) poviedka na tejto stránke. Emoticon Emoticon Emoticon Ty vieš, ako sa teším na 2. sériu, že jo? :D TAK SKORO NECHYSTÁŠ?! :D hmm...ani ja na IDV. Emoticon Emoticon Emoticon Toto bola krásna kapitolka ako vždy, Jane s Alecom mám rada, ale Jane si to zaslúžila a čo k tomu... písala si to ty. :D Takže... no jo no, díky... Gogo. Emoticon Emoticon Emoticon Sa doteraz fackujem a hanbím za to, že som tvoje poviedky nezačala čítať skôr. Emoticon Takže čo k tomu.. Ja túto poviedku MILUJEM. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. Jana
26.03.2013 [9:49]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Roel
26.03.2013 [7:49]

Úžasná povídka!!!! Prostě jí miluju!!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!