Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Druhá hviezda napravo a potom až do... - 5. kapitola

Druhá hviezda napravo a potom až do... - 5. kapitola„Edward,“ zavolala som ešte raz, keď sme už stáli pred klubom. Tentokrát zastal a otočil sa na mňa so zdvyhnutým obočím. Nejak som nemala tušenia, čo mu povedať, takže zo mňa vypadla prvá debilina, akú som našla v svojom repertoári.

„Užil si si párty?“ Zjavne to však nebol najlepší nápad, keďže Ed mi nastavil pohľad typu – Are you fucking kidding me?!

Pozeral sa na mňa s otázkou v očiach, ale vedela som, že odpoveď nemusím vysloviť nahlas. Každá bunka môjho tela kričala to slastné áno! 

Viete, ako to popisujú v teen filmoch? Niečo dokonalé a prvé bozky sú sladké... bla bla bla. Ak to zažije niekto, tak v tom prípade gratulujem. Avšak, keď sme konečne spojili naše pery - nie, že by som o tom snívala dňom i nocou, keďže ho poznám necelých desať minút, ale všetko vo mne explodovalo. Vedela som, že to, čo robím je zakázané. Preboha, veď cely svet ma má za blázna. Ale ja som bola Eva, Eva, ktorá nedokázala odolať pokušeniu. Avšak mojím hadom bol Jason, ktorý si ma k sebe pritláčal tak silno, až musel cítiť aj moje vnútornosti. Nebola som si istá, ako na to, ale to nebolo treba. On sa o všetko postaral. Ani som si nevšimla, že sme zmenili miesto pobytu, až kým som nebola opretá o studenú stenu s tapetou nôt.  

Niekoľkokrát som pozbierala dostatok síl na to, aby som to ukončila, no Jason sa proste nechcel odtrhnúť a keď som si ho odtlačila od tváre, jednoducho sa mi premiestnil na krk, alebo mi okusoval ušný lalôčik a tomu sa jednoducho nedá odolať.

Po istotne niekoľko minútovom maratóne som sa od neho opäť násilým odtiahla a otvorila oči. Chcela som to už ukončiť, musela som ísť nájsť Edwarda... My o vlku... Stál asi meter a pol od nás a meral si nás neprístupným pohľadom. Jednoducho nenávidím, keď nasadí tú svoju masku. Môjmu spoločníkovi sa zjavne nepáčilo, že chcem prestať, preto si ma otočil k sebe a opäť začal okupovať moje pery. Keď som sa však pozrela Edwardovi do očí, bolo mi jasné, že jednoducho musím prestať. Preto som využila núdzový plán, ktorý však nebol tak úplne kóšér.

„Čo to, sakra,“ zaklial Jason a odtiahol sa odo mňa. Isteže - zahryznutie do jazyka nie je nič príjemné, ale toto bolo veľmi dôležité. 

„Edward!“ zakričala som na postavu, ktorá teraz niekoľko sekúnd stála bez pohybu, no pri zvuku môjho mena sa otočil a kráčal preč. Klub sa stále napĺňal, takže dostať sa cez ľudí, bolo čím ďalej náročnejšie. Potkýnajúc som vybehla von a nezabudla som si celú cestu nadávať do hlupaní, čo som to, preboha, robila.

„Edward,“ zavolala som ešte raz, keď sme už stáli pred klubom. Tentokrát zastal a otočil sa na mňa so zdvyhnutým obočím. Nejak som nemala tušenia, čo mu povedať, takže zo mňa vypadla prvá debilina, akú som našla v svojom repertoári.

„Užil si si párty?“ Zjavne to však nebol najlepší nápad, keďže Ed mi nastavil pohľad typu – Are you fucking kidding me?!

„Pravdaže, bola neuveriteľná zábava hľadať ta v tom pajzli a keď ťa človek už nájde, bozkávala si sa s tým tým... Bolo to neopakovateľné!“ cedil medzi zuby a bolo to niečo medzi krikom a vrčaním. Zrazu som sa cítila tak malá a...

„Ja som len chcela, aby si ma nemusel mať na krku celý večer, aby si sa zabavil,“ vysvetľovala som mu moje svetské ciele. Veď účel svätí prostriedky!

„Áno! Rozhodne som sa nikdy nebavil lepšie!“ štekol na mňa a rýchlym krokom išiel k autu. Šliapala som za ním, ale aj keď som skoro bežala, nestíhala som naňho.

„Preboha, nikdy si mi nerozprával o žiadnej žene, a tam ich bolo toľko,“ vysvetľovala som v behu a rozpriahla rukou smerom k baru. Zrazu sa však predo mnou objavila tvrdá stena, o ktorú som si poriadnou silou nabila držku. Už som cítila ako ma spev sirén alias asfalt zvádza, keď ma tá stena zachytila a pridržala na nohách. Na niekoľko sekúnd mu oči znežneli nehou, no potom sa to z nich vytratilo rovnako rýchlo, ako to aj prišlo. Pustil ma a pokračoval k autu.

„Takže to, že si mi chcela niekoho nájsť ťa priviedlo k tomu, aby si sa bozkávala s prvým chlapom, akého si stretla? Poď, idem ti kúpiť balónik z vďačnosti,“ odvrkol nevrlo a mne už pretiekol pohár trpezlivosti.

„Veď sa nič nestalo, preboha, mám sedemnásť! Mám na podobné nezmysli právo!“ štekla som nahnevane tentokrát ja. Mala som pravdu, však?

„Bella, na tomto výlete si len preto, lebo som súhlasil, že si ťa vezmem na zodpovednosť, keby sa ti niečo stalo, odskáčem si to ja. Nie! Naozaj nemáš právo, uvedom si, že si stále len pacientka!“

Áno, niekedy sme sa hádali, ale bolo to len dráždenie jeden druhého a išlo o nepodstatné veci, ako bol film na večer, či je lepší džem, alebo marmeláda, či si mám zapchať dieru medzi izbou mňa a Alison. No nikdy! Nikdy mi nepovedal niečo také. Keby mi povedal, že mám špeky, alebo že vyzerám ako Tarzanova mama - opica, nevadilo mi to. No toto mi naozaj ublížilo, slzy mi vytriskli do očí a ja už som proste bola na tom príliš zle, aby som rozmýšľala nad následkami mojich činov.

„Aj ja ti niečo poviem, nenávidím Petra Pana a nikdy som ho nezbožňovala. V ústave som dobrovoľne, aby som nemusela byť s mojimi rodičmi, takže ak mi ešte raz skúsiš povedať, že som len pacientka, spravím ti zo života peklo! Pretože vieš ty čo? Si zamestnanec aj mojich rodičov a nechci, aby sa dozvedeli o tebe nepekné veci a ak ešte raz len spomenieš toho idiota v pančucháčoch, urvem ti hlavu!“ jačala som ako zmyslov zbavená a pred tvárou mu výhražne šibrinkovala prstom. Tváre sme mali vzdialené len niekoľko centimetrov a ja som z očí šľahala hromy, blesky, zatiaľ čo on tam len nehybne stál a pozeral na mňa ako mucha Puk. No aj cez to, ako nahnevaná som bola na to, čo mi povedal, som si musela v hlave poznamenať, že vonia tak omamne... Dosť!

Nahnevane som sa dala do normálnej pozície, keďže doteraz som využívala špičky, aby som mu bola bližšie. Nasupene som si to pochodovala niekoľko krokov pred ním a keď sa ozval zvuk, ktorý dával najavo, že je auto odomknuté, rýchlo som doň nastúpila a treskla dverami. Ignorovala som ho celú cestu, rovnako ani keď sme prechádzali spiacim ústavom som mu nevenovala pozornosť a ako náhle som sa dostala do svojej izby, zabuchla som mu dvere pred nosom, i keď som vedela, že chce vojsť a nechala som ho na chodbe. Ani som sa nevyzliekla z tých prekliatych šiat a zapadla som do postele tvárou do vankúša, aby som mohla ztlmiť prichádzajúce vzlyky.    


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet



Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!