Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dokonalá - 9. kapitola

Dokonalá - 9. kapitolaTak, po dlhej dobe ďalšia kapitola. Veľmi sa ospravedlňujem, že mi to tak poslednou dobou trvá, len, občas fakt nemám náladu na písanie. Času by aj bolo, ale pokúsim sa zlepšiť, hádam do dvoch dní pridám ďalšiu kapitolu. :) Dúfam, že sa Vám táto kapitola bude páčiť, lebo konečne zistíte o čo ide, lenže, my vôbec nekončíme, práve že ešte len začíname :) Príjemné čítanie, Vaša Rosie :)

9. kapitola - Byť Dokonalá

 

Keď som sa ráno zobudila, Edward už nebol pri mne. Jednak mi to bolo ľúto, ale taktiež, som bola rada aj za ten večer, ktorý sa mi stále venoval. Znovu som mala chuť kresliť, jednoducho som to potrebovala. Vzala som do rúk ceruzku a otočila sa na “Edwardovu“ stenu a... onemela som. Na tej stene už nebol len Edward, jeho podobizne, ale... bola som tam aj ja a dokreslený on, ako ma objíma, prekreslené jeho portréty tak, aby mi dával pusy, na líce, na spánok, na čelo, na pery... Na chvíľu som stratila dych...

 

Po tom, ako som sa zobudila z prvotného šoku, som znovu začala kresliť jeho podobizeň. Dúfala som, že zas dnes večer za mnou príde, vezme si ma do náruče, bude mi šeptať slová, tak krásne, až sa mi bude roztápať srdce. A potom, keď zaspím, vďaka jeho prítomnosti, bude do rána premalovávať jeho podobizeň tak, aby splynula s tou mojou. Suché pery som si jemne navlhčila jazykom, chcela som jeho bozky, chcela som ho cítiť pri mne.

 

Lenže, znovu sa neukázal, celý deň a teraz, bol už večer. Sedela som ako kôpka nešťastia na provizórnej posteli a tlačila si ruku na hruď. Bolelo to, skoro až pálilo, moje srdce ho potrebovalo, ale ja som si to nechcela priznať. Nechápala som, prečo ešte neprišiel, čo sa stalo? Čo ak sa jemu niečo stalo? V duchu som zúfala a neustáli pohľad na dvere ma znepokojoval, čo sa deje? Čo ak sú tu?

 

Prešli ďalšie tri hodiny, stmievalo sa... Ležala som nehybne na matraci a dúfala, že sa nikomu nič nestalo. Pravda, na obed tu bola Alice, ale večeru mi ešte nik nedoniesol... Nechcela som ani len už pomyslieť na všetky veci, ktoré sa im mohli stať. Zatvorila som oči a práve v tej chvíli, sa váhavo otvorili dvere. Stála v nich Alice, za ňou Esme, Jasper, Emmett, Carlisle, čo sa to deje a kde je Edward?

 

Pomaly ku mne prišli a všetci ma začali objímať. A ja som sa skoro už dusila, nechápala, čo sa deje... Stalo sa niečo Edwardovi? Prudko som otvorila oči a pozrela sa ponad ich ramená. Edward stál za dverami a bol... smutný? Stratený. A až potom, som si konečne všimla osobu, ktorá stála vo dverách  a prekazila mi priamy výhľad na Edwarda.... Ježiši!

 

Edwardov pohľad:

 

Táto noc bola jedna z najčarovnejších v mojej existencii, Isabella bola čarovná. Musel som poopraviť jej obrazy, ktorými ma vykreslila na stene, pretože ona sa stala súčasťou mňa a ja bez nej už jednoducho nechcem existovať a tak by nemohli existovať ani tie obrazy. Zasnene som sa díval do jej tváre, kým spala a dúfal som, že sa budem môcť viac krát pri nej takto zobudiť, že ma neodmietne, že ma pozve do svojho života.

 

Ale pravdaže, ako vždy sa muselo niečo pokaziť. V mysli ma volala Alice a ukazovala mi víziu. Upír, bol to ten, čo sme cítili, keď Isabella ušla a bol blízko. Priam som cítil jeho pach a to bola len vízia, ale necítil som na ňom Volturiových. Bol vysoký, zdatný, ale nie až tak, ako Emmett. Pripomínal mi jedného herca, Bena Burnesa. Mal podobný strih vlasov a tvár, ale oči sa mu vôbec nepodobali. Tie boli väčšie, viac hypnotizujúce a mali až oranžový nádych, to znamenalo, že len do nedávna sa musel živiť ľuďmi.

 

Pobehoval po lese a v Alicinej vízii som videl, že bude chcieť prísť ku nám, potom sa všetko stratilo v tme. Takto Alicine vízie ale nekončia. Odišiel som od Isabelli a vošiel do kuchyne, kde už všetci sedeli. Alice im už asi vysvetlila, čo videla. Spýtavo som sa pozrel na Carlislea.

 

„Privítame ho, ako každého iného, pokúsime sa vyjednávať, možno... možno prichádza v mieri,“ odpovedal na nevyslovené otázky všetkých. On vždy vedel, ako ktorú situáciu vyriešiť, bez ujmy. Obdivoval som ho, ja som skôr panikáril, bál som sa, že mi teraz vezme Isabellu, alebo, že Isabella má naozaj dosť spoločné s Volturiovými a ja sa jej budem musieť vzdať.

 

Čakali sme asi len 35 minút a už sme počuli tiché ťukanie na dvere. Hoci máme zvonček, on si vybral ťukanie, nepáčilo sa mi to. Carlisle vstal, mierne sa napriamil a prešiel ku dverám. Pomaly ich otvoril. Stál tam, ale v tvári nevyzeral na to, že by chcel ublížiť, skôr vyzeral, ako keby chcel prosiť. Jemne sa pousmial na Carlislea a podal mu ruku.

 

„Som Dave a prišiel som vás poprosiť, či prepustíte moju sestru, Isabellu,“ prehovoril mužným hlasom a všetkým skoro spadli sánky teda, okrem Carlislea.

 

„Priateľu, poď dnu a tam to preberieme,“ vyzval ho úctyhodným gestom a Dave s úsmevom prijal. Spoločne vošli do obývačky, kde sme všetci napäto čakali.

 

„Dave, toto je moja rodina, moja manželka Esme, a deti Alice, Jasper, Emmett, Rosalie a Edward, posaď sa prosím a porozprávaj nám svoj príbeh.“ Carlisle sa naozaj choval veľmi zdvorilo. Ani som nevedel prečo, ale mal som chuť, Dave zakliesniť medzi stenu a moju ruku a vrieskať na neho, kým mi neodpovie, čo chce od Isabelli. Lenže, to som bol ja, nie Carlisle.

 

„Teší ma,“ odpovedal zdvorilo.

 

„Čo sakra od nás chcete?!“ vyštekla Rosalie, až sa Dave trhol. Počul som, ako to v nej vrie a ľutoval som Jaspera, musel mať dobrý mišung v emóciách a nielen v emóciách Rosalie.

 

„Rose,“ ukľudnil ju gestom ruky Carlisle.

 

„Tu Dave, prišiel v miery, tak sa prosím tak ku nemu správaj, určite nám všetko vysvetlí, ak ho pravdaže ty, nebudeš rozhorčene prerušovať.“ Rosalie prikývla a uprela vražedný pohľad na Dave. Ten to všetko zvládal bravúrne, mierne sa na všetkých usmieval.

 

„Tak, priateľu,“ vyzval ho Carlisle.

 

„Asi vás bude zaujímať, ako je možné, že sme s Isabellou brat a sestra, dopĺňam pokrvní a taktiež, čo máme spoločné s Volturiovcami. Vezmem to asi od začiatku.

 

Určite poznáte Ara a ostatných z jeho gardy a taktiež určite viete o ich... praktikách, pokiaľ ide o ľudí a ich krv.“ Mierne sa otriasol, asi pri nejakej spomienke a potom už vyrovnanejšie pokračoval.

 

„Vlastne, nik nevedel o tomto ich súkromnom pokuse, ktorý trvá už viac ako pár storočí. Teda, ak ste neboli tým, kto sa zúčastnil tohto pokusu. Ja a Isabella, sme potomkami mnoho, mnoho línií rodov. A oni si nás... tak trochu, vypestovali? To by mohlo byť to správne slovo. Vlastne to začalo už okolo roku 1780, kedy asi Arovi prvý krát vyšiel na rozum tento nápad. On, chcel stvoriť dokonalú krv. Keďže si ako vždy myslí, že on sám je dokonalý, lebo je kráľ, chcel, aby aj krv, ktorú on bude piť, bola dokonalá, mala dokonalú chuť.

 

On si začal tú chuť šľachtiť, začal spájať ľudí, ktorí mali tú najlepšiu krv, na celom svete. Zo začiatku, to boli len tri páry, ktoré pre neho zplodili deti. Vždy mohli mať len dve, lebo, ako sám vravieval, pre toho tretieho, už taká čistá krv neostala. A tie deti, keď dospeli, splodili ďalšie deti. V jednu dobu si Aro myslel, že jeho experiment nevychádzal, keďže po istej dobe začala krv ľudí strašne zapáchať. Lenže, vždy keď sa napil, bolo to lepšie a lepšie. Krv dokonalejšia a aj keď zapáchala, jej chuť bola neodolateľná a Aro sa priam tetelil blahom. Mal to, po čom najviac túžil, svoju dokonalú... Dokonalú, ako je Isabella.

 

A vlastne, Isabella je jediná z Dokonalých, ktorá prežila napadnutie a aj to len vďaka mne. Možno vás bude zaujímať, prečo som ja upírom. Všetkým už od začiatku bolo jasné, že tento pokus nebude bez obetí... Občas sa stalo, keď nám brali krv, že sa niektorí z nich neudržal a chcel to tiež vyskúšať. Totižto, naša krv mala poslúžiť len Arovi a jeho bratom, občas ako odmena niektorým z gardy, ale mnoho krát sa stávalo, že aj tí, ktorí brali krv, chceli pocítiť jej neodolateľnú chuť a podľahli jej. U mňa to bolo podobné. Garadiel, jedna z vyšších, mi bola odobrať krv, ale keď odkladala injekciu, prameň krvi mi vystrekol a dopadol na jej pery.

 

Asi to bola jej okamžitá reakcia, že si krv oblizla a potom sa na mňa vrhla. Bol to ten amok, ktorí zažívame, keď sa stávame šelmami. Demetri s Félixom ju odo mňa dostali, ale premena už začala. Nakoniec, bol Aro tomu rád, keďže našiel vo mne skrytý talent, ktorý sa mu náramne ľúbil, ale bolo mu ľúto, že sa už nikdy odo mňa nenapije. Som upírom, menej ako pol roku, ešte si len zvykám a obdivujem váš spôsob života, vo Volterre sú o vás knihy.“ Všetci sme sa na seba prekvapene pozreli a Carlisle pokynul Davevovi, aby pokračoval.

 

„A potom, keďže nemali dostatok krvi, začali viac piť od Isabelli, niekoľko krát, som sa pokúšal ju od tadiaľ dostať, ale nikdy nám to nevyšlo. Majú to tam až príliš strážené.

 

Našťastie, na hrad niekto zaútočil, vtedy som využil situácie, kedy Aro mal na práci niečo iné, ako sa zaujímať o svojich Dokonalých. Isabellu som odniesol preč, keďže mám schopnosť premiestňovania sa priestorom, vzal som so sebou aj Isabellu a doviedol ju sem ku vám a dúfal, že keď sa situácia vo Volterre zlepší, vezmem si ju od vás a pôjdeme spolu niekde ďaleko, aby už nemusela zažívať tie muká. Isabella je posledná, Dokonalá, ak ju nájde, bude od nej chcieť potomkov, mnoho, mnoho potomkov a keď ich bude dostatok, bude mu jedno, či umrie, pretože jej krv, po toľkých pôrodoch už nebude taká lákavá, ale ja tomuto nechcem dovoliť.

 

Nikdy mu Isabellu nedám, už nebude on a jeho bratia robiť tie zverstvá, ktoré jej robili. Ten stav, v akom prišla ku vám, bol ešte jeden z lepších... Ja... úpenlivo vás prosím, aby ste mi ju dali a my o vás nikomu nepovieme a už nikdy vás nebudeme obťažovať, ja len chcem Isabellu späť, je mojou súčasťou.“

 

Po tomto príbehu sme skoro všetci onemeli. Ako mohli?! V tej chvíli, som mal chuť ísť za Arom a zabiť ho, vyzabíjať celú tú bandu bezcitných svíň. A taktiež som smútil... Ona mi o tom nepovedala, ona mohla, ale nepovedala mi o tom, lebo mi neverí a nikdy ani veriť nebude. A jej brat si ju teraz pravdepodobne vezme preč, keď mu to my dovolíme a môj sen sa rozplynie tak rýchlo... Pomaly nemal ani čas začať.

 

Pozrel som sa do jeho bezmocných očí, cítil som, ako keby ho to bolelo tak isto, ako aj mňa. Obaja sme sa jej nechceli vzdať, ale ak tu ostanú, moja rodina bude v nebezpečenstve, pretože Aro, ju určite bude hľadať. Aj keby si na chvíľu myslel, že je mŕtva, on sa určite dozvie pravdu. Carlisle ku nemu pristúpil a začali sa na niečom dohadovať, ale ja som ich už nevnímal. Chcel som, aby Isabella ostala tu. Zo začiatku som ju hoci nenávidel a dokonca som ju aj udrel, ale v nej sa nik nevyzná. Chráni si predo mnou myšlienky, neverí mi.

 

Vzhliadol som na Dave a mierne sa usmial. Dám mu Isabellu, oni utečú a niekde budú spokojne spoločne žiť  a dúfajme, že ich Aro nikdy nenájde. A ja... ja budem znovu prežívať svoj stereotyp, pretože inej ženy, ako Isabelli niet a žiadna iná, v mojom srdci nemá miesto, len ona...

 

Isabellin pohľad:

 

Bože!

Dave!

Vytrhla som sa z objatí skoro celej Cullenovskej rodiny a rozbehla sa za ním. Prudko som mu vpadla dom mramorovo tvrdej náruče, ale bolo mi to jedno. On prišiel! Prišiel si po mňa. Silno som ho objímala, i keď, pre neho to určite nebolo silno a dúfala, že vážne si po mňa prišiel. Lenže, potom som si začala uvedomovať isté okolnosti. Prečo ma Cullenovci objímali? Ako je možné, že mu dovolili ma vidieť a prečo sa tak Edward tvári? Došlo mi to... Prudko som sa od neho odsunula a päsťami mu buchla do hrudníku.

 

„Ty si im to povedal!“ rozkričala som sa a slzy mala na krajíčku, to buchnutie mi snáď zlomilo päste.

 

„Isabella, to je v poriadku, my vám neublížime,“ prehováral ku mne Carlisle, on to nechápe.

 

„To som počula už sto krát a chcete to vidieť? Chcete počuť, čo všetko so mnou stvárali? Kdekoľvek som prišla, všade bola pre nich dobrá len moja krv! Byť Dokonalá, je preklatie a nie úcta a vy o tom všetkom nič neviete a ty!“ otočila som sa na svojho brata, lapala som po dychu.

 

„Ty o tom vieš a zažil si to a aj tak si ma zradil,“ dopovedala som, vydýchla a ponorila sa do tmy s vedomím, že tento raz, už nemôžem dôverovať ani vlastnému bratovi...


Tak, ja Vám veľmi, velice, strašne veľmi, veľmi veľmi ďakujem za všetky úžasné, neskutočné, skvelé, perfektné, vynikajúce, krásne, najkrajšie komentáre :) Ste naozaj skvelí a ja Vám ďakujem, že to komentujete stále, hoci tak pomaly pridávam diely. Naozaj ste tí najlepší:).

Ale to, čo bude v ďalšom diely si nechám pre seba, ako sa Isabella zachová a čo Edward a Dave?

Dúfam, že som Vás aspoň trochu prekvapila. Ďakujem ešte raz za komentáre :) Vaša Rosie.:)



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Dokonalá - 9. kapitola:

 1
1. Petronela webmaster
05.10.2016 [21:12]

PetronelaTak jo, moje původní teorie se samozřejmě rozpadly v prach. Ale jsem ráda, že jsem si mohla tohle velké odhalení přečíst ještě před koncem této nedokončené povídky. Nápad je to opravdu úžasný Emoticon Emoticon. Teď si jdu dočíst další kapitolky, abych zjistila, jestli se s Edwardem usmíří Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!