Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dokonalá - 8. kapitola

n.w.4


Dokonalá - 8. kapitolaPrepáčte, že mi to znovu tak dlho trvalo, už sa budem naozaj snažiť skôr pridávať. V tejto kapitole sa nám pripletie niekto, kto ešte ani poriadne nemal úlohu v príbehu. A či to stretnutie Bella prežije a ako zase skončí na koniec, to uvidíte :). Príjemné a ničím nerušené čítanie, praje vaša Rosie. :) PS: Špeciálne venované Sherry:)

8. kapitola - Byť odsúdená

 

Prešli ďalšie štyri dni. Stena sa naplnila Edwardovými podobizňami, ale on sám, živý, skutočný, nikdy neprišiel. Alice bola u mňa najčastejšie a občas aj Emm. Alice mi ako keby odpustila a dosť času so mnou trávila. Dúfala som, že mi raz všetci odpustia, ale strach, ktorý som cítila bol až príliš veľký na to, aby som im povedala celú pravdu. Radšej som trpela tu, ako keby som sa mala vrátiť do Volterry.

 

„Chcela by som ťa vziať na nákupy, ale pochybujem, že by mi to Edward dovolil,“ vzdychla nešťastne Alice, zatiaľ čo mi lakovala nechty. Ako sama povedala, že vraj, sa už na to nemôže pozerať. Poslušne som sedela na novom pevnom matraci a Alice sa zabávala s mojimi nechtami a popri tom, sa mi sťažovala. Keby ich neklamem, mohla som teraz s nimi všade chodiť a Edward by sa aj na mňa pozrel, lenže bohužiaľ...

 

„Prepáč Alice,“ ospravedlňovala som sa už po niekoľký krát.

 

„O to nejde, je mi jasné, že každý má nejaké tajomstvá, ale ak to má čo spoločné s Volturiovcami... Pochop nás, bojíme sa.“

 

Bolo to tak zvláštne. Obe sme mali strach z toho istého. Z tajomstva. Lenže ona chcela vedieť, aké je moje tajomstvo a ja som ho chcela čo najdlhšie skrývať. Najhoršie bolo, že čím ďalej, tým viac som si u nich pripadala ako doma, zamilovávala som sa do ich spôsobu života a vlastne aj do nich. Boli tak ľudský a každú chvíľu som viac a viac verila, že by mi neublížili. Ale ešte stále tam bolo to ale, malý červíček v hlave, ktorý blikal červeným poplašným slovom – upíri. Sú to isté, čo boli aj oni, môžu byť aj takí istí.

 

Alice mi dolakovala posledný necht a prudko sa zodvihla.

 

„O 10 minút tu je Edward, keby niečo, len som sa nudila a bola ti nalakovať nechty,“ zašeptala a zničene sa na mňa pozrela. Aj mne to trhá srdce, Alice. Ticho som prikývla a ona rýchlo odišla z môjho príbytku.

 

Znovu som ostala sama, ale bolo jasné, čo urobím hneď, ako ma tu niekto nechá samú. Otočila som sa oproti stene, ktorá v človeku nevyvolávala také znechutenie a chlad. Otočila som sa na stenu posiatu takou krásnou a úžasnou bytosťou, ako je Edward. Bože, ako ma mohol tak popliesť...

 

Edward neprišiel, do večera vlastne nik neprišiel a ja som zatiaľ tieňovala Edwardove mierne vystuplé lícne kosti. Kresliť ho, bola jedna radosť. Bolo to tak jednoduché a tak veľmi ma to napĺňalo. Večer prišla len Esme, najprv sa usmiala na kresby, potom na mňa, položila ku mne misky a mlčky odišla von. Tak, aspoň že sa už usmievala. Esme varí úžasne, takže jesť jej gurmánske kúsky je jedna radosť. Tam, mi dali prvé, čo našli, čo kúpili a bolo im jedno, ako to chutí.

 

Ráno, keď som sa zobudila, bolo všade ticho. Toto som neznášala. Perinu som si viac pritiahla k hlave a poriadne sa do nej zavŕtala. Keď bolo také ticho, dole, v tej miestnosti, som počula zvuky. Bolo to také nepríjemné vŕzganie, občas, ako keby niekto prešiel nechtami po stene. Bolo to príšerné. Ešte viac som schovala hlavu pod perinu. Pripomínalo mi to Volterru, také chladné miesto, so zvukmi, výkrikmi ľudí, ktorí v tých útrobách zomreli.

 

„Nebodaj sa bojíš,“ ozvalo sa posmešným šeptom pri mojom uchu, až som nadskočila. Chladný dych ho priam oblizoval a ja som sa bála pozrieť na bytosť, ktorej patril.

 

„Ani sa mi nepozrieš do očí... luhárka?!“ zvrieskla osoba a ja som už vtedy vedela, že je to Rosalie. Za ruku ma vytiahla na nohy a potom svoju chladnú dlaň položila na môj krk. Pár krokov aj so mnou urobila vpred, aby ma mohla tvrdo priraziť o stenu, ktorá bola oproti.

 

„Kto si?!“ zasyčala zlostne a svoje zovretie okolo krku zosílila na toľko, že som aj ja musela ticho syknúť. Ale nič som nepovedala. Dívala som sa do jej nahnevanej tváre, ktorá ma určite v mysli zabíjala minimálne na milión spôsobov. Možno by bolo fajn, sa teraz vzdať. Ale ja to aj tak neurobím...

 

„Varujem ťa Isabella! Okamžite to povedz! Teraz tu nie je nik, kto by ťa zachránil.“ Povýšenecky sa na mňa dívala, z očí jej priam sálala chuť zabiť. Roztrhať ma na malé kúsky a zbaviť sa takého hnusného ľudského švába.

 

„Tak kto si?! Vrav!“ Znovu zvrieskla a keď si všimla, že chcem niečo povedať, trochu povolila zovretie hrdla.

 

„Som človek... To čo ty nie si, lebo ty si len obyčajná po krvi túžia...ch...“ Jej ruka zovrela moje hrdlo tak silno, že vzduch nemohol cez neho prejsť. Pred očami sa mi začala premávať tma. Cítila som, ako visím vo vzduchu a ona sa na mňa díva zdola. Oči diabla.

 

Nikdy som si asi takýto koniec nepredstavovala. Tá blonďatá beštia sa na mňa nenávistne dívala i keď som sa pokúšala oplatiť jej ten pohľad úsmevom, už to nešlo, nemala som dostatok síl. Ale dá sa povedať, že som umrela v boji. Bojovala som o svoj život a neprezradila tajomstvo, ktoré by mohlo zo mňa urobiť znovu, skoro nežijúcu trosku.

 

A vtedy, v tej poslednej chvíli, kedy som si už myslela, že posledný krát sa pokúsim nadýchnuť, zovretie povolilo a ten pomalý film sa stal chaoticky rýchlym. Dopadla som na tvrdú podlahu, kde som začala dýchať najprv kašľavím spôsobom. Chrapčala som, ticho jačala, sípala, ale nakoniec sa mi podarilo sa ako tak nadýchnuť.

 

Sťažka som sa plazila dezorientovane po podlahe. Videla som pred sebou dvere a to bol jediný možný únik pred Rose, ak sa vráti. Lenže, ešte pred tým, než som sa tam dokázala preplaziť, si ma do náruče vyzdvihli dve chladné paže. Najprv som sa začala krútiť, ale až po chvíli som zistila, že tá osoba ma nechce zabiť, ale že ma objíma. A zistila som, že tú vôňu poznám, aj to telo, telo vyššie a statnejšie, ako to moje, mužské telo. A tie krásne ryšavé vlasy. Poriadne som sa nadýchla a mierne sa v Edwardovej náruči uvoľnila. Cítila som, ako moje srdce prudko a bolestivo naráža o steny môjho hrudníka. Bolo to tak silné, že to snáď aj Edward cítil. Potom som ešte cítila, ako ma vyzdvihol na ruky a preniesol ma na matrac, kde si so mnou ľahol.

 

Sústredene sa mi díval do očí  a ja zase do tých jeho. Bolo to niečo nezničiteľné, krásne. Prstami mi jemne obchádzal vlasy, ale očný kontakt nezrušil, stále na mňa priamo hľadel a vpíjal sa do mňa, ako keby sa on celý stával mojou súčasťou. Nechceli sme hovoriť, teda aspoň ja nie. Obaja sme chceli niečo iné, hlavne to bolo vidno na potemnení jeho očí, keď si ma pažou pritiahol bližšie ku sebe.

 

Nosom mi opatrne prešiel po krku a ja som musela tíško zavzdychať, keď sa dotkol môjho ušného lalôčku. Raj, bol to raj, nezabudnuteľný raj. Ako šiel vyššie a vyššie, opatrne som ho pobozkala na špičku nosa. Bol to len ľahký bozk, ale on sa mi okamžite pozrel do očí, okolo ktorých sa mu urobili skoro neviditeľné vejáriky. On sa smial! Smial sa!

 

Prekonal tú malú medzeru medzi nami a ešte stále s tým neodolateľným úsmevom ma jemne pobozkal. Tento raz, to bolo tak precítené, že hoci som ležala, hlava sa mi točila a točila. Svojimi perami začal putovať po celej mojej tvári, jemne ju láskal a dlaňou mi prechádzal po cele dĺžke chrbta. Bola som v ôsmom nebi, siedme mi bolo málo, pretože toto bolo neskutočné.

 

„Bál som sa o teba,“ priznal šeptom, ako keby nechcel, aby som videla jeho výraz, vtiahol si ma do náruče, v ktorej som sa cítila ako ja. Bola som to ja, len a len s ním...

 


 

Tak a máme po ďalšej kapitole. V nasledujúcej sa stane mnoho zvratov s ktorými ste asi nerátali a myslím si, že bude aj pre Vás pomerne dlhšia, ako ostatné. Tak dúfam, že Vás nesklamem.:)

 

Chcem sa Vám veľmi, veľmi poďakovať za tie úžasné komentáre, ktoré deň, čo deň čítam. Je to naozaj niečo úžasné. Vždy mám krajší deň vďaka nim a teda aj vďaka Vám. Takže ešte raz, veľmi pekne ďakujem. :)

 

Shrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Dokonalá - 8. kapitola:

 1
1. Petronela webmaster
05.10.2016 [20:58]

PetronelaKonec téhle kapitoly se mi opravdu líbil. Trochu se ale obávám, že to tajemství nebude do konce 13-té kapitoly odhaleno a já si budu moct jenom domýšlet, jak to mělo být... Každopádně takhle kapitola byla opravdu super, jsem ráda, že je Edward u Belly a snad se to mezi nimi spraví ikdyž bude mít Bella stále tajemství Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!