Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dokonalá - 5. kapitola

Dokonalá - 5. kapitola5. kapitola, oslavujeme:D. Sranda :). Pre môj osobný kľud, dávam 15+. Ale inak si myslím, že až tak hrozné to nie je a dúfam, že sa Vám to bude aspoň trochu ľúbiť. Aké prekvapenie pripravil tento raz Ed pre Isabellu, a ako ona prekvapila jeho? Príjemné čítanie, Vaša Rosie.:)

Špeciálne venovanie pre Kubu, ktorý mi odhalil tajomstvá mužskej vášne. :)

 

5. kapitola - Byť príťažlivá

 

Na ďalší deň sa so mnou Isabella spočiatku znovu nebavila, ale ku večeru to už nevydržala. Ležala na posteli, na bruchu. Ja som kľačal pri posteli, hlavu som mal položenú na rukách, ktoré boli na posteli. Znovu sa mi jemne prehrabovala vo vlasoch. Zdalo sa mi, ako keby ani v tej chvíli nevnímala, mohol by som na ňu hovoriť zas a zas a ona by aj tak nevedela, čo hovorím.

Rozhodol som sa, že Isabelle ukážem všetky krásy života. Bolo viac než jasné, že asi celý život prežila niekde, kde si ju nevážili, kde ju týrali, nedali jej možnosť prežiť krásne chvíle. A tak som sa zhodol s Alice, že dnes nepôjdu do školy. Do práce som vôbec nechodil, všetky služby za mňa bral Carlisle aj s Raulom, ďalším doktorom. Ja som mal teraz osobitý prípad, ktorý potreboval každodennú starostlivosť. Volá sa Isabella a občas ju naozaj nechápem...

***

„Mám pre teba prekvapenie,“ oznámil som Isabelle, na druhý deň ráno, keď sa ešte prevaľovala v posteli. Raňajky, ktoré som držal v rukách na tácke, som položil pri posteľ na nočný stolček. Pomaly som sa ku nej posadil a z tváre jej dal preč perinu, ktorou sa neustále zakrývala.

„Ešte nie,“ zašepkala a pretočila sa na brucho. Bola roztomilá, ale ak sme mali celý dnešný plán stihnúť, musel som ju zobudiť.

„Isabella, večer to dospíš, teraz treba vstávať, ideme von.“ Hneď, ako som toto dopovedal, zodvihla hlavu a prekvapene sa na mňa pozrela. Na líci mala odtlačok od vankúšu. Jemne som sa ku nej nahol a prstami jej prešiel po odtlačku. Znovu ma začala očami hypnotizovať. Nahol som sa ku nej ešte väčšmi. Počul som, ako jej srdce prudko tĺklo, ako jej myšlienky hlasno šumeli. Skoro sme sa nosmi dotýkali.

Rýchlo som sa odtiahol, až som sa prekoprcol na zem. Čo som chcel pre Boha urobiť? Pobozkať ju? Zbláznil si sa Edward? Veď ona je... je... môj pacient. Len a len pacient. Isabella sa prekvapene na posteli pozerala. Jej telo reagovalo na moju blízkosť, ale ona sama asi nie a možno tomu ani nechápala, čo sa mohlo stať. Trochu zahanbene som sa usmial, zdvihol sa zo zeme a podal jej raňajky.

„Keď doješ, prídem, dobrú chuť,“ poprial som jej a skoro utekal z tej izby preč. Toto bolo naozaj nezodpovedné. Len pacient.

Prešiel som ku Alice, ktorá mi dala veci pre Isabellu a povedala, že sa o pol hodinu u nej zastaví, aby jej urobila účes a upravila ju. Myslím si, že Isabella vyzerá tak či tak krásne, ale Alice nik neporučí.

***

Bolo jedenásť. Isabella sedela na mieste spolujazdca a jemne si pohmkávala do melódie klavírnej skladby. Alice s Jasperom išli za nami a Emm s Rose pred nami. Museli sme znovu vyzerať naozaj nenápadne. Isabella sa ma ani nepýtala, kam ideme, asi jej to bolo jedno, hlavne, že bude niečo nového vidieť.

Cesta trvala sotva pol hodiny, možno to bolo aj našou rýchlou jazdou. Zastavili sme pred veľkolepím Vodným svetom, v Pendletone. Teda, bolo to kúsok za Pendletonom, pretože v meste by už na túto veľkú stavbu nebolo miesta. Veľká modrá budova, ktorá sa oblúkovito točila aj do jednej, aj do druhej strany nás vítala veľkou, modrou, ako inak, tabuľou. Vošli sme do areálu parkoviska.

Isabelle som pomohol z auta a potom zobral aj svoje, aj jej veci. Na pol ceste do budovy si Isabellu vzala Alice a odvádzala ju už nadšene do ženských šatní. Veselo jej rozprávala, ako budú spolu blbnúť vo vode. Vie vôbec Isabella plávať? Spytoval som sa sám v duchu a jemne sa pousmieval. Bol som rád, že sa Isabell usmieva a je šťastná.

 

Po pätnástich minútach som už stál na brehu bazénu a čakal na dievčatá. Emm s Jazzom už vyvádzali nadšene v bazéne. Vyzerali tak bezstarostne... Tento výlet asi prospeje všetkým, nie len Isabelle. Započul som Alice v mysli veselo zavýskať a tak som sa otočil ich smerom. Rose išla pyšne, ako bohyňa prvá a Emm s Jasperom začali obdivne výskať a pískať. Za Rose šla Isabella... Teda, nešla, skôr ju Alice strkala pred sebou. Okolo tela mala dlhý uterák a škaredo sa pozerala na Alice.

Alice ju chúďa dotiahla až ku mne a potom skočila za Jasperom do vody. Isabella sa len pri mne krčila a v rukách zvierala vrch uteráku.

„Ideme do vody?“ spytoval som sa opatrne a jemne potiahol za látku uteráku. Isabella prikývla a nechala látku spadnúť, skoro na zem. Lenže ja som uterák zadržal v ruke a nemo zízal, áno, naozaj zízal na Isabellu. Bola chudá, ešte stále, ale aj tak, jej krivky neuveriteľne dráždili. A bolo jedno, či som upír, človek, alebo vlk, ona bola prekrásna. Ako práve jej mohol niekto ubližovať? Nemala krehké telo, ale občas tak pôsobila.

Podal som jej opatrne ruku a ona sa ma, prekvapivo, chytila. Pomaly som s ňou postupoval ku bazénu. Občas som sa na ňu pozrel. Telo sa jej pohupovalo v pravidelných intervaloch chôdze, vlasy sa jemne nadvihovali a oči skúmavo pozerali do hlbokej vody v bazéne. Ako keby tam niečo hľadala. Podišiel som ku kraji bazéna. Nebola tam príliš hlboká voda. Bol to jeden z tých bazénov, čím idete ďalej, tým väčší je sklon dna a tým viac a viac voda stúpa. Jednoducho povedané, povrch bol šikmo dole postavený.

Voda mi siahala len do polky pásu a tak som ku Isabelle natiahol ruky a jemne sa pousmial. Zaprela sa do nich a ja som svoje dlane posunul až pod jej pazuchy, aby som si bol istý, že ju udržím, ak by sa náhodou chcela vyšmyknúť. Potom by to nemuselo dopadnúť dobre. Opatrne som ponoril jej telo do bazénu. Voda jej siahala do polovice pŕs. Preklínal som Alice, že dovolila, aby si Isabella vzala také plavky. V podprsenke nemala výstuž a hneď, ako sa jej prsia dotkli vody, bradavky jej stvrdli a jemne vykúkali spod hladkého povrchu plaviek na jej pevných prsiach. Jemne som sa odtiahol a pozrel sa stranou. Na čo, to zase myslím?

Adrenalín sa mi rozlial po tele a taktiež sa jemne zacukal môj malý kamarát. Toto asi nedopadne dobre. Isabella ku mne pomaly podišla a natisla sa na moje telo. Rukami ma objala okolo hrude a brucha. Nevídaný pocit sa mi rozlial po tele, naozaj som ešte nikdy nič také necítil. Automaticky som ju svojimi rukami objal, ani som si neuvedomil, že som to urobil ja. Všetko bolo také... jednoduché, spontánne? Horúcu tvár mi položila na hruď a ticho dýchala. Dlaňami rúk, som prechádzal po jej úžasnej siluete, po hebkej pokožke na chrbáte, cítil pod rukami jemne vytŕčajúce lopatky.

Zrazu, ako keby som sa nemohol nadýchnuť. Prudká sila sa nahromadila na mieste, ktoré nebolo mnoho rokov využívané. Rýchlo som od seba odstrčil Isabellu, chytil sa medzi nohami a skryl sa pod hladinou vody. Po pravde, myslel som si, že za tak mnoho rokov, už nie som schopný mať niečo podobné, ako je erekcia, ale očividne som sa zmýlil. Sakra a práve teraz. Raz mi to Emm dokonca hovoril. Že presne toto sa mi môže stať a že preto, by som si mal aspoň občas užiť s nejakou upíriou prostitútkou. Keby niečo také aspoň existuje...

Zaťal som všetky svaly v tele a pokúšal sa ukončiť tras tela. Po tejto udalosti som už aj rozmýšľal nad tými Emmovími prostitútkami. Rýchlo som napínal a vzpínal svaly v tele, aby to prestalo a nakoniec to asi po troch minútach pomohlo. Lenže bol tu ešte jeden problém. Bol ako stan. Stál a stál, ale dúfal som, že Isabelliným očiam táto malá nehoda unikne. A keby sa náhodou na mňa dívali súrodenci, tak si Isabellu rýchlo pritiahnem pred seba, alebo aspoň pred to miesto. Rýchlo som sa vynoril a mierne sa usmial na Isabellu. Tá sa len prekvapene na mňa pozerala.

„Si v poriadku?“ spytovala sa a stále mi hľadela do očí.

„Áno, áno, len som dostal kŕč do nohy, všetko je už v pohode.“ Dostal som kŕč, ale niekam inam. Ach Isabella...

„Aha, a... Ideme plávať?“ pýtala sa ďalej. Žeby vedela plávať? Nejako sa mi to nezdalo a tak som sa radšej spýtal.

„Isabell, vieš vôbec plávať?“ Isabella zakývala hlavou, že nie.

„Ale počula som už o tom, nemôže to byť až také ťažké!“ Jemne na mieste poskočila a vycerila na mňa krásny úsmev. Bože, ten stan bude ešte asi chvíľu trvať.

A tak som začal učiť Isabellu plávať. Občas do mňa kopla, ale ju to viac bolelo, ako mňa, to som si bol istý. Asi po hodine učenia to už vzdala. Bola so sebou mierne nespokojná, ale keď som jej povedal, že ideme na tobogány, zase sa rozjasnila. Lenže vtedy prišiel ďalší problém. Hoci stan už nebol, prišlo niečo horšie.

Isabella odmietala ísť na tobogán sama, bála sa, že sa pri konci utopí. A tak som vždy musel ísť s ňou a bolo jedno, či ona mňa držala okolo chrbátu, alebo ja ju. Vždy stál ako pomätený. Myslel som si, že to dokážem, ako chlap ovládať, ale asi nie. Občas som ho zakrýval rukou, hlavne, keď som ja držal Isabellu okolo chrbátu. Nepotreboval som otázky typu, čo ma to tak tlačí na chrbte.

Našťastie, po ďalších dvoch hodinách, už Isabella bola unavená a tak sme sa rozhodli ísť domov.

Isabellu som celú unavenú pokladal do postele, hoci bolo ešte len šesť hodín. Jemne mi obtočila ruky okolo krku a odmietala ma pustiť, teda, vlastne ja som ani na ňu nenaliehal.

„Ďakujem, bolo mi krásne,“ zašeptala v polospánku a jemne rozplietla ruky, ktoré som jej opatrne položil na perinu. Pomaly sa otočila na bok a pokojne zaspala.

Všetci sme sedeli dole v obývačke a rozprávali sme sa o budúcnosti. Vždy sme už dopredu plánovali, kam sa presťahujeme, ak by sa niečo stalo. Ja som len sedel, a počúval Rose, ktorá v myšlienkach hučala, že nikam nechce ísť. Pravda, v Pendletone sa všetkým veľmi ľúbilo. Ale vtedy ma niečo vyrušilo z myšlienok. Všetci stíchli a počúvali prudké dopadanie nôh na schodoch. Isabella skoro zletela zo schodov a bežala ďalej až ku dverám.

Najhoršie na tom bolo, že nik sa skoro ani len nepohol, len sme prekvapivo hľadeli na už otvorené dvere. Rýchlo som sa rozbehol za ňou a dúfal, že tá neuveriteľná žena, si nič zlé neurobila. Predtucha niečoho zlého mi prudko tepala v hlave. Znovu sa náš život bude meniť...


Tento raz, som Vám napísala trochu dlhšiu kapitolu :). Ďakujem za úžasné komentáre, naozaj ste neskutoční a aj vďaka Vám, mám lepšiu náladu, ste zlatíčka :).  Dúfam, že sa Vám kapitola páčila.

 

Budúca kapitola bude veľmi zvratová a dúfam, že Vás aspoň trochu prekvapím. Mal by tam byť aj Isabellin krátky pohľad, aby ste lepšie pochopili. Takže, dúfam, že Vás nesklamem. Ešte raz, ďakujem za krásne, krásne komentáre. :)

 

 

Shrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Dokonalá - 5. kapitola:

 1
1. Petronela webmaster
05.10.2016 [20:28]

PetronelaCo se to s Bell na konci stalo??? Emoticon
Musím hned dál, takhle to nejde opustit Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!