Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dokonalá - 4. kapitola

Official poster - Cullens and Bella


Dokonalá - 4. kapitolaVeľmi, veľmi skoro pridávam ďalšiu kapitolu. Pripravte sa na facky a myslím si, že táto kapitola sa Vám bude ľúbiť už len kvôli tomu, čo sa v nej udeje. Keď Vám na niekom záleží, ste schopný pre neho urobiť veľa vecí. Príjemné čítanie, praje Rosie.

4. kapitola - Byť bláznivá

 

Na druhý deň, po tom, čo jej Carlisle vzal krv, bola Isabella ako pred tým. Ráno sa na mňa ani len nepozrela a ani mi neodpovedala na môj pozdrav. Len prešla okolo mňa do kúpeľne. Carlisle nič zvláštneho nezistil, teda okrem toho, že Isabella má nezvyčajne čistú krv. Ale nič iné, podstatné.

Potreboval som niečo vymyslieť, čím by som si udobril Isabellu. Aj by som ju vzal do zoo, ale zvieratá by na mňa asi nadšene nereagovali. Rozprával som sa s Alice, a tá ihneď navrhla nákupy, ako inak. Nevedel som, ani čo má Isabella rada. Keby to viem, možno by som vedel niečo vybrať. A potom prišla Rose s tým nápadom. Kvetinová hala v Pendletone. Bolo zvláštne, že som úplne na ňu zabudol.

Bola to veľká hala, urobená na spôsob skleníku, ale bola obrovských rozmerov. Vo vnútri mala aj mini lúku, so všelijakými kvetinami, presne vyhradené kamenné chodníky a trávu, kde si mohli ľudia aj posadať. Boli tam dokonca umelo urobené vodopády. Mnoho motýľov, ale hlavne kvetín, od výmyslu sveta. Bývali tam aj večerné prehliadky, to by nám skôr vyhovovalo. Nebolo by najlepšie, keby sa začneme trblietať, hoci je to len umelé slnko.

Dúfal som už len, že Isabella nebude robiť problémy a rada pôjde niekam von. Rose s Emmom súhlasili, že pôjdu s nami, ak by sa náhodou niečo stalo. Čakal som do večera, ale každý pohľad na Isabellu to horšil a horšil. Bolo to tak veľmi vidno, ako ma neznášala, za ten včerajšok. A ja som dúfal, že tie kvetiny to všetko nejako odčinia.

Bolo už 5 hodín večer, a keďže sme sa nachádzali niekde uprostred jesene, už teraz sa začínalo stmievať. Prišiel som do svojej izby a bol odhodlaný Isabellu tam aj uniesť. Sedela na posteli a dívala sa niekam  pred seba. Sklamal som ju, cítil som to. Posadil som sa pri ňu. Ani len sa nepohla, toto bude asi ťažšie, ako som si myslel.

„Isabella, prepáč za ten včerajšok. Ja... chcel by som to nejako odčiniť a tak, dúfam, že teraz pôjdeš so mnou, Emmom a Rose, niekam. Ja... myslím si, že by sa ti tam mohlo ľúbiť.“

Isabella spýtavo zodvihla tvár a zapozerala sa mi do očí. Ten pohľad, to bolo hrozné, nešlo odporovať. Len ticho prikývla a išla ku skrini, aby sa prezliekla. Odišiel som z izby a hneď si vydýchol. Edward, hoci si upír, si strašný srab. Pomyslel som si a šiel Rose, aj Emmovi oznámiť, že akcia zatiaľ vyzerá dobre.

Po asi 15nástich minútach čakania zišla Isabella dole a očakávala, čo sa bude ďalej diať. Jemne som ju pretisol von a pomohol jej nasadnúť do môjho auta. Rose a Emm išli svojim. Proste sa Rose zase chcela previesť a potom si možno zájdu ešte na lov. Odčítal som z jej mysle. Naštartoval som a pomaly vyšiel z príjazdovej cesty a napojil sa na hlavnú cestu, smerom do centra.

Ani nie po 10tich minútach sme už zastavovali v centre Pendletonu. Pomohol som Isabelle von z auta, ale tá sa ma odmietala pustiť. Chytila sa môjho zápästia a lakťa a držal sa ma ako kliešť, pevne na mne natisnutá. Asi mala strach z toľkých ľudí. Hoci bolo už skoro šesť a nedeľa, v Pendletone to ako vždy, ešte žilo. Prechádzali sme cez námestie, ale museli sme ísť pomaly, pretože Isabella si všetko pozorne obzerala. Pri elektronickom veľkom vláčiku sme strávili asi najviac času a to bola chyba. Vtedy som ju zacítil a vedel som, že je až príliš blízko.

Pomaly som sa otočil a uvidel tam Rebecu, vzápätí mi pristála na líci facka. Mňa to nebolelo, ale aj tak som sa nezmohol na slovo. Hlavne nie, keď sa Isabella postavila ochraniteľsky predo mňa a Rebeca jej strelila tiež facku. Lenže Isabella je človek a Rebeca má asi celkom silu, keďže sa mierne zatackala a skoro spadla, keby ju nezachytím. Obidvomi rukami som si ju prisunul ku sebe bližšie. Tvárila sa zdesene a prekvapene.

„Si normálna!“ vyhúkol som na Rebecu, ktorá sa tvárila víťazne.

„Ja! Ja či som normálna?! Čo si to dovoľuješ? Toto bol ten tvoj dôvod, prečo sme nemohli byť spolu? Prečo si radšej odišiel z večere? To už lepšiu náhradu si si za mňa nemohol nájsť?“ pohrdlivo si odfrkla a pokračovala, „Ale neboj sa, ja som tiež neváhala. Mark!“ zakričala a ku nej pribehol nejaký mladý, čiernovlasý chalan.

„Toto je Mark, môj priateľ. A už mi nevolaj,“ dohovorila, pozrela sa posledný krát na mňa a potom pobozkala toho Marka.

„Isabella je môj pacient,“ zašeptal som zarazene. Uvidel som, ako Rebeca sebou trhla a pozrela sa na mňa a Isabellu. Najprv prekvapene, ale potom sa uškrnula. Vždy bola takáto? Žeby som to nevidel?

„Mne je jedno, či sa ťaháš s nejakou psychoškou, alebo čo,“ odfrkla pohrdlivo a otočila sa. Isabella sa mi vymotala z náruče. Bol som taký prekvapený zo všetkého, že som si toho ani nevšimol. Prudko sa rozbehla a skočila na Rebecu tak, že ju zhodila na zem. Pritisla jej tvár ku betónu a priam zavrčala.

„Nie som žiadny psychopat.“

Ten chalan, Mark, prudko odtrhol Isabellu z Rebeci. Rýchlo som tam dobehol.

„Nedotýkaj sa jej,“ výhražne som precedil medzi zuby a bral si od neho Isabellu. Emm aj s Rose to všetko sledovali z diaľky, teda... Nie len oni, ale skoro celé námestie. Na Rebecu som sa ani nepozrel. Všetko pekné, čo som si kedy o nej myslel teraz zatienila. Prestala pre mňa existovať. Jemne som sa usmial na Isabellu, ktorá sa tvárila previnilo. Asi si myslela, že jej niečo urobím, ale prečo by som mal? Ona sa ma zastala. Bolo treba len poďakovať.

„Ďakujem,“ šepol som a jemne jej prešiel rukou po chrbáte. Vďačne sa na mňa usmiala. Facka, ktorú jej dala Rebeca, naberala na jej belostnom líci trochu červenšej farby, ale nebolo to až také hrozné. Jemne som ju pohladil po druhej strane tváre. Keď sme podišli ku Emmovi a Rose. Emm Isabellu pevne objal.

„Bolo to úžasné!“ vypískol nadšene a Isabella sa jemne začervenela a pípla nesmelé, „Ďakujem“. Bolo už skoro sedem a tak sme sa konečne vybrali do Haly kvetín.

Asi po desiatich minútach sme zastavili pred Halou. Našťastie to vyzeralo, že tam skoro nik nie je. Isabella hľadela užasnuto na stavbu a ja som cítil zadosťučinenie. Pomaly som ju viedol dnu, kde Emm už za nás zaplatil. Najprv bola malá predsieň, kde bola aj reštaurácia a suveníry. Prešli sme popri nich a zamierili priamo na veľké, sklenené dvere, ktoré boli vykladané pestrofarebnou mozaikou. Emm ich opatrne otvoril a mňa jemne podráždila všetka vôňa kvetín. Za to Isabella, tá bola unesená a snáď ani nevnímala.

Prechádzali sme po kamennom chodníku. Emm aj s Rose sa niekam vyparili a ja som očakával, kedy sa Isabella spamätá a začne so mnou komunikovať. Očividne to vyzeralo, že jej úplne stačia kvetiny, ale ja som tomu bol rád. Prešli sme až ku vodopádom, kde sa dalo sadnúť na zem. Pomaly som sa posadil pri Isabellu, ktorá sa zase nadšene dívala na vodopády.

„Je tu prenádherne. Ďakujem!“ prehovorila nadšene, prvý krát, od doby, čo sme vošli dnu. Jemne sa na mňa usmiala a ďalej sa dívala na vodopády. V nej sa človek naozaj nevyzná.

„Poďme do vody,“ zašeptala a ako omámená vstala. Čože? Rýchlo som ju zachytil a ona sa na mňa zamračila.

„Isabella, tu do vody nemôžeme, je to len na pozeranie.“

„To je hlúposť. Mne nestačí, len sa pozerať,“ odpovedala a už sa znovu chcela rozbehnúť k vode.

„Nemôžeš to urobiť!“ skríkol som po nej, až mierne zvesila plecia.

„Prečo by som nemohla? Som snáď človek, slobodný človek,“ šepkala tíško posledné slová. To jej chýbalo, sloboda. Sloboda, ktorú teraz zažívala. Dokázal by jej vôbec niekto povedať nie? Pristúpil som ku nej, schoval ju vo svojej náruči a potom sa na ňu pozrel.

„Ok, pôjdeme do vody, ale žiadne iné hlúposti a musíme to urobiť nenápadne.“ Isabella prikývla. Edward Cullen, si mäkkýš!

Lenže, keď som pustil Isabellinu ruku, prudko sa odrazila a rozbehla do vody. So šplechotom do nej vhupsla, oblečená. Začala ju okolo seba špliechať. A prekvapivo, nevyzerala pri tom hlúpo, ale kúzelne. Ako keby, vodu milovala, maznala sa s ňou, bola pre ňu stvorená. Prstami prechádzala  po vlnistej hladine vody. Ako víla...

Z môjho rozjímania ma prebudil až strážnik, ktorého myšlienky som započul. Rýchlo som dobehol ku Isabelle, vzal ju do náruče a trochu rýchlejšie, ako človek, prebehol až skoro na koniec haly. Isabelle som podal moju bundu, lebo tá jej bola úplne premočená. Znovu som ju vzal do náruče a vyniesol von do nočného Pendletonu.

Akurát sme stihli, každovečerné púšťanie lampášikov šťastia. Jemne osvetľovali oblohu, až kým ich plamienky jemne nezhasli. Presne, ako zhasínajú ľudské životy. Ale ja nedovolím, aby Isabella klesla k zemi, ona bude vždy hore. Pevnejšie som si ju ku sebe pritisol a kráčal s ňou ku autu. Cesta domov bola tichá, ale keď som doma Isabellu pokladal opatrne do postele, vyriekla mi tiché poďakovanie za dnešný výlet. Možno všetko nie je úplne stratené.


Tak, užili sme si trochu romantiky. Ďalšia časť bude tiež podobná. Edward sa chce ešte Isabelle ospravedlniť a ukázať jej, aký je život krásny a rozmanitý. Ako to všetko dopadne? Kam sa pôjde? A aké prekvapenie bude na konci? To uvidíte.:)

 

Ďakujem za úžasné komentáre, ste naozaj zlatíčka, skrášľujete mi dni.:) Ďakujem, ďakujem.:)

 

Shrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Dokonalá - 4. kapitola:

 1
1. Petronela webmaster
05.10.2016 [20:08]

PetronelaRebeca se vybarvila - pěkná potvora to je... ani na vysvětlení nepočkala a hned si nabrnkla někoho jiného...
Ale Bella mi pořád nejde do hlavy - takže jdu hned dál

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!