Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dokonalá - 3. kapitola

3.KikaV - La Push (utesy)


Dokonalá - 3. kapitolaJa viem, že ste dlho čakali na ďalšiu kapitolu a pravdu povediac, nie som s ňou absolútne spokojná, ale hádam sa Vám bude aspoň trochu ľúbiť. Ničím nerušené čítanie praje Rosie.

3. kapitola - Byť milá

Jason Mraz - You an I both

Pri Isabelle som musel ostať až kým nezaspala. Potom som konečne mohol ísť loviť. Už mi to chýbalo a taktiež, potreboval som sa na chvíľu dostať z domu a porozmýšľať, ako toto všetko vyriešiť. Bolo zjavné, že Isabella, neviem prečo, bola na mňa naviazaná a to zasahovalo do môjho vzťahu s Rebecou. Isabella každým dňom vyzerala lepšie. Rany sa zaceľovali, modriny mizli a aj jej postava naberala pevnejších tvarov. A pravda bola, že naozaj vyzerá kúzelne, a keď sa s ňou Alice pohrá, vyzerá, ako keby bola jedna z nás.

Carlisle ešte stále nepokročil vo svojom výskume ohľadom Isabellinej krvi a tak sme mnohým veciam ešte nechápali. Isabella nám odpovedala, už konečne, ale tie odpovede boli práve tie, ktoré sme nechceli počuť. Ona si na nič nepamätá, ona nič nevie. Ešte aj Jasper nám to potvrdil, jej nálada sa pri odpovediach nemenila, takže naozaj neklamala.

Dnes nad ránom volal Eleazar. Ich priatelia z Európy videli Ara na konci Španielska. S určitosťou vedeli povedať, že bol s ním aj Caius, Jane, Demetri a Felix o ostatných nikto nič nevie. Takže Aro prežil ten požiar... som zvedavý, čo urobí s tým, kto sa ho chcel zbaviť.

Sedel som pri posteli Isabelli. Bolo deväť hodín, sobota a všetci očakávali, kedy sa zobudí, aby sme sa znovu začali hrať na ľudí. Bola pravda, že spávala dosť dlho, ale nik nevedel, čo jej tam robili a ako dlho mohla spávať, takže sme vlastne boli radi, že tak dlho spala. Problém s Rebecou pre mňa ostával neznámou, ale teraz som na ňu absolútne nemal čas. Bytosť, ktorá predo mnou spala v posteli, bola v tejto dobe dôležitejšia, potrebovali sme vedieť, či nám niečo nehrozí, hoci je len človek, ale tá jej krv...

Isabella sa v posteli pomaly premrvila a potom sa mi pevne pozrela do očí, jej myšlienky na chvíľu hlasnejšie zabzučali, ale potom zase začali ticho priasť.

„Dobré ráno,“ prehovoril som potichu a mierne sa pousmial. Udivovalo ma, ako sa mi pri nej menia nálady, teda nie len mňa, ale aj Jaspera.

„Ahoj,“ šepla a už aj začala vstávať z postele. Prešla ku mne. Díval som sa na ňu ako na zázrak, bola taká zvláštna. Jemne mi postrapatila rukou vlasy a potom sa zohla, aby mi dala bozk na čelo. Ladne sa otočila a bez slova odišla do kúpeľne. A ja som tam len tak nemo ostal sedieť. Nedýchal som a len sa díval pred seba, možno som mal aj otvorené ústa. Isabella asi vie, ako človeka prekvapiť. Po asi pol hodine vyšla z kúpeľne s miernym úsmevom. Znovu podišla ku mne a postrapatila mi vlasy.

„Môžem si dnes urobiť sama raňajky?“ spytovala sa a jemne sa mi preberala vo vlasoch, ako predo mnou stála. Na sebe dlhé čierne tepláky a šedé tielko. Na chvíľu som zabudol, že odo mňa niečo chcela, ale nakoniec som sa spamätal. Bola u nás už druhý týždeň, vlastne to bol desiaty deň a dnes bola úplne iná, ako za tých posledných 10 dní.

„Pravdaže,“ odpovedal som neprítomne a postavil sa. Ako som sa postavil, jej prsty mi skĺzli z vlasov, na ramená, až na hruď. Videl som, ako viditeľne stuhla a rýchlo ruky dala preč od môjho tela. Nesmelo sa na mňa usmiala a ja som jej otvoril dvere, aby sme mohli zísť dole do kuchyne. Všetci už boli hore, ako inak.

Isabella sa postavila ku sporáku, dala si naň panvicu, potom vzala olej a trochu ho tam nakvapkala. Vždy, keď Esme pripravovala jedlo, dívala sa na ňu a tak teraz skoro presne vedela, kde čo máme. Na panvicu rozliala dve vajíčka a okolo nich poobkladala šunku. Potom to ešte celé osolila a pridala paprikové korenie. Chvíľu ich nechala ešte na panvici a s miernym úsmevom sa otočila na mňa.

„Môžem urobiť aj tebe raňajky?“ spytovala sa ma a iskričky v jej očiach naberali úžasných rozmerov. Skoro nedýchajúc som prikývol a po mne šľahlo očami celé osadenstvo kuchyne, ale aj obývačky. Až potom som si uvedomil, na čo som prikývol, sakra.

Isabella celá nadšená predo mňa položila tanier s vajíčkami a kečupom urobila úsmev, takže žĺtka vyzerali ako oči, korenie ako nos a kečup, ako ústa. Raňajky sa na mňa usmievajú, super. Pomyslel som si, ale pred Isabellou som znechutenie neukazoval. Nadšene som sa pustil do jedla, presne tak, ako aj Isabella pri mne. Bože, minulý týždeň s Rebecou, teraz s Isabellou. Alice s Jazzom a Emmom sa ticho na mne chichotali a ja som vysielal negatívnu energiu po celom dome.

Ale pohľad na Isabellu, aká bola zrazu šťastná a spokojná stál naozaj za to. A Jasper si to tiež uvedomoval. Keď sme dojedli, Isabella trvala na tom, že riadi poumýva ona, a tak som sa znovu len nemo na ňu díval. Poslednou dobou som úplne zabúdal na Rebecu... Tá posledná večera, slová čo mi povedala a čo som videl v mysli toho chalana, nešlo mi to do hlavy. Ale, asi som si potreboval od nej oddýchnuť, všetci v dome mi tvrdili, že keď ide o ňu, správam sa, ako keby som bol pod papučou, a mne to už vážne niekedy tak prišlo.

Potom, ako Isabella všetko poupratovala, pobrali sme sa hore, do mojej izby. Ja som sa hneď posadil na posteľ a díval sa na ňu, ako vychádzala z kúpeľne. Dnes bola naozaj iná, kúzelnejšia, ako inokedy. Keby som nevidel všetky tie jazvy a modriny, možno by som sa aj dokázal na ňu usmiať, ale ako mohol niekto toto urobiť? Práve jej? Ako som sa zamyslel, ani som si neuvedomil, že Isabella podišla ku mne a znovu sa mi začala prehrabovať vo vlasoch.

„Máš nádherné vlasy,“ zašeptala  a mňa až mierne striaslo. Jej zastretý hlas mi spôsoboval zimomriavky. Ani neviem, prečo som to urobil, ale mal som pocit, že práve toto jej teraz chýba. Svoje ruky, som obtočil okolo jej stehien a tým ju jemne objal. Jej myšlienky prudko zabzučali, tep a aj dych sa jej zrýchlil. Chvíľu stála v mojej náruči a ako keby nevnímala nič, hlavne nie čas. Potom sa odo mňa trochu prudšie odsotila, takže som ju rýchlo pustil a vydesene sa na mňa dívala.

„Ja-,“ začal som, ale ona ma stopla zodvihnutím ruky a pokývaním hlavou. Znovu ku mne podišla, ruky mi zaborila do vlasov a potom mi na chvíľu vzala ruky, aby ich obtočila okolo jej stehien. A pokračovala v preberaní sa mojimi vlasmi. Isabella bola vážne viac než zvláštna.

Poobede som sa na chvíľu rozprával s Carlisleom, zatiaľ čo Alice, sa postarala o Isabellu. Mierne som sa o ňu bál. S Carlisleom sme sa rozprávali o tom, že Isabelle musíme vziať krv. Potrebujeme zistiť, prečo tak strašne smrdí. A čo je vlastne Isabella zač.

A tak sme prišli do mojej izby. Isabella sedela na posteli, upravená od Alice a vyzerala naozaj krásne. S miernym úsmevom nás pozorovala, ale keď si všimla Carlisleov kufrík v rukách, jej úsmev okamžite popadol a ona sa výrazne zamračila. Pomaly som podišiel ku nej a posadil sa  pri ňu.

„Isabella, potrebovali by sme tvoju krv. Carlisle ti urobí pár testov, či si zdravá.“

„To nie!“ vypískla nahnevane, až vystrašene a už sa škriabala ku oknu. Neviem, či z neho chcela vyskočiť, alebo čo, ale ja som ju zachytil. Bohužiaľ, tú krv potrebujeme. Carlisle jej najprv pichol injekciu, ktorá Isabellu unavila a potom, keď už bola pokojná a nehádzala zo sebou, jej vzal krv. Isabella ostala v mojej náruči skoro nehybná. Doteraz mala zatvorené oči, ale potom ich otvorila. Ti obviňujúce oči sa dívali priamo na moju osobu, ja som bol vinný.

„Prečo,“ šepla skormútene. Nebola to ani tak otázka, ako skôr len slovo, slovo výtky. Z kútiku v pravom oku sa jej pustila malá slza a ja som si ju prisunul ku sebe bližšie. Nechcel som jej ublížiť, bolo mi jasné, že jej to možno pripomenie niečo, čo jej urobili, ale inak sme nemohli. Potrebovali sme o nej vedieť čo najviac. Hýčkal som ju v náruči a dúfal som, že sa nevráti ku sterotypu, ktorý mala, keď sem prišla.


 

Tak, v budúcej kapitole zažijeme Edwarda, ktorý sa bude chcieť Isabelle ospravedlniť. Lenže po ceste, na zvláštne miesto, stretnú Rebecu a budú lietať facky. Ako sa to všetko vyvinie a hlavne, je naša Isabella, ako Bella? Netají pár maličkostí pred Cullenovcami?

 

+ ďakujem za krásne komentáre ku minulej časti, ste naozaj zlatíčka, veľmi ma tým tešíte. :) A pokúsim sa ďalšiu časť pridať čo najskôr. Len, kvôli Vám:).

 

Shrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Dokonalá - 3. kapitola:

 1
1. Petronela webmaster
05.10.2016 [19:59]

PetronelaTak na ty slibované facky jsem tak zvědavá, že jdu hned pokračovat. Stále mám ten povědomý pocit, ale děj té povídky si opravdu nepamatuju - což je k zbláznění, ale jinak super povídka Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!