Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Divoká! - 5. kapitola

25.03.2010 (17:30) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2056×

5. kapitola

Dozvedieť sa, kto a čo vlastne som?

blink 182 - the rock show

Bolo to tu také čudné... nechápala som tomu všetkému, čo sa tu dialo... Carlisle, sa každú chvíľu so mnou pokúšal komunikovať. Niektoré veci som aj chápala a pokúšala som sa to aj naučiť. Hlavne, som chcela, im konečne povedať, že sa volám Ava, teda Avantis, pretože Rosalieno „Psíček“ mi už vážne liezlo na nervy... ja nie som žiadny pes! Dnes som ich počula, ako sa o mne rozprávali a hovorili, že asi ani neviem, čo som... Konečne na to prišli...

A tak som teraz stála vonku a predo mnou sa vyzliekal Jacob. No fuj, tak toto ja nechcem vidieť. Jack sa uškrnul, ale trenky si našťastie dole nedal, to by som asi nerozdýchala. Zrazu sa napäl a priamo predo mnou, sa jeho telo, zmenilo na vlka. Ja som sa nahrbila a začala na neho vrčať. Okolo ramien sa mi omotala chladná ruka.

„On ti neublíži, len ti chce ukázať, čo si aj ty.“

Zašeptal Emm a ja som sa prestala tak nejako triasť. Dívala som sa na Jacka, bol krásny vlk, ale stále som mala pocit, že niečo nie je v poriadku. Jack si odbehol do lesa a za ním zbehla aj Nessie s vecami. No, aspoň že som nič nevidela. Spýtavo som sa znovu pozrela na Emma. Ten len pokýval hlavou a zase sme vošli dnu. Teraz som bola ešte zmätenejšia. Spomínam si, ako som sa vtedy premenila, ale potom už nikdy, už navždy som bola takáto, takže i ja som vlk, ako Jack?

Ležala som zase raz na posteli a spytovala sa sama seba, čo tu robím... Spohodlnela som... Už by som si asi ani zajaca nedokázala uloviť... Som úplne lenivá... A to som tu zatiaľ len 4 dni. Ale práve teraz, som si konečne spomenula!

„Ava!“

Vypískla som a rýchlo zbehla dole, do obývačky, kde sedeli všetci Cullenovci. Postavila som sa do stredu miestnosti a hrdo vyslovila.

„Ava!“

Všetci sa na mňa vykoľajene pozerali a ja som sa tam naparovala ako páv. Jack sa usmial.

„Ava... čo?“

Somár, to tu akože nik nepochopil? A tak som začala gestikulovať. Ukázala som prstom na seba a potom zase vyslovila moje meno.

„Hm... nie je to niečo ako papať?“

Rozmýšľala nahlas Rosalie, ako ja ju nemám rada. A tak som išla na to inak. Ukázala som na Emma a z úst mi vyšlo tiché:

„É.“

A potom som zase ukázala na seba.

„Ava!“

Emm s Edwardom, Bellou a Jasperom sa usmiali.

„Ty sa voláš Ava?“

Spytoval sa Edward a ja som len prikývla.

„Ahaaa.“

Ozvalo sa súčasne od všetkých a ja som len prevrátila očami. To im ale teda trvalo a to si hovoria upíry.

„Takže Ava.“

blink 182 - I miss you

Usmial sa znovu Emm. Fajn, už sme konečne predstavení. A od vtedy, ma aj začali ešte väčšmi doučovať jazyk, až som po  týždni, vedela tie najpotrebnejšie veci.

„Edward, Emmett, Carlisle, Bella, Nessie, Jacob, Esme, Alice, Jasper, Rusolie.“

Menovala som a vždy skomolila to jej hrozné meno. A ona, ako vždy, začala na mňa šušlať.

„Ale Avinka moja kľasna, ja som Rosalie, tak mi stačí, keď mi budeš hovoriť Rose.“

Tíško som na ňu zavrčala, ale pravdaže si to všetci všimli.

„Mám taký pocit Rose, že sa jej nepáči, keď na ňu šušleš.“

Rose sa  pousmiala a potom sa ku mne vrhla, aby ma objala.

„Ťu, ťu, ťu miláčku, že ti to nevadí!“

Zavrčala som ešte hlasnejšie a urvala jej ruku, ktorú som následne odhodila cez celú miestnosť. Rose ma prestala objímať a išla si po ruku.

„Zlatíčko, ale ty nesmieš maminke trhať ručičku.“

Zase na mňa šušlala s rukou, vo svojej dlani. Všetci v miestnosti okrem nej stuhli... bola fakt asi vadná. Otočila som sa a rýchlo utiekla von. Vedela som, kam mám ísť... Išla som ku môjmu jazierku... Nikdy tam nik nebol, bolo tam ticho a krásne. Po chvíli, som sa posadila na chladný kameň a prisunula si ku telu nohy.

Prečo práve ja, musím rozhodovať o svojej budúcnosti? Robím vôbec dobre, že ostávam u Cullenovcov? Čo ak im zbortím rodinu? Rose  neznášam a mňa zase neznáša Ness... Jackovi a Jasperovi som na zábavu, Alice ako bábika. Pre Esmé, som zase ako vlastné dieťa, pre Carlislea nová, nepreskúmaná senzácia. Edward a Bella ma berú, ako nejakého staro – nového priateľa a Emm? Netuším, absolútne netuším, ako ma berie on...

„Nehnevaj sa na Rose... ona, len by chcela mať niekoho, o koho by sa mohla starať a má rada bábätká, ona sa zlepší časom...“

Prehováral na mňa Emm a už aj kľačal predo mnou. Nechcela som sa na neho dívať, on ma vždy presvedčil a ja som práve bola naštvaná a rozhodnutá, sa tam nevrátiť.

„Prosím, vráť sa späť domov, aspoň kvôli mne...“

Zašeptal, prečo používal také nedovolené zbrane? Musela som sa pousmiať a ako  som sa očkom pozrela na Emma, tak aj on sa usmieval, zradca. Ten je úsmev bol až príliš nákazlivý.

„No tak poď.“

Podal mi ruku, váhavo som sa jej chytila. Rýchlo si ma vyhupol na chrbát a potom sa rozbehol. Bolo to úplne iné, ako keď som bežala ja. Toto bolo rýchlejšie a bez námahy. Žiadne skákanie, lezenie, len rýchly, neškodný beh. A tak sme pre domom stáli naozaj rýchlo. Bola som celá nasiaknuta tou medovkou... Zliezla som z jeho chrbtu a on ma nenápadne šťuchal pred sebou, aby som vošla dnu, ale už vtedy, som cítila, že niečo tu nie je v poriadku.

Na sedačke sedeli ďalší snedí muži, no, teda asi skôr chlapci a jedno dieťa. Všetci sa usmievali a keď som sa priamo na nich pozrela. To dieťa sa ku mne rozutekalo zo zakričaným:

„Konečne si doma láska!“

Už, už sa sápal na moje pery, ale ja som sa rýchlo uhla a pomohla mu, aby preletel cezo mňa. Hneď nato som sa postavila za Emma, ktorý sa tiež zamračene na toto všetko pozeral. Nechápala som, mám pocit, že som tu ten najnechápavejší skoro človek... Zamračila som sa najviac, ako som vedela a očakávala, čo bude ďalej...

Shrnutie

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Divoká! - 5. kapitola: