Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Divoká! - 4. kapitola

22.03.2010 (17:15) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1709×

4. kapitola

Vziať si ma pod svoju ochrannú ruku... ešte nevieš, akú chybu si urobil...

Pink - Fun house

Vidím svetlo... je to koniec tunela? Svetlo! Počujem hlasy... tak krásne hlasy, ako anjeli...

„Nie je náhodou sfetovaná, tak divne sa usmieva?“

Okamžite som otvorila oči. Žiadny tunel, iba lampa, žiadny anjeli, iba protivní upíry. Bol tam ten môj „kašamoš“ a potom nejaký blonďavý upír a dokonca nejaký snedý indián? No, už len pierka mu chýbali vo vlasoch. Ako som otvorila oči, všetci odo mňa odstúpili. Vau, som autorita. Pousmiala som sa, ale autorita opadla vo chvíli, kedy sa ku mne ten blond frajer, približoval s ostrou injekciou, ja ti dám!

„Vrrrrrrrrrruuuuuuuurrrrrrrrrrroooooooorrrrrrrrrrr!“

Vrčala som ako najatá, až mi celé telo vybrovalo. Ten blond muž sa zastavil, ale naše „pierečko“ sa začalo chechtať na celú miestnosť. Tak teraz, ma naštval! Použila som najviac sily, i keď ma všetko bolelo, ale hlavne ruka. Roztrhla som plátené putá a vrhla sa po indiánovi. Ako som mu trieskala hlavu o zem, do vnútra vošla vysoká blondýna.

„Ja ju milujem!“

Zatlieskala ručičkami. Pravdaže, keď už to vyzeralo s pierkom dosť vážne, zakročil blonďák a aj mávací kamarát. Ten môj „kašamoško“ si ma vzal do náruče a jemne so mnou pohupoval zo strany, na stranu, i keď ja som sa pokúšala stále dostať preč.

„Ňu, ňu, ňu, ty si ale zlatá!“

Zatrilkovala blondýna predo mnou prstami. Ja ti dám také ňu, ňu, ňu, ham! Zožrala som jej dva prsty a keď som trhla hlavou, ostali mi v papulke. Pfuj! Rýchlo som ich vypľula na zem. Blondýna sa pozrela na svoje prstíky a rýchlo si ich dávala na miesto, kde mali byť. Bolo to neuveriteľné, ako jej okamžite prirástli ku ruke. Môj Kamoš ma sledoval a nakoniec sa usmial.

„Páči sa ti to?“

Vzal svoj ukazovák do ruky, jemne ním trhol, ale vlastne si ho odtrhol. Do ruky mi vložil svoj prst. Spýtavo som na neho hľadela, ale nakoniec som neodolala. Pomaly som skúmala prst v mojej ruke a potom ho dala na miesto, kde mal byť. Pritiahla som si jeho ruku bližšie, aby som sa mohla pozerať na ten zázrak. On sa zase zrástol! Pousmiala som sa a pozrela sa zase na Kamoša.

„Asi, nevieš ako sa voláš?“

Prehovoril hlbokým hlasom. Viem, ale ako to mám tebe povedať? Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla len hlúpe:

„Á!“

„Máme ťa volať Á?“

Spytoval sa pierko. Zamračila som sa a zavrtela hlavou.

„Tak to vyriešime takto. Ja som Emmett a toto je Carlisle, je to môj, dalo by sa povedať otec, hráme to tak hlavne pred ľuďmi, aby nezistili, čo sme. My nechceme zabíjať... my nie sme tí zlí. Esme, môžeš na chvíľu?“

Zvolal do útrob domu a predo mnou sa objavila žena, menšia, hnedé vlasy s nadýchom ryšavej a pevne sa pritisla ku Carlisleovmu boku.

„Ja som Esme a som niečo, ako mama týchto mojich hulvátov. Rada ťa spoznávam... ehm... Á?“

Pink - Disconnected

No super, od teraz budem Á, to už radšej Bé... Jemne som prikývla. A takto, sa ku mne dostali všetci členovia rodiny Cullenovcov. Občas som mierne prskala, keď sa mi niečo neľúbilo, ale keďže v Emmovej náruči, som sa nemohla ani pohnúť, už som nikomu neublížila. Pán pierko, sa nakoniec volal Jacob a tvorí pár s Nessie... Zatiaľ, neviem čo to znamená, ale tak hádam sa to raz dozviem.

Hovorili mi o tom, že nežerú ľudí, že sa snažia prežiť na zvieracej krvi, celkom som im to aj hltala, keďže sa správali civilizovane a nemali červené oči. A ja som ani nevedela ako a prešiel celý deň. Oni, oni mi dali to, po čom som tak dlho túžila... spoločnosť... Im som nemohla ublížiť, proste im sa nedalo, jednak, za to, akí boli dobrí a potom, mám pocit, že by ma spacifikovali hneď pri prvom pokuse.

Taktiež mi nasľubovali, že sa o mňa postarajú, ale prečo? Veď o mňa sa netreba starať, ja sa viem o seba postarať. A vtedy mi to docvaklo, to on! To Emm mi urobil dom, doniesol jedlo a oblečenie, to on sa o mňa staral, ale prečo? Tá Rose, za ktorou stále chodil, sa mi neľúbila. Stále sa na mňa usmievala, robila opičky a žvatlala. Pripadala som si ako jej osobná hračka a tak sa nemohli čudovať, keď som jej večer urvala ruku, lebo mi česala vlasy. A ona zase na to len...

„Ona je taká zlatunká... taký malý nebezpečný psík!“

Neviem prečo mi hovorila pes a každú chvíľu to spomínala. A okrem mňa, to spomínala aj pri Jackovi, všetci tu boli nejakí divní a ja som sa ani v jednom z nich nevyznala. S Jasperom som nebola ani chvíľu, len raz som ho zazrela, keď ma rýchlo obehol. Jediný, kto tu bol tak trochu fajn, bol Edward, Carl a Emm. Pri tých som sa dokonca aj usmievala. Boli ku mne milí a taktiež Esme, úžasne varila...

A potom, ma večer  zarazil jeden pohľad. Edward a Bella, jeho žena, sedeli v obývačke na sedačke a neviem prečo, ale mali pusy o seba opreté a hlavou jemne trhali do strán. Dlho som sa takto dívala a videla, že ich to naozaj baví. Po chvíli, si ku mne prisadol Jack.

„Ty nevieš, čo robia, že?“

Len som zakrútila záporne hlavou. V očiach sa mu nebezpečne zablyslo.

„Tak ja ti to teda prezradím. Oni sa takto rozprávajú, napr. teraz hovorí Edward Belle, že by sa mala dnes konečne okúpať. Vidíš, ako Bella vrtí hlavou? Tak to znamená, že Bella sa nechce ísť kúpať a tak to oznamuje Edwardovi.“

Čože? To je nejaké divné, aj ja to skúsim. Zvrtla som sa na Jakea a pusu oprela o jeho. V mysli sa mi vynáralo, že sa správa ako blbec. Zrazu som preletela vzduchom a pristála tvrdo na zemi. Nado mnou stála Ness a hnusne na mňa vrčala. Sakriš, čo som urobila?!

„Dosť Nessie, dosť!“

Vykrikoval a pri tom sa chichotal Jack, to majú nejakú hru, či čo?

„Si v poriadku?“

Spytoval sa ma a pomohol mi vstať zo zeme. Ihneď ako som stála na nohách sa naklonil ku Ness a niečo jej šeptal. Zrazu mu fľaskla facku, mne pípla len „prepáč“ a odpochodovala si to hore. Pravdaže Jack išiel za ňou. Ruka ma začala zase bolieť a tak som sa pobrala po schodoch, hore do postele, ktorú mi priradili Cullenovci. Posadila som sa na posteľ a vyzliekla si tričko.

Vždy som tak spávala, len bez trička v kraťasoch. Ľahla som si na brucho, po dĺžke rozprestrela ruky a chcela zaspať, ale nešlo mi to... Bola som zvyknutá na tú krásnu, tvrdú zem... takže to aj tak dopadlo a ja po hodine váhania, som zaspávala, rozpľasnutá na zemi. Po chvíli, som zacítila chladný dotyk. Jemne ma vyzdvihol do vzduchu a zase som ležala v posteli, ale teraz mi už bolo pohodlie jedno, vôbec mi nevadilo, hlavné bolo, že jedna moja časť, už bola v ríši snov a tak som aj zaspala.

Shrnutie

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Divoká! - 4. kapitola: