Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievčenská škola 25. kapitola

05.04.2011 (21:30) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 3453×

Falošne sa usmial a zakýval nejakými papiermi, ktoré držal v rukách.

„Projekt.“

Edwardov pohľad

V rukách som strnulo zvieral tie papiere a čakal, pokiaľ ma pozve dnu. Veď predsa len nejakú tú slušnosť mám. No ona nepovedala nič. Iba na mňa prekvapene hľadela a rozmýšľala. Vzdal som to. Pomalým krokom som sa vybral k nej a sadol si na zem. Bella konečne prekvapene zamrkala a do rúk si vzala tie papiere.

„Vybral si niečo,“ skonštatovala a na perách sa jej konečne vytvoril úsmev.

„Áno,“ šepol som a podoprel si hlavu, zatiaľ čo ona v tom listovala. Po chvíli vystriedala svoju polohu. Jemne sa zamračila a ja som ustrnul. Nepáčilo sa jej to? Inokedy som nenávidel čítanie myšlienok, no pri nej by som to bral. Bola totižto nevyspytateľná a to som na nej miloval. Znova sa spokojne usmiala a ja som sa uvoľnil. Snažil som sa pozerať všade inde ako na ňu, no aj tak môj pohľad vždy skončil pri nej.

Pousmial som sa. Ležala na bruchu a mne sa dokonale naskytol výhľad na jej zadoček v tesných legínach, ktorý jej vykúkal spod vyťahaného trička. Jej hnedé gaštanové vlasy mala rozhodené po chrbte a pár prameňov jej padalo do tváre. Nohy mala zdvihnuté do vzdychu a prepletené. Zmučene som zavrel oči. Prisahám, že nič krajšie som v živote nevidel. Chcel som ju. Hneď tu a teraz. Ona si myslela, že nie. Že ma nepriťahuje a ešte horšie, že pre mňa nie je dosť dobrá. No ani netušila, ako veľmi sa mýlila. Každá jedna hodina pri nej bola pre mňa utrpením a ja som sa snažil ovládať. No taktiež som vedel, že ju nemôžem mať. Nikdy nebude moja a tiež nedovolím, aby sa jej niečo stalo.

„Urobíme to teraz?“ spýtala sa so záujmom a mňa tým vyrušila z myšlienkových pochodov.

„Keď už som tu,“ povedal som pobavene a venoval jej úsmev. Zbadal som, ako sa jemne zachvela a radšej sklopila zrak. Bola taká rozkošná. Do rúk som chytil knihu a začal si v nej listovať, aby som sa aspoň trochu zamestnal.

Unudene som si čítal tému, ktorú som už vedel naspamäť, keď si Bella potichu povzdychla a zložila nohy dole. Chvíľu som fascinovane hľadel na ten pohyb a potom mi zrak začal prechádzať cez jej stehná až medzi jej nohy. Tentoraz som potichu vzdychol ja a v nohaviciach ucítil to známe pnutie.

Dokelu! Nemôžeš, Edward, nemôžeš! opakoval som si stále dookola, no moje zákazy to snáď ešte aj zhoršili. Vždy som najviac miloval to, čo som nikdy nemohol a nesmel mať.

Jednou rukou si pomaly zhrnula vlasy a prehodila si ich na jednu stranu. Pri tom pohybe sa jej jemne zošuchlo to voľné tričko a mne sa naskytol pohľad na jej nahé rameno. Vzrušene som prehltol a očami hypnotizoval to miesto. Zrazu jej ruka pomaly vystrelila k ramenu a do prstov chytila tú látku. Jemne ju začala ťahať hore.

Tak to teda nie! Knižka zo mňa zletela a dopadla s buchotom na zem. Prstami som jej zovrel tie jej a druhú ruku jej túžobne položil na zadoček a prešiel po ňom. Bella stuhla, no ani sa nepohla. Čakala, čo urobím. Vedel som, že by som nemal, no bolo mi to úplne jedno. Bože, ako veľmi som ju chcel. Veď neurobím nič zlé... len ju pomilujem.

Bellin pohľad 

Na slová v tom papieri som sa ani nesústredila. Všetka moja pozornosť totiž bola venovaná Edwardovi, ktorý si čítal tú knižku. Povzdychla som a zhrnula si vlasy. Ani sa nepohol a nevenoval mi žiadnu pozornosť. Do ruky som opatrne chytila lem trička, ktorý spadol a chcela si ho vytiahnuť hore, keď ma zrazu zastavila studená ruka.

Prekvapene som stuhla a pod tým dotykom sa zachvela. Nechcela som to kaziť... nechcela som, aby prestal. Jedna jeho ruka mi zablúdila k zadočku a jemne mi po ňom prešla. Cítila som nával vzrušenia, ktorý mnou týmto gestom vyvolal. Túžobne som zaklonila hlavu, keď som jeho pery ucítila na krku. Jemne ma láskal a pretočil si ma k sebe. Nedočkavo som mu hľadela do očí a zachvela sa, keď sa krásne usmial. Jednou rukou mi jemne vbehol pod tričko a prstami prechádzal po pokožke až k prsiam. Nakoniec mi ho vyzliekol úplne a pohľadom sa mi zastavil na prsiach. Pomaly sa naklonil, jemne mi pobozkal bradavku a nakoniec si ju zobral do úst. Išla som sa zblázniť a vnímala každý jeden pohyb, čo spravil.

Nedočkavo som si ho pritiahla k tvári a konečne spojila naše pery. Hladne som mu ich láskala, zatiaľ čo moje ruky ho zbavovali nadbytočného oblečenia. 

Rukami som mu zamierila do rozkroku a prešla po celej dĺžke jeho nástroja.

„Bell!“ zavzdychal Edward a roztúžene si oprel čelo o to moje. Začala som ho dráždiť a vzrušene sledovala, čo to s ním robilo. Najprv iba potichu oddychoval a perami prechádzal po tých mojich a nakoniec mi hlasno zavzdychal do úst. Ani som sa nespamätala a Edward zo mňa strhol nohavice. Prekvapene som pozrela do jeho očí, v ktorých bola túžba. Rukami mi jemne prechádzal po tele a ja som ucítila ten známy pocit.

„Edward,“ šepla som nedočkavo. Na perách sa mu zjavil úsmev. Jeho ruky zablúdili na moje stehná a opatrne mi ich roztiahol. Uprene mi hľadel do očí a konečne spojil naše telá.

Najprv sa pohyboval pomaly a opatrne, no neskôr začal pridávať na tempe. Nechty som mu vzrušene zarývala do jeho pevného chrbtu a cítila, že každým jedným jeho pohybom som bližšie k tomu úžasnému pocitu. Edward poslednýkrát prirazil, hlasno vzdychol a uspokojene sa zvalil na moju hruď. A ja som ho okamžite som ho nasledovala.

Zadychčane som ležala na Edwardovej hrudi a so zavretými očami vnímala, ako mi jemne prechádzal po brušku. Spokojne som sa zavrtela a otvorila oči. Edward zamyslene hľadel na stenu, mysľou úplne ďaleko. Keď zbadal, že ho pozorujem, žiarivo sa usmial.

„Vieš, že si prehral stávku?“ spýtala som sa pobavene a zbadala, ako sa jeho úsmev ešte rozšíril. Prstom mi jemne prešiel po špičke nosu až k ústam.

„Aj tak sa cítim ako víťaz,“ skonštatoval spokojne a tento raz som sa pousmiala ja.

„Nemysli si, že som na všetko zabudla.“

Zamračil sa a prekvapene zdvihol hlavu.

„To som nepovedal, Bella,“ povedal nahnevane. So smiechom som prevrátila oči a znova ho zatlačila do vankúša. Edward sa zamyslene pozrel na hodinky a potom na mňa.

„Už by som mal ísť, aby ma tu nechytil ten tvoj bodyguard,“ zasmial sa a ja som sledovala, ako pomaly vstal z postele. Rýchlo si na seba natiahol rifle a tričko.

„Hej!“ šepla som urazene, „toto o Anne nehovor.“

Neveriacky zakrútil hlavou a zadržiaval smiech.

„Občas sa aj bojím chodiť po tmavých chodbách sám, lebo nikdy neviem, kde môže byť,“ zašepkal vystrašene a ja som už vyprskla smiechom. Výhražne som do ruky chytila jeden vankúš.

„Neprovokuj!“

Edward sa ku mne naklonil a jemne ma pobozkal na pery.

„Teba už nikdy,“ zamrmlal medzi bozkom a ja som prekvapene sledovala, ako sa vybral ku dverám. „Dobrú noc, Bella.“

S prihlúplym úsmevom som sa postavila a snažila sa upratať tú spúšť, čo sme narobili. Rýchlo som pozbierala náš „projekt“ a obliekla sa do pyžama. Spokojne som si ľahla do postele a cítila únavu, ktorá mnou prešla. Hlavu som si zaborila do vankúša, z ktorého ešte stále bola cítiť Edwardova vôňa. Netrvalo dlho a ja som zaspala.

 ...

„Bella, vstávaj.“ Niekto do mňa vytrvalo pichal a ja som sa ospalo obrátila, pripravená ďalej spať, no keď sa ten hlas ozval znovu, otvorila som oči.

„No konečne,“ povedala Anna a vysmiato na mňa hľadela. „Za desať minút ti začína hodina.“

Prekvapene som vystrelila z postele a schytila prvé oblečenie, ktoré mi prišlo pod ruku. Prečo nikdy nič nestíham? Anna ma iba pobavene sledovala a nakoniec sa vybrala k dverám. Po ceste som sa ešte rýchlo pozrela do zrkadla a zhrozila sa. Vlasy som mala strapaté a kruhy pod očami, ako keby som nespala mesiac. Zhrozene som si odfrkla a rezignovane sa rozbehla k dverám.

„Veľa šťastia, Bella!“ zakričala za mnou Anna, keď už som bežala po chodbe.  Do triedy som priam vletela a uľavene si vydýchla, keď som zbadala, že profesor tam ešte nie je. Už pomaly som sa vybrala k svojej lavici a sadla si do nej. Na stôl som si vybrala zošit a pero a začala si do neho čarbať, keď zrazu vedľa zavŕzgala stolička a ozvalo sa tiché „ahoj“.

Prekvapene som vzhliadla a pozrela sa do páru hnedých očí.

„Ahoj,“ šepla som trochu vykoľajene, keď sa ten dotyčný usmial. Predo mnou sedel asi devätnásťočný chalan s hnedými vlasmi a neprirodzene bielou pokožkou.

„Moje meno je Dorian Volturi a som tu nový,“ zašepkal očarujúco a ja som sa iba prekvapene pootvorila ústa. Keď zbadal, že neodpovedám, nechápavo sa zamračil.

„Dúfam, že ti nevadí, že som si sem sadol,“ povedal zmätene a ja som sa konečne spamätala. 

„Nie, nie,“ povedala som trochu horlivo. „Ja som Bella.“

Znova sa mu na perách objavil jeden z tých úsmevov.

„Teší ma, Bella.“

Pohľadom sa vpíjal do toho môjho a ukončil ho, až keď do triedy vstúpil profesor. Potichu som si vydýchla a radšej sa otočila ku profesorovi. Celú hodinu som videla, ako ma Dorian pozoruje a cítila sa trochu nepríjemne.

Keď konečne zazvonilo, rýchlo som schmatla veci a rozbehla sa von z učebne. Prekvapene som zastala, keď som zbadala Edwarda, ktorý sa s rukami zastrčenými vo vrecku opieral o stenu a s dokonalým úsmevom ma pozoroval. Neubránila som sa úsmevu a vybrala sa k nemu.

„Chýbala si mi,“ zašepkal mi zmučene do ucha a jemne ma pobozkal. Bozk som mu vrátila a cítila, ako sa červenám. 

„Tak, aká bola hodina?“ spýtal sa so záujmom a ja som mu začala rozprávať všetko, čo sme na hodine brali. Prestala som, keď som si všimla, ako Edward stuhol a zamračil sa. Prekvapene som nasledovala jeho pohľad a zbadala Doriana, ktorý mu jeho pohľad oplácal.

„Deje sa niečo?“ spýtala som sa nechápavo a Edward na mňa s pozdvihnutým obočím pozrel.

„Nie, malo by?“ povedal a usmial sa. Jednou rukou si ma privinul k telu a spoločne sme kráčali na ďalšiu hodinu.

 --------------------------------------------------------

Tak, Edward nám prehral. :D Viem, že jeho pohľad je krátky, ale nemôžem písať dlhšie, lebo o pár kapitol nastane také menšie odhalenie celej tejto poviedky a Edward je v tom zapletený. Tak dúfam, že sa vám táto kapitola aspoň trochu páčila. Váš Chippy

Ďalšia kapitola

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievčenská škola 25. kapitola: