Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievčenská škola 2. kapitola

08.11.2010 (19:30) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 2927×

Nešťastne som pozrela na Emu. Jedno som vedela isto, toto bude môj najhorší rok v mojom živote!

S Annou sme si nahnevane balili veci do tašky. Nemohla som tomu uveriť. Predstava toho, že budem musieť stráviť najbližšie tri mesiace v chlapčenskej škole, ma desila. Ema iba nešťastne sedela na posteli a sledovala nás.

„Čo tu budem bez vás robiť?“ spýtala sa sama seba nechápavo a zamyslene pozrela von oknom.

„Dúfam, že mi tu namiesto vás dajú aspoň nejakých pekných chalanov,“ všimla som si, ako sa jej oči rozžiarili a ja som sa musela zasmiať. Bola taká predvídateľná.

„Alebo nejakých biflošov, ktorý tu prídu na vedomostnú olympiádu,“ vypúlila oči Anna a so smiechom pozrela na Emu, ktorá si znechutene odfrkla.

„Budú to iba tri mesiace a budeme späť,“ povedala som isto a snažila sa pôsobiť presvedčivo. Do tašky som si hodila posledné tričká a bola pripravená odísť.

S Annou sme s kuframi v ruke prišli ku jednému z autobusov, ktoré nás mali odviesť na chlapčenskú školu. Poslednýkrát sme sa so všetkými rozlúčili a spolu nastúpili do autobusu. Väčšina nervózne sedela na miestach a niektorí živo diskutovali o tom, aké to tam asi bude.

Nikdy som v chlapčenskej škole nebola. Jediné čo som vedela bolo, že na rozdiel od nás to bola elitná škola, čo znamenalo, že si žiakov dôkladne vyberali a dostali sa tam iba tí najlepší z najlepších. Alebo lepšie povedané najbohatší z najbohatších. Taktiež tam mali rôzne spolky a kluby, čo sme my nemali. Naša riaditeľka preferovala rovnosť medzi žiakmi, čo tá škola určite nepoznala.

Bola som vystrašená, no zároveň zvedavá. Všimla som si, ako do autobusu nastúpili posledné študentky a niektoré autobusy už odišli. Keď sa pohol ten náš, Anna sa vedľa mňa nervózne ošila a ja som sa na ňu snažila usmiať, no moc mi to nevyšlo. Zamyslene som sa zahľadela von oknom a sledovala, ako prechádzame cez úzke lesné cestičky, vedúce preč z našej školy. Po pól hodine cesty sme sa dostali ku odbočke, vedľa ktorej sa týčila veľká tabuľa s nápisom Stredforská chlapčenská škola.

Čím bližšie sme boli, tým ma chytal ešte väčší pocit nervozity. No aj ten úplne opadol, keď sa pomedzi stromy začalo vynárať veľké jazero za ktorým stála škola. Už nie je cesty spať - povedala som si v duchu a pousmiala sa nad tou iróniou. Sledovala som rôzne ihriská a iné čo tam mali. Zahanbene som odvrátila tvár od okna, keď sa začali chalani prekvapene otáčať a sledovať autobusy.

Anna sa vedľa mňa nesmelo prikrčila a so vzdychom na mňa pozrela. Autobus zastal a všetci sa začali tlačiť von z autobusu. Vopchali sme sa do davu a čakali, kým vyložia naše batožiny.

Vedľa nás sa zrazu zjavil muž v strednom veku a s úsmevom si nás premeral.

„Vítam vás, dámy, na tejto škole. Moje meno je David a som zástupca školy. Ukážem vám, kde máte izby,“ ozval sa a rukou naznačil, aby sme ho nasledovali. Schmatla som do ruky tašku a vybrala sa za ním.

„Za hodinu, keď sa vybavíte, bude večera a taktiež vás oboznámime s vašim rozvrhom,“ vysvetľoval nám po ceste do izieb. Musela som uznať, že to bola naozaj veľká škola. Dokonca ešte väčšia ako naša. A bolo mi jasné, že to izieb budem musieť s niekým ísť, inač by som sa stratila. David nás doviedol až na koniec chodby a postupne nás porozdeľoval do izieb. S Annou sme dostali malú, ale útulnú izbu iba pre nás dve. Nervózne som sa posadila na posteľ, z ktorej som mala výhľad na jazero.

Oblečenie som si vyložila do skrine a vytiahla si obyčajné tričko s nohavicami na dnes večer, zatiaľ čo Anna si obliekla šaty. Pobavene som sledovala ako sa upravuje.

„Chystáš sa niekoho prvý deň zbaliť?“ spýtala som sa a zadržiavala smiech. Anna iba pretočila oči a ignorovala ma. Natiahla som si na nohy svoje obľúbené tenisky, vlasy som si nechala rozpustené pozdĺž tela a spoločne sme vyšli na chodbu, a pripojili sa ku skupinke báb, ktoré smerovali ku jedálni. Nebolo ťažké nájsť miesta, keďže na stoličkách boli miesta a mená. V celej jedálni sa ozýval šum a ja som si všimla, ako si nás so záujmom všetci obzerajú. Sklopila som hlavu a vrhla sa na jedlo, ktoré stálo predo mnou, keďže som bola hladná. Prekvapene som hlavu zodvihla, keď šum začínal utíchať. V strede jedálni stál náš riaditeľ.

„Prajem vám dobrý, večer študenti a študentky. Chcem na našej škole privítať dámy, ktorých domov tu bude na najbližšie tri mesiace olympiády. Všetky informácie vám už povie prezident našej školskej rady, na ktorého sa môžete obrátiť,“ povedal a s úsmevom sa obzeral po jedálni. „Tak dúfam, že sa vám tu bude páčiť,“ dokončil a ja som zvedavo čakala, kto príde, keď sa zrazu vedľa riaditeľa postavil a hlavou kývol na poďakovanie.

Prekvapene som hľadela na chalana asi v mojom veku, s bronzovými vlasmi v rozcuchu, bledou pokožkou, na ktorom aj školská uniforma vyzerala krásne.

„Ďakujem, pán riaditeľ. Moje meno je Edward Cullen a ako ste počuli som prezidentom tejto školy. Váš nový rozvrh vám bude aj s mapou školy visieť na vašich dverách. A hlavne sa zdržujte iba v tejto polke školy, do druhej je študentom vstup zakázaný. Ak máte nejaké otázky, môžete sa za mnou po večeri zastaviť. Ďakujem,“ povedal a na tvári sa mu pohrával arogantný výraz. Bolo mi jasné, že nie je iba krásny, ale aj pekne namyslený.

„To teda, že sa za ním zastavím, ale iba do jeho izby,“ zachichotalo sa dievča vedľa mňa a ostatné horlivo prikyvovali.

Keď všetci dojedli, jedáleň sa začala pomaly vyprázdňovať. Moje oči zablúdili k jeho stolu, kde už stál zástup dievčat.

Anna strhla naše rozvrhy a unavene si ľahla na posteľ.

„Že prezident školy. Skôr model školy,“ zasmiala sa a neveriacky krútila hlavou. Musela som sa pousmiať.

„Ja mám prvú biológiu, ty?“ spýtala sa po chvíli. Schytila som do rúk rozvrh, a keď som zbadala, akú hodinu mám ja, nešťastne som si vzdychla.

„Telocvik,“ zakňučala som nešťastne. Nemala som ho rada a nikdy ho mať nebudem. Unavene som sa zvalila do prikrývok a cítila, ako na mňa padá únava.

...

Snažila som si prikryť oči, keď na mňa zažali dopadať prvé slnečné lúče. Nakoniec som zaspato otvorila oči a zbadala Annu, ktorá už bola hore, dokonale upravená, akoby sa niekam chystala.

„Doniesla som ti raňajky, lebo som ťa nechcela budiť,“ povedala a prstom ukázala na stôl, kde stál tanier. Poďakovala som a do rúk schmatla jeden rožok.

„Už musím ísť, Bella, tak si uži prvý deň,“ žmurkla na mňa a vybehla z izby. Pomaly som vstala a snažila si aspoň trochu upraviť vlasy, ktoré vyzerala ako po výbuchu. Natiahla som si na seba tepláky a svoje obľúbené tričko a s mapou v ruke sa vydala ku telocvični, ktorá, chvalabohu, nebola ďaleko.

Sadla som si vedľa ostatých báb, ktoré tam sedeli a sledovala nášho učiteľa.

„Dnes si zahráte taký priateľský zápas proti chalanom vo florbale,“ povedal a po telocvični sa ozvalo zopár nesúhlasných hlasov. Do telocvični sa zrazu nahrnulo stádo chalanov a medzi nimi sa objavil Edward, ešte dokonalejší ako včera. Učiteľ nás porozdeľoval do družstiev. Ja som samozrejme bola medzi útočníkmi a Edward stál v bránke, kde živo diskutoval s kapitánkou nášho týmu. Celú hru som sa držala v ústraní a loptičke sa poctivo vyhýbala. Dokonca sa mi to aj darilo, až do kým sa lopta neprikotúľala ku mne a ja som na sebe ucítila pohľad spolužiakov, ktorí zrejme čakali, že ju odpálim. Nervózne som zvierala v hokejku v rukách a pozerala z lopty na Edwarda, ktorý mal na tvári výraz akoby rozmýšľal, či som duševne v poriadku. Zrazu som z boku ucítila prudký náraz a už som ležala na zemi. Nado mnou sa zrazu objavila Edwardova tvár.

„Si v pohode?“ spýtal sa a ja som v jeho hlase započula nezáujem.

„Neviem,“ zamrnčala som.
„Odneste ju na ošetrovňu,“ prikázal zopár chalanom, ktorý ma hneď vzali na ruky. Cítila som sa trápne. A ešte trápnejšie, keď som z ošetrovne vychádzala s obviazanou nohou. Ďalšia hodina už dávno začala a ja som hľadala svoju učebňu. Nervózne som prechádzala cez chodby, no nikde som ju vedela nájsť. Nakoniec som si rezignovane sadla na lavičku a hlavu si zložila do dlaní, zmierená s tým, že som sa stratila.

„Ak hľadáš učebňu, tak si úplne zle,“ ozval sa nado mnou zrazu melodický hlas a ja som prekvapene zodvihla hlavu a pozrela na jeho pôvodcu.

zhrnutie

Predchádzajúca kapitola- Ďalšia kapitola

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievčenská škola 2. kapitola: