Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievčenská škola 12. kapitola

10.01.2011 (09:15) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 2523×

„Čo tu robíš?“ spýtala som sa so strachom a na jeho tvári sa objavil zákerný úsmev. Jemne sa naklonil k môjmu krku a zhlboka sa nadýchol. Odtiahol sa a ja som hľadela do jeho čiernych očí.

„Prišiel som sa s tebou trošku pohrať.“

Ruky mi viseli pozdĺž tela a ja som nimi nedokázala pohnúť. Vedela som, že teraz by som mala pozbierať všetky sily a snažiť sa ho od seba odstrčiť, no namiesto toho som stála na mieste a nechala sa od neho bozkávať po celom tele.

„Edward,“ vzdychla som túžobne a chcela si ho pritiahnuť bližšie, no nedovolil mi to.

„Nič nehovor!“ zašepkal drsne a rukou mi nenásytne vbehol pod tričko. Pomaly som zaklonila hlavu, oprela sa o stenu a celé telo uvoľnila. Nechala som Edwarda robiť si so mnou, čo chce. Snažila som sa vnímať každý jeden dotyk, ktorý som ucítila, a aj každý jeden bozk. No nevedela som sa ubrániť pocitu, že niečo je iné. Edward je iný. Zdal sa mi taký... zdráhavý, akoby nevedel, či ma naozaj chce. Prekvapene som zodvihla hlavu a snažila som mu pozrieť do očí, no nedarilo sa mi to. Rukami sa oprel o stenu a s hlavou sklonenou k zemi prerývane dýchal.

„Si v poriadku?“ spýtala som sa so strachom a dlaňou mu jemne prešla po líci. Všimla som si, ako celý stuhol, a nakoniec sa narovnal. Na tvári mal tvrdú masku, ktorú zakrýval krásny úsmev. Oči mal úplne čierne a vpíjal sa do tých mojich.

„Už áno,“ povedal potichu a jeho úsmev sa ešte rozšíril. Očami som rýchlo tekala medzi jeho perami a pohľadom. Pomaly sa ku mne naklonil a poslednýkrát mi venoval úsmev. Ruky mi silno chytil do tých svojich a priklincoval nad moju hlavu. Cítila som, ako mojim telom prebehlo vzrušenie, keď som jeho pery ucítila na krku. Najprv sa nimi iba zľahka obtrel a potom ho pobozkal. Keď som ucítila Edwardov jazyk, vzrušene som sa zatriasla. Celý čas ma iba jemne láskal, no postupne boli jeho pery naliehavejšie a naliehavejšie, a ja som sa spamätala, až keď sa dvere do záchodov otvorili a do miestnosti vstúpilo pár dievčat. Prekvapene zastali a očami tekali zo mňa na Edwarda. Až vtedy som si uvedomila, v akej polohe je Edward. Ústa mal na mojom krku mal otvorené, akoby ma chcel... pohrýzť.

„Edward?“ spýtala som sa neisto. „Čo to robíš?“

Pomaly sa odtiahol a zhrozene na mňa pozrel. Prvýkrát som v jeho očiach uvidela strach.

„Prepáč mi to, Bella,“ zašepkal potichu a rýchlo vybehol preč zo záchodov. Prekvapene som hľadela na dvere, kde zmizol, a konečne donútila svoje nohy k pohybu. Ospravedlňujúco som pozrela na tie dievčatá, ktoré boli očividne ešte v šoku, a zahanbene sa vybrala do izby.

...

„Normálne ma chcel uhryznúť!“ sťažovala som sa pohoršene Eme, ktorá na mňa iba s úsmevom hľadela.

„Možno iba vyznáva nejaké divné sado-maso praktiky,“ povedala, akoby sa nič nedialo, a ja som na ňu s pozdvihnutým obočím pozrela.

„Sado-maso?“ zopakovala som neveriacky a sledovala, ako prikývla.

„No vieš, keď každý človek potrebuje niečo iné a možno on má rád toto,“ snažila sa mi vysvetliť a mne nezostávalo nič iné, ako prevrátiť oči.

„Tak je trochu úchylný, no čo,“ zasmiala sa a zvalila sa vedľa mňa na posteľ.

„Vieš,“ zašepkala som potichu a hlavu si položila na vankúš. „Konečne sa mi zdalo, že prejavil svoje pocity. Aspoň trochu,“ dokončila som zamyslene a Ema si znudene odfrkla.

„Tak to mu teda trvalo."

„Je to proste chlap,“ zasmiala som sa a sledovala Annu, ktorá už spala. „Zajtra niečo vymyslíme,“ povedala som unavene a zívla. Ema sa na mňa usmiala a odišla k svojej posteli. Netrvalo dlho, a ja som zaspala.

Ráno ma zobudil rachot, ktorý sa ozýval po celej chodbe. Prekvapene som rozlepila oči a rozhliadla sa po izbe. Ani Anna, ani Ema tu už neboli a mne došlo, že som zaspala. Čo najrýchlejšie som vyliezla z postele a natiahla si na seba nejaké oblečenie a začala si česať vlasy, ktoré vyzerali, ako po výbuchu bomby. Zrazu sa však rozrazili dvere a v nich sa zjavila rozosmiata Ema.

„Bella!“ zakričala a do rúk mi vrazila jogurt z raňajok. „Toto musíš vidieť.“

Nechápavo som s ňou vyšla do chodby a všimla si, že tam je snáď celá škola a všetci o niečom živo diskutovali.

„Ušlo mi niečo?“ spýtala som sa nechápavo, čím som ju ešte viac rozosmiala. Rukou mi naznačila, aby som počkala a ťahala ma rýchlo po chodbe. Čím bližšie sme boli, tým viac študentov tam stálo. Už z diaľky som zbadala riaditeľa, ako stojí s rukami založenými na hrudi a na tvári mal prísny výraz.

Rýchlo som sa predierala cez davy študentov, až som sa dostala k zdroju. Najprv som iba prekvapene vypúlila oči a potom vybuchla so obrovského smiechu. Na zemi kľačal Edward, v ruke znechutene držal nejakú handru a ťarbavými pohybmi umýval dlážku.

„Cullen, chcem to mať aspoň do obeda,“ povedal nahnevane riaditeľ a Edward na neho ublížene pozrel.

„Nemôžem umývať dlážku, som predsa prezident školskej rady,“ protestoval Edward.

„Tak si zvykajte, pretože odteraz ste iba normálny študent,“ povedal riaditeľ a Edward na neho zhrozene pozrel. Sledovala som, ako riaditeľ odišiel a s ním skoro aj všetci študenti.

„Vitaj medzi nami, normálnymi,“ zasmiala som sa a Edward na mňa škaredo pozrel.

„Keby som bol na tvojom mieste, tak by som sa neozýval. Myslíš, že som zabudol, že to je iba kvôli tebe?“ zasyčal a zhnusene pustil tú handru na zem.

„Aspoň sme vyrovnaní,“ povedala som so širokým úsmevom, ktorý mi však zmizol, keď som zbadala Edwardov pohľad.

„Bella, nezabudni. Ty si to všetko chcela. Ja ti iba plním to, po čom ty túžiš,“ povedal a namyslene sa usmial.

„A k tomu vyrovnaniu. Ja nikdy neprehrám a ani sa s nikým nevyrovnávam. Ja iba vyhrávam.“ Jeho úsmev sa ešte rozšíril a ja som na neho s pozdvihnutým obočím pozrela.

„No tak zistíme, kto je lepší,“ povedala som a zvodne sa k nemu naklonila. Otvorila som jogurt, ktorý som mala v rukách a pomaly ho rozliala na podlahu, ktorú už Edward umyl. Ústa sa mu otvorili dokorán a prekvapene ma sledoval. „Tak daj vedieť, kedy začneme.“ Poslednýkrát som na neho žmurkla a vybrala sa do svojej učebne.

...

Celý deň bol v podstate nudný a ja som unavene kráčala na svoju poslednú hodinu. Pomaly som vošla do miestnosti a vybrala sa k svojmu miestu, sadla si a na stôl vyložila veci na hodinu. Zamyslene som si čarbala do zošita, až ma vyrušila stolička, ktorú niekto odsunul. Prekvapene som sa pozrela na toho dotyčného a znudene si vzdychla.

„Už si všetko umyl, Edward?“ spýtala som sa milo a všimla si jeho priateľský úsmev.

„Áno a vlastne som sa ti prišiel ospravedlniť,“ povedal a ja som mu darovala neveriacky pohľad.

„Ospravedlniť?“ zopakovala som a on prikývol.

„Uvedomil som si, že som sa ku tebe nesprával rovno najlepšie a teraz ma to mrzí. Strašne rád by som ťa spoznal bližšie, ak teda moje ospravedlnenie prijímaš,“ zašepkal a nedočkavo na mňa hľadel. Na tvári som mala prekvapený výraz a neverila vlastným ušiam. „Priatelia?“ Ruku napriahol pred seba a daroval mi krásny úsmev. Neisto som mu ruku chytila a sledovala ho.

„Ak budeš hocičo niekedy potrebovať, tak za mnou príď. A vlastne ti pomôžem už teraz. Pamätáš na ten kameň, ktorý si vyhrala? Tak ten budeš potrebovať k ďalšiemu postupu. Nie je to nič ťažké, len ho daj na nejaké viditeľné miesto a chalani ho nájdu,“ zamyslel sa a na perách sa mu objavil úsmev.

„Ale nečakaj, že ti budem takto radiť stále,“ zasmial sa a potľapkal ma po pleci.

„Ty si myslíš, že ti potom všetkom toto uverím?“ spýtala som sa a nahodila falošný úsmev.

„Nemusíš, ale ja si tvoju dôveru chcem získať,“ povedal vážne. „Tak sa vidíme na večeri.“ Rýchlym krokom prešiel k svojej lavici, rovno keď do učebne vstúpil profesor. Ja som iba prekvapene sedela na mieste a spamätávala sa. Celú hodinu som bola myšlienkami pri Edwardovi. A vôbec mi nepomáhalo ešte to, že ma sledoval, a keď sa naše pohľady stretli, šťastne sa usmial. Vydýchla som si, keď zvonček konečne zazvonil, a ja som čo najrýchlejšie vybehla z učebne, aby som ho nestretla. S hlavou sklopenou k zemi som rýchlym krokom kráčala po chodbe a vybrala sa k svojej izbe, keď som do niekoho narazila. Prekvapene som zdvihla hlavu a pozrela na toho dotyčného.

„Bella, práve som ťa hľadal.“

-------------------------------------------------------------------------------

Páčil sa vám tento diel? A čo hovoríte na Edwardove ospravedlnenie? Je to trošku kratšia kapitola, ale nabudúce už bude dlhšia, a aj záživnejšia. :) Ale pri tej prázdninovej prestávke som zisila jednu vec... že ja si prestávky nemôžem dávať, lebo mi dlho trvá, dokým sa do toho zasa dostanem. :D Tak dúfam, že sa vám aspoň trochu páčilo. Váš Chippy.

Predchádzajúca kapitola

Ďalšia kapitola 

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievčenská škola 12. kapitola: