Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievčenská škola 11. kapitola

27.12.2010 (07:45) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 3099×

Vošla som do tmavej izby a snažila sa rozlíšiť jednotlivé obrysy.

„Ema? Anna?“ skúsila som, no nič sa neozývalo. Bolo mi to divné, keďže boli asi dve hodiny ráno a navyše nemali kde inde byť. Pomalým krokom som podišla k posteli a prezliekla sa do nočnej košieľky. Po dnešnom dni som cítila strašnú únavu a ja som sa nevedela dočkať, kedy si konečne oddýchnem. Rýchlo som vliezla pod perinu a do rúk chytila mobil. Celú cestu do izby som si prezerala fotky Edwarda a teraz som to tiež nemohla vynechať. Keď sa fotka konečne načítala, na tvári sa mi zjavil víťazný úsmev. Najhoršie na tom bolo to, že na neho nemôžem prestať myslieť.

Spokojne som si odložila mobil a hlavu si unavene zaborila do vankúša.

Neviem ako dlho som takto ležala, no nevedela som zaspať. Možno na mňa až príliš dopadalo to hrobové ticho, ktoré sa okolo mňa rozprestieralo. Strnulo som rozlepila oči a rozhliadla sa po tých najtmavších miestach izby. Oči som mala vypúlené a asi prvýkrát v živote sa bála. Moje oči zrazu zaregistrovali pohyb a ja som sa s ľaknutím otočila na to miesto. Nič tam nebolo.

„Je tam niekto?“ zašepkala som do tmy a s nádejou čakala odpoveď, ktorá sa nedostavila. So strachom som pozerala do kúta a priala si, aby sa už Ema s Annou vrátili. Perinu som si pritiahla bližšie ku krku a kŕčovito zavrela oči. Napínala som uši, pripravená začuť nejaký zvuk. No nič sa nedialo. Pomaly a vystrašene som oči otvorila a skríkla. Hľadela som do bledej tváre Edwarda. Vlasy sa mu v jemnom svetle zvonka leskli a pozeral na mňa s krásnymi zlatými očami.

„Pššš!“ zašepkal a jeden prst mi položil na pery. S vytreštenými  očami som na neho hľadela a on sa krásne usmial. Až teraz som si uvedomila, že ležal nado mnou, podoprený tak, aby na mňa netlačil.

„Čo tu robíš?“ spýtala som sa prekvapene a vpíjala sa do jeho krásnych očí. Jeho úsmev sa ešte viac rozšíril, čím ukázal dokonale biele zuby.

„Bella,“ zašepkal zmyselne a pohľad upieral na moje pery. „Tak veľmi po tebe túžim.“

„Aj ja po tebe,“ povedala som okamžite a v jeho očiach sa zjavilo šťastie.

„Stále na teba musím myslieť.“

V okamžiku spojil naše pery a začal ma jemne, ale naliehavo bozkávať. Ruky som mu zaplietla do vlasov a snažila si jeho telo pritiahnuť čo najbližšie k tomu svojmu. Cítila som vzrušenie, ktoré mnou prebiehalo, keď ma hladil po celom tele. Rukou pomaly putoval po mojej nohe až ku vnútornej strane stehna. Tak veľmi som ho chcela. Chcela som jeho bozky a dotyky cítiť všade, kde len bolo možné. Hľadel mi do očí, keď jeho ruka prešla cez moje nohavičky a on sa dostal ku môjmu miestečku.

„Och, Edward!“ vzdychla som a slastne zatvorila oči. Prerývane som dýchala a vnímala každý jeho pohyb, ktorým ma uspokojoval. Keď som tam ucítila jeho pery, vybuchla som. Moje telo celé horelo.

Túžobne som otvorila oči a zahľadela sa do tých jeho, zatiaľ čo rukou som mu odopínala opasok. Edward na nič nečakal a nohavice aj s boxerkami si stiahol. V živote som necítila takú túžbu, ako teraz.

„Edward, ja to už nevydržím!“ zašepkala som naliehavo a zbadala jeho úsmev. Venoval mi ešte jeden bozk a uprene sa mi zahľadel do očí.

„Ľúbim ťa, Bella,“

S tichým výkrikom som sa posadila na posteli a hlasno oddychovala. Všade bola tma a ja som sa unavene zvalila späť do postele. Bol to iba sen. Opakovala som si stále dookola a z čela si utrela pot, ktorý mi stekal po tvári. V tele som ešte stále cítila vzrušenie, ktoré mi ten sen vyvolal. Pozrela som sa na vedľajšiu posteľ a zbadala v nej Annu. Cítila som sa trápne a dúfala, že ma nepočula.

„Prečo mi lezie aj do snov?“ zašepkala som nahnevane a znova zavrela oči.

...

„Bella!“ Lomcovala mnou Anna nahnevane už asi po tretíkrát.

„Čo?!“ spýtala som sa rozospato a vstala z postele.

„Už som si začala myslieť, že nikdy nevylezieš,“ zabrblala a neveriacky zakrútila hlavou. Prevrátila som oči a zbadala Emu, ktorá vychádzala z kúpeľne.

„Zrejme ešte chcela dosnívať o Edwardovi,“ zachichotala sa a ja som na ňu prekvapene pozrela.

„Nesnívalo sa mi o Edwardovi,“ zaklamala som a zahanbene sklopila oči k zemi.

„Aha, tak potom asi poznáš viac Edwardov.“ Cítila som ako sa mi do tváre nahŕňa červeň.

„Také meno má veľa chalanov,“ povedala som a zbadala, ako Ema prevrátila oči. Anna iba celý čas sedela na posteli a smiala sa.

„Tak máš tie fotky?“ spýtala sa a ja som prikývla.

„Tak teraz si už iba nájdeme nejakú vhodnú chvíľu a potopíme ho,“ povedala a zákerne na mňa pozrela. Pomaly som prešla ku skrini a vytiahla nejaké oblečenie. Rýchlo som sa do neho obliekla a vybrala sa na raňajky. Ema a Anna sa celý čas rozprávali o škole a ja som nevnímala. Moje myšlienky boli úplne inde. A to pri odplate Edwardovi. No akokoľvek som rozmýšľala, nič dobré ma nenapadalo. Väčšinou to boli iba hlúposti, pri ktorých by som skôr strápnila seba, ako Edwarda. Keď sme vošli do jedálne, môj pohľad okamžite zablúdil k Edwardovému stolu. Sedel tam sám, v rukách zhnusene prevracal chleba a obočie mal zvraštené, akoby nad niečím hlboko rozmýšľal.

„Baby, ospravedlňte ma,“ povedala som a oni chápavo prikývli a vybrali sa k svojmu stolu. Poslednýkrát som si ešte prehrabla vlasy a rýchlym krokom som sa vybrala k Edwardovi.

Na stole som si všimla nejaké papiere, ktoré Edward študoval. Jeden som mu vytrhla z ruky, čím som ho prebrala zo zamyslenia. V jeho očiach sa najprv zráčilo prekvapenie, ktoré ihneď vystriedal nepriateľský pohľad.

„Potrebuješ niečo?“ spýtal sa a ja som sa na neho milo usmiala.

„Čo to máš?“ odpovedala som mu otázkou a ukázala na papiere. Edward sa zamračil a na tvári mal výraz, akoby som ho otravovala.

„Večer mám prezentáciu pred školou a aj riaditeľom.“

„To znie nudne,“ povedala som na rovinu a venovala mu ďalší krásny úsmev.

„Čo sa stalo? Od včera si nejaký divný,“ zašepkala som nechápavo a sadla si oproti nemu. Edward sa zasmial a s úsmevom na mňa pozrel.

„Ani nevieš, aký hnusný sen sa mi sníval,“ povedal a znechutene na mňa pozrel. Zamračila som sa a ruky si založila na hrudi.

„No neviem, mne to pripadalo, že si bol viac ako spokojný.“ Pozrela som na Edwarda, ktorý mal na tvári stále ten otravný úsmev.

„Ach, Bella,“ zasmial sa a spokojne na mňa pozrel. „Prečo za mnou stále chodíš? To ti až tak veľmi chýbam?“ So zákerným úsmevom sa ku mne nahol a ja som zostala prekvapene pozerať. Záporne som zavrtela hlavou a cítila, ako som sa začala červenať. Rukou mi jemne prešiel po líci a usmial sa.

„Ja veľmi dobre viem, čo s tebou moja prítomnosť robí. A za to sa nemusíš hanbiť, pretože už som si zvykol.“ Mykol plecami a ruku odtiahol preč.

„Lenže ja som iná ako ostatné,“ povedala som nahnevane, čím som Edwarda rozosmiala.

„Tak mi to dokáž.“ Na tvári sa mu zjavil vážny výraz a ja som sa pousmiala a vstala od stola. On ani netuší, čo ho čaká.

„Anna, mám nápad,“ povedala som hneď, ako som prišla k ich stolu a obidve na mňa pozreli. Rýchlo vstali od stola a spoločne sme sa vybrali po chodbe, zatiaľčo som im povedala môj plán.

„Bella, toto by som od teba nečakala!“ zajasala Ema a uznanlivo ma potľapkala po pleci. Jediná vec, čo mi chýbala, bol nejaký pomocník a ja som presne vedela, koho potrebujem.

Ema s Annou sa vybrali do izby, zatiaľčo ja som išla do chlapčenskej chodby. Pomaly som prechádzala po chodbe a hľadala tie správne dvere. Keď som ich našla, zaklopala som. Ihneď sa vo dverách zjavil nejaký chalan.

„Ahoj, nebýva tu Matt?“ spýtala som sa a milo sa usmiala.

„Zavolám ti ho,“ odpovedal ihneď a zmizol preč. O chvíľu sa vo dverách zjavil ten, ktorého som potrebovala.

„Bella?“ spýtal sa prekvapene a ja som prikývla.

„Potrebujem tvoju pomoc,“ povedala som jednoducho a všimla si jeho prekvapený výraz. Odstúpil a rukou mi naznačil, aby som vošla dnu.

„A s čím?“ spýtal sa nechápavo, keď sme si sadli na sedačku. Zdráhavo som sa nadýchla a usmiala sa.

„No, keďže si v školskej rade, napadlo ma, či máš prístup k Edwardovým veciam,“ povedala som s nádejou. Matt sa zamračil a nedôverčivo na mňa pozrel.

„Mám, prečo?“ spýtal sa nechápavo.

„Ako veľmi ho máš rád?“ uistila som sa a Matt sa zasmial.

„Skoro vôbec.“

„Výborne.“ Na tvári sa mi zjavil zákerný úsmev a ja som mu vysvetlila všetko, čo má urobiť. Na moje prekvapenie súhlasil a ja som sa už nemohla dočkať večera.

...

Nervózne som sedela na posteli a špičkami prstov bubnovala do stola.

„Bella, neboj sa, určite to vyjde,“ ukľudňovala ma Anna. Napäto som pozrela na hodinky. Bolo pol siedmej, čo znamenalo, že za chvíľu začína večera. Vedela som, že ak sa mi toto podarí, tak mi to Edward nikdy neodpustí a ja budem rada, keď sa z tejto školy dostanem živá. A toho som sa bála najviac. Jeho reakcie.

„Konečne dostane to, čo mu patrí,“ prikývla Ema a nadšene zatlieskala.

Aj keď som cítila nervozitu, musela som uznať, že sa teším a to veľmi. Už sa neviem dočkať jeho výrazu, keď to zbadá.

Môj pohľad znova zablúdil k hodinkám.

„Ideme na to,“ zasmiala som sa a rýchlym krokom sme sa vybrali do jedálne. Skoro celá škola tam už bola a aj učitelia s riaditeľom. Na konci jedálne stálo malé pódium aj s plátnom. Zákerne som sa usmiala a sledovala Edwarda, ktorý stál na kraji a niečo dohadoval s technikom. Na sebe mal školskú uniformu  s kravatou a vlasy mal dokonale upravené. Zrazu sa pousmial a pomalým krokom prešiel do stredu pódia.

„Ako všetci určite dobre viete, dneska je päťdesiate výročie našej školy. Chcel by som poďakovať nášmu riaditeľovi, ktorý sa o túto školu skvelo stará a samozrejme aj našim učiteľom. Musím povedať, že som veľmi hrdý na túto školu. A že práve ja môžem byť jej súčasťou. A taktiež ďakujem za to, že môžem byť prezidentom školskej rady,“ povedal hrdo a po jedálni sa ozval potlesk. Edward mal na tvári spokojný úsmev a bolo vidno, že si to veľmi užíva.

„Na výročie sme pripravili jednu prezentáciu o založení našej školy. Prajem príjemné pozeranie,“ dokončil a prešiel na kraj pódia ku ostatným.

S Emou sme si vymenili nedočkavé pohľady a so záujmom hľadeli na plátno, ktoré sa začalo rozjasňovať. Zjavila sa tam fotka našej školy a chlap, ktorý o nej začal rozprávať. Už som si myslela, že Matt to nezvládol, dokým neodznela jedna veta.

„Tak a teraz vám ukážeme zakladateľov tejto školy,“ ozval sa ten chlap a na plátno začali nabiehať fotky. Nie však zakladateľov, ale fotky nahého, pripútaného Edwarda, ktoré som nafotila. Po celej jedálni sa ozval nechápavý šum a ja som vybuchla do smiechu. Edward zhrozene vyletel zo stoličky.

„Vypni to!“ zvreskol na technika, ktorý sa rýchlo rozbehol k počítaču. Riaditeľ iba zhrozene hľadel na plátno a neveriacky krútil hlavou. Edward nahnevane pozeral na toho technika a nakoniec sa rozbehol za ním. Na jeho tvári som jasne videla paniku.

„Čo robíš?“ zavrčal.

„Nejde to vypnúť,“ povedal a nervózne ťukal do počítača. Zrazu sa na plátne zjavil veľký nápis s telefónnym číslom a vetou - česť, slušnosť a cudnosť nášho prezidenta. Celá jedáleň vypukla do smiechu, keď plátno konečne zhaslo. Edward sa so zahanbeným výrazom rozhliadol po jedálni, ktorá sa mu smiala.

„Edward Cullen! Okamžite do mojej kancelárie!“ zvreskol riaditeľ a Edward na neho zhrozene pozrel.

„To nie je moje vina,“ protestoval, no keď zbadal riaditeľov pohľad, bez slov sa vybral za ním. Ešte celú večeru ľudia rozoberali, čo sa stalo a ja som sa cítila spokojná so svojim výkonom. Keď sme dojedli, postavili sme sa na odchod. Pomalým krokom sme išli po chodbe a ja som sa zastavila.

„Choďte dopredu, musím na záchod,“ povedala som a oni chápavo prikývli. Vošla som dnu a vybrala sa k záchodom. Otvorila som dvere a chcela ísť dnu, keď mi ich niečo silno pribuchlo rovno pred tvárou. Zhrozene som sa pozrela za seba a hľadela do tváre nahnevanému Edwardovi.

„Čo tu robíš?“ spýtala som sa so strachom a na jeho tvári sa objavil zákerný úsmev. Jemne sa naklonil k môjmu krku a zhlboka sa nadýchol. Odtiahol sa a ja som hľadela do jeho čiernych očí.

„Prišiel som sa s tebou trošku pohrať.“

-----------------------------------------------------------------------------

Tak čo hovoríte na túto kapitolu? A páčila sa vám Bellinu odplata? :) Ďakujem vám za komenty, veľmi ma vždy potešia. :)

Moje zhrnutie

Predchádzajúca kapitola

Ďalšia kapitola

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievčenská škola 11. kapitola: