Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievčenská škola 10. kapitola

23.12.2010 (09:30) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 3306×

Ešte dlho som tam prekvapene sedela až som sa rozhodla odísť. Dve veci som ale vedela isto. Svoju úlohu som si nesplnila. A druhá vec, dnes večer bude ten správny čas ukázať mu, s kým má tu česť.

Keď som otvorila dvere, ihneď sa v nich zjavila Ema a vypustila na mňa vlnu otázok. Na ústa som jej priložila prst a ona okamžite stíchla a s otázkou v očiach na mňa hľadela.

„Úlohu som si nesplnila, ale viem ako si to vynahradiť,“ povedala som.

„Ako?“ spýtala sa nechápavo a ja som sa pousmiala.

„Dnes v noci ma Edward pozval k sebe,“ vysvetlila som a sledovala, ako Ema vypúlila oči.

„Bella, si ešte lepšia ako som si myslela,“ povedala a zamyslela sa. Rýchlym krokom prešla ku taške a začala v nej niečo hľadať.

„Vieš, rozmýšľala som, že by som Edwarda trochu potrápila a potom odišla ako to spravil on, ale...“ zastavila som sa v strede vety a s vypúlenými očami hľadela na predmet, ktorý mala Ema v ruke. Rýchlo ho po mne hodila a ja som ho chytila. „Na čo to je?“ spýtala som sa nechápavo a Ema sa zasmiala.

„Proste Edwarda potrápiš a potom ho pripútaš!“ zachichotala sa a s iskrami v očiach na mňa hľadela.

„To nemôžem spraviť,“ protestovala som, no keď som zbadala Emin pohľad, stíchla som. V rukách som pevne zvierala chlpaté putá s leopardím vzorom a rozmýšľala, z kadiaľ ich má.

„Vyzerajú síce slabo, ale ver mi, z nich sa tak ľahko nedostane.“ Do rúk mi ešte vložila kľúčik a zašepkala. „Je iba na tebe či ho odomkneš.“

„A Bella, v taške máš ešte nejaké veci, čo by sa ti mohli hodiť,“ povedala a pomalým krokom sa vybrala do vedľajšej izby. Opatrne som nakukla do tej tašky a vypúlila oči. Bolo tam spodné prádlo snáď všetkých druhov a ja som odmietla si nejaké z toho obliecť, veď predsa len mám nejakú tú hrdosť. Jediné, čo som z tadiaľ vytiahla, bola šatka na oči. Rýchlo som si vytiahla svoje veci, prezliekla sa a išla sa aspoň trochu upraviť. Vlasy som si iba prečesala a na pery naniesla lesk. Posledný krát som sa pozrela do zrkadla a bola pripravená ísť.

Do vačku na nohaviciach som si strčila putá a šatku chytila do ruky. Bolo jedenásť hodín a všetci už boli v izbách, takže na chodbách už nikto nebol. Zastala som až pred dverami do Edwardového spolku a prerývane sa nadýchla. Roztrasenou rukou som chytila kľučku a vstúpila dnu. Naskytol sa mi pohľad na tmavú chodbu v ktorej jediné svetlo pochádzalo zo sviečky na konci chodby. Aj keď som našľapovala potichu, na chodbe bolo také ticho, že to vyznelo, akoby som dupala. Čím bližšie som bola dverám do haly, tým väčší strach a vzrušenie som cítila. Bude tam? Podarí sa mi to? A čo keď ma odmietne? Pýtala som sa samej seba a  mala chuť sa otočiť a vrátiť sa späť do izby, no neurobila som to. Konečne som dostala šancu a ja som si ju nemohla nechať ujsť. Vo vačku som jasne cítila putá a ja som očervenela. Nikdy by som nepovedala, že niečo také použijem. A už vôbec nie s Edwardom. Pri tej predstave som ucítila, ako mojím telom prešlo vzrušenie, čo ma prinútilo pridať do kroku.

Dostala som sa až ku dverám a ja som ich rýchlo otvorila. Prišlo mi zvláštne, aké ticho tu bolo. Vyzeralo to tu, akoby tu nikto, okrem mňa nebol. Pri tej predstave som sa otriasla a radšej sa rýchlym krokom vybrala do Edwardovej izby. Potichu som otvorila staré dvere a nakukla dnu. „Edward?“ zašepkala som do tmy a čakala odpoveď, no nikto sa neozýval. „Edward?!“ skúsila som znova, tentoraz hlasnejšie. Nič. Rukou som sa snažila nahmatať spínač na svetlo, no neúspešne. Nezostávalo mi nič iné, ako vojsť po tme dnu. Môj pohľad pripútalo veľké okno, ktoré bolo otvorené a závesy, ktoré sa pod tlakom studeného vetríku zdvíhali. Vôkol mňa sa rozprestieralo hrobové ticho a ja som cítila, ako mi na rukách naskočili zimomriavky. Všimla som si, že posteľ bola dokonale ustlaná, na stenách viselo pár obrazov a jeden stôl. Na chlapčenskú izbu bola až moc uprataná. Pomalým krokom som sa vybrala ku stolu a rukou odsunula pár papierov, ktoré na ňom boli.

„Vedel som, že prídeš,“ zašepkal niekto a ja som sa s ľaknutím otočila. Stál v najtmavšom kúte izby a tvár mu osvetľoval mesačný svit. Bol nádherný a dnes len môj. Pomalým krokom sa ku mne vybral a na tvári mal tajomný úsmev. „Nemala si ma nechať tak dlho čakať,“ zašepkal tesne pri mojej tvári a očami sa vpíjal do tých mojich.

„Ale som tu,“ zašepkala som a zvodne sa na neho usmiala. Edwardov úsmev sa ešte rozšíril.

„A čo také tu chceš robiť?“ nahodil nevinný pohľad a prstom mi zľahka prešiel po sánke. Očami som mu kĺzala po jeho vypracovanom tele a znova sa vrátila k jeho očiam v ktorých bolo vidno vzrušenie.

Zľahka som ho pobozkala na jeho otvorené pery a ucítila ako sa usmial. Pomaly som sa mu presunula ku krku a láskala ho. Jednou rukou som si ho pritiahla čo najbližšie k telu a druhou mu pomaly putovala cez brucho až ku jeho rozkroku, na ktorý som silnejšie pritlačila. Edward vzrušene vzdychol a zaklonil hlavu. Vedela som, že teraz je už môj.

„Ani nevieš, čo všetko by som s tebou spravila Edward,“ zašepkala som čo naj sexy hlasom a všimla si, ako sa na mňa s očakávaním pozrel. V očiach mu hralo vzrušenie a ja som prvý krát videla, že ma naozaj chce. Uprene som mu hľadela do očí, zatiaľ čo som mu rozopínala gombíky od košele. Edward sa nedal zahanbiť a chcel ma vyzliecť, no nedovolila som mu to. Zbadala som, ako ho to hnevalo a to ma posúvalo ďalej.

„Chceš si zahrať hru?“ spýtala som sa a v rukách zvierala šatku. Edward sa diabolsky usmial.

„Rád hrám hry.“ Jeho úsmev sa ešte viac rozšíril a keď som vytiahla šatku jeho oči sa nebezpečne zableskli. „Zaviažeš mi oči?“ spýtal sa a na jeho tvári sa zjavil posmech. Odfrkla som si a šatku mu previazala cez hlavu. Edward z pier nespúšťal úsmev a ja som vedela, že ho táto hra baví. Ruky som mu položila na vypracovanú hruď a celou silou ho zvalila na posteľ.

„Edward, bol si veľmi zlý chlapec!“ použila som vetu, ktorú som poznala z filmov a mala čo robiť, aby som sa nezačala smiať.

„Ani si nevieš predstaviť,“ odpovedal a rukou mi naznačil, aby som išla k nemu. Pomalým krokom som sa k nemu približovala a videla, ako ho to čakanie ničí. Pery som mu položila na brucho a ucítila, ako sa zachvel. Bozkávala som ho vyššie a vyššie, až som sa dostala k jeho perám, kde som ho vášnivo pobozkala. Edward mi bozky nedočkavo oplácal a hladil ma po celom tele. Mojim telom prebiehalo nutkanie pokračovať. Chcela som jeho bozky cítiť po celom svojom tele a ja som mala čo robiť, aby som sa ovládla. Chytila som mu obidve ruky a vyzdvihla nad hlavu. Nohou som si predrala cestu cez jeho nohy a koleno mu pritlačila na jeho citlivé miesto. Edward hlasito zavzdychal a ja som sa víťazne usmiala. Jednou rukou som vytiahla putá a ruky mu ihneď pripútala k posteli. Edward celý strnul.

„Prekvapuješ ma,“ povedal zadychčane.

„Ešte iba príde to najväčšie prekvapenie,“ zasmiala som sa a jeho pery sa roztiahli do úsmevu. Prstami som mu obkresľovala každý jeden sval na jeho tele, až som sa dostala k jeho nohaviciam. Pomaly som mu rozopla zips a nohavice aj s boxerkami mu stiahla. Nenásytne som si ho obzrela a vzrušene si zahryzla do pery. Musela som priznať, že nič krajšie som v živote nevidela. Jemne som chytila do ruky jeho nástroj a prešla po celej jeho dĺžke. Edward sa vzrušene zatriasol a potichu povzdychol do vankúša. Prišiel čas začať môj plán.

„Povedz mi, ako veľmi ma chceš?“ spýtala som sa ho tú istú otázku a ja som zbadala, ako stuhol. Bolo mi jasné, že mu dôjde o čo sa snažím. Pery sa mu roztiahli do zákerného úsmevu.

„Chcem ťa,“ zašepkal tak zmyselne až mnou prešli zimomriavky. Na nič som nečakala. Pevne som mu ho uchopila do ruky a začala pohybovať hore dole. Edward spokojne zaklonil hlavu a prerývane dýchal a mne sa až priveľmi páčilo, ako na mňa reaguje. Keď som na ňom uvidela, že ide do toho najlepšieho, prestala som. Prekvapene zdvihol hlavu a ja som bola rada, že mu nevidím do očí, pretože som vedela, že by som mu okamžite podľahla.

Rýchlo som sa postavila z postele a z vrecka vytiahla pripravený mobil.

„Čo to robíš?!“ spýtal sa nechápavo a ja som sa zasmiala.

„Čo myslíš?“ odvrkla som a celého si ho vyfotila. Edward prekvapene otvoril ústa a rýchlo stiahol nohy k sebe.
„Isabella, okamžite ma rozopni!“ zavrčal a ja som v jeho hlase zacítila strach.

„Nie,“ odpovedala som jednoducho a znova zdvihla mobil.

„Edward, úsmev!“ prikázala som mu a znova ho cvakla. „Vieš, asi to bude pre všetkých šok, keď uvidia toho vzorného, cudného a slušného prezidenta tejto školy v takejto polohe. Vlastne za toto ťa aj môžu vylúčiť,“ povedala som a zákerne sa usmiala. Edward zalapal po dychu.

„To by si neurobila!“ zreval a snažil si nejako stiahnuť šatku z očí, no nedarilo sa mu to.

„Stavíš sa?“ spýtala som sa posmešne a naklonila sa, aby som ho pobozkala. Trucovito hlavu odvrátil a ja som mu konečne stiahla šatku z očí. Nahnevane na mňa pozrel a ja som bola šťastná, že je pripútaný.

„Hneď tie fotky vymaž a rozopni ma, lebo s tebou dočista skoncujem.“ Oči mal nebezpečne stiahnuté a jeho kedysi zlatá farba bola teraz úplne čierna. Milo som sa na neho usmiala a postavila sa.

„Tak sa maj,“ povedala som a vybrala sa k dverám. Posledný krát som sa pozrela na ten pohľad pre bohov a otvorila dvere. Rýchlym krokom som z tadiaľ vyšla a tesne predtým, ako som zatvorila, som započula ako hovorí.

„Ani nevieš ako ľahko sa z tadiaľto dostanem.“

-----------------------------------------------------------------------------

Tak ako sa vám páčila Bellina pomsta? Mala by mu to ešte nejako vrátiť? :) Prosím o komenty. Váš Chippy

Moje zhrnutie

Predchádzajúca kapitola

Ďalšia kapitola

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievčenská škola 10. kapitola: