Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Daughter of Death - 8. kapitola

09.11.2011 (20:30) • CharlotteAlannaWild • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 794×

Kapitola 8. – Myslím, že ani pre upíra nie je veľmi bezpečné zahrávať sa so Smrťovou dcérou.

„Christien Newton,“ zopakovala som, „chcem s tebou hovoriť.“

Otočil sa.

„Chcem hovoriť o Lise,“ pokračovala som.

Christienov výraz sa zmenil s prekvapeného na ľahostajný.

„Neviem, odkiaľ máš to meno ani odkiaľ vieš o tom dievčati, ale mala by si vedieť, že sa nevolám Newton a o žiadnej Lise neviem.“

Strácala som koniec nitky. Teraz mi naozaj pomôže už len zázrak.

„Klame,“ oznámil mi Edward.

Vydýchla som si a víťazne sa usmiala.

„Za toto sa budeš zodpovedať Arovi,“ zasyčal na Edwarda Christien. Ignorovala som jeho vyhrážky.

„Christien, je to tvoja sestra, ona tvoju pomoc potrebuje!“

„Odkiaľ poznáš moju sestru?“ Potešilo ma, že som ho zaujala a venuje mi pozornosť.

„Som jej pestúnka už tri roky. A nie len jej, ale aj Jonathanova, Mikeova, Melindina a Jessicina. Pamätáš sa na nich?“

„Jessicina?“

Usmiala som sa pri spomienke na ten malý ctižiadostivý balíček, ktorý som kvôli Volturivcom musela opustiť.

„Tvoj najmladší súrodenec,“ oznámila som mu.

„Tak čo robíš tu? Nemala by si sa o nich starať?“ vyzeral nahnevane.

„Áno, presne tak, mala by som sa o nich starať a veľmi rada by som to aj robila, ale nemôžem, pretože som Mel sľúbila, že jej sestru privediem späť a presne to aj spravím!“ Nadýchla som sa, lebo mi dochádzal dych. „A ty mi v tom pomôžeš!“

Pevne som sa mu zadívala do očí a ignorovala zimomriavky, ktoré mi behali po chrbte.

„A prečo si to myslíš?“ spýtal sa pochybovačne.

„Naozaj chceš, aby tvoju sestru stretol rovnaký osud ako teba? Aby bola aj ona vrahyňou a bábkou v rukách Volturiovcov? Naozaj by si dokázal žiť s vedomím, že jej ukradli celý život a ty si s tým nič nespravil?“ Nemohla som tomu uveriť. „Naozaj by si s tým vedomím dokázal žiť?“

„A prečo nie?“ Snažil sa byť ľahostajný, ale vedela som, že som ho zasiahla. „Volturiovci jej ponúkajú nový život s úžasnými schopnosťami a skvelé miesto v garde. Prečo by to ona nemala chcieť?“

Pokrútila som nad tým hlavou. „Ty si naozaj myslíš, že Lisa pristane na život ďaleko od svojej rodiny, pričom sa stane vrahom so strašidelnými červenými očami? Pretože ak si to naozaj myslíš, tak svoju sestru nepoznáš.“ Bolo mi ho takmer ľúto. Čo dokáže pár rokov odlúčenia a pobyt medzi týmito tu...

„Fajn, čo odo mňa chceš?“ rezignoval.

„Zachráň svoju sestru. Je mi jedno, ako to spravíš, ale chcem, aby si ju prinajmenšom vyviedol z tohto mesta. Skôr, než bude neskoro.“

Vzdychol si. „Uvidím, čo sa s tým dá robiť.“

A odišiel.

XXX

„Myslíš, že to pomôže?“ ozvala som sa, keď som dojedla.

„Spravila si všetko, čo bolo v tvojich silách.“

„Dúfam, že to stačilo,“ vzdychla som si. Sama proste Lisu nezachránim. Nemám na to. Potrebujem nejaké nitky, za ktoré by som mohla ťahať. No ani tých nie je dosť.

„Kto vlastne si, Bella?“ spýtal sa ma Edward a jeho tmavé oči ma sústredene pozorovali.

Zasmiala som sa. „Som niekto, kto zistil, že to, v čo ľudia neveria, nemusí automaticky neexistovať. A okrem toho som pestúnka štyroch detí a siedmych zvieratiek rodiny Newtonovcov.“

„Koľko máš rokov?“ vyzvedal ďalej.

„Sedemnásť,“ odpovedala som zmätene. Nevedela som, kam mieri. „Koľko rokov máš ty?“ spýtala som sa teraz ja.

„Sedemnásť,“ odpovedal automaticky.

„Ja sa pýtam, koľko rokov máš, nie na koľko vyzeráš.“

Zamračil sa. „Fakt to chceš vedieť?“

„Áno, trvám na tom.“

„A sľúbiš mi na revanš aj ty jednu odpoveď?“

Jeho oči ma hypnotizovali a krásna tvár očarovávala. Bez rozmýšľania som prikývla.

„Stodeväť."

„Čo?“

„Už zasa?“

„Nie, prepáč, ale zopakuj to, prosím.“

„Nezopakujem, počula si dobre. Teraz chcem odpoveď ja: ty naozaj veríš v Dcéru Smrťa?“

Čakala som naozaj všeličo, ale toto teda nie. Rozosmiala som sa. No... čo iné som mala robiť?

„Áno,“ povedala som.

Chcela ba som mu odpovedať celou vetou znejúcou: Áno, akoby som nemohla veriť sama v seba? Ale... no... celý život sa snažím byť Bellou, nenápadným človekom a zakryť to, čím naozaj som. A hoci som mu to chcela veľmi povedať – už len preto, lebo je to Edward -, nemohla som.

Edward sa usmial.

„Čo je?“ chcela som vedieť.

„Podľa mňa by si mala veriť veciam, ktoré naozaj existujú a nie naopak.“

Myslela som, že sa rozosmejem znova. „Takže ty v ňu neveríš?“

„Nie. Mal by som?“

Myslím, že keby vedel, kto naozaj som, tak sprosto by sa nepýtal. A to je ešte k tomu upír.

Mykla som plecami. „To je tvoja vec v čo veriť budeš a v čo nie.“

Ja osobne by som rozhovore celkom rada pokračovala, ale mala som taký dojem, že oči sa mi zatvorili samé od seba a o chvíľu som o sebe nevedela.

Edward:

Bella dokázala prespať celých šestnásť hodín. A možno by spala ešte dlhšie, keby neprišiel Christien s Demeterim a nedoniesli jej jedlo a hygienické potreby, čím ju zobudili.

„Zajtra ju chce vidieť Aro,“ oznámil mi Demeteri.

Keďže Christien sa s Bellou nemal ako dohovoriť, pretože ešte nebola celkom pri sebe a strašil tam aj Demeteri, poslal výsledok záchrannej misie myšlienkami mne. Usmial som sa. To Bellu poteší.

Bella:

Neuveriteľne som sa potešila, keď mi Edward oznámil, že o pár hodín bude Lisa v bezpečí.

Už ostáva len spýtať sa na môj osud.

Ten ma veľmi nepotešil.

„Čo si o sebe myslí?“ frflala som.

No keď som sa dobre najedla a mala možnosť sa umyť, na hnev som takmer zabudla. Keby som neumierala od hanby z toho, že Edward je kúsok odo mňa, bolo by to ideálne.

Keď som si znova dobre pospala, zavolali ma pred Ara. Nešla som ani trochu ochotne a prekvapilo ma aj to, že Edward ide s nami tiež.

XXX

„Milá Bella!“ privítal ma Aro. Toto divadielko by si naozaj mohol odpustiť.

„Dúfam, že po desiatich dňoch, ktoré si mala na rozmyslenie, si sa rozhodla správne.“

Desať dní? Bože môj! Ja by som povedala, že to nebol ani týždeň!

„Tak? Ako znie tvoja odpoveď?“

Neodpovedala som.

Aro sa otočil k Edwardovi. „Tvoja práca, milý priateľ, sa zdá neúspešná.“

Rozbúchalo sa mi srdce. Edward mi totiž prezradil aj dôvod toho, že bol v tej miestnosti spolu so mnou. A povedal mi aj to, čo sa stane, keď odmietnem a ďalej budem Ara ignorovať.

„Milý Edward, naozaj som dúfal, že sa ti to podarí.“ Aro znel sklamane.

Toto som Edwardovi a Cullenovcom spraviť nemohla. Som síce krutá Smrťova dcéra - teda aspoň tak sa to hovorí -, ale podľa môjho názoru aj ja mám city. A okrem toho, Edward mi pomohol zachrániť Lisu. Aj keby som bola ten najkrutejší človek v tejto galaxii, niečo takéto by bolo neodpustiteľné.

Zhlboka som sa nadýchla. Súčasne s Arovým zašepkaným Janeinho mena som prehovorila aj ja.

„Áno, myslím, že som sa rozhodla.“

Snažila som sa ignorovať to zvieranie v hrudi, keď som periférnym videním zachytila Edwarda ako sa zmieta v kŕčoch vyvolaných tou malou diablicou.

„Čakám na odpoveď,“ donieslo sa ku mne Arovo šeptanie.

„Až keď prestane,“ precedila som cez zuby.

Vedel, čo tým myslím. „Jane, zlatíčko, to by stačilo.“

Edward sa postavil.

„Mi bella, slovo patrí tebe.“

„Najprv chcem vedieť, čo mi ponúkate,“ vyjednávala som. Na uskutočnenie svojho plánu totiž potrebujem kvapku viac času.

Nevnímala som Arov hlas, ani to, čo mi ponúkal. Iba som sa pozerala do zeme a dokonale si vyprázdňovala hlavu.

Edward:

Myslel som, že Bella bude odolávať dlhšie. Naozaj som nečakal, že sa tak rýchlo vzdá. Strávil som s ňou dosť času a myslel som si, že to tak ľahko nepôjde. Asi som sa mýlil.

„Najprv chcem vedieť, čo mi ponúkate.“ Bolo mi takmer ľúto, že to vzdala tak rýchlo. Ona bola totiž jediná, kto bol schopný Arovi dať príučku a úplne ho pokoriť.

Aro jej začal vymenovávať všetko, čo jej prítomnosť v garde môže priniesť – podľa mňa žiadna zábava. Bella sa neprestala pozerať do zeme. Mal som pocit, že ju priam hypnotizuje a Ara vôbec nevníma.

Až po chvíli mi došlo, že som mal úplnú pravdu.

A potom sa začala meniť. Jej krásne hnedé vlasy sa začali vlniť, zdvíhať a meniť farbu na veľmi nezvyčajnú – boli celé biele, len na boku mala jeden čierny prameň. Aj oblečenie sa jej zmenilo; už na sebe nemala tie šedé šaty, v ktorých ju doniesli, ale obuté mala čižmy na opätok a jej šaty boli tej najtmavšej čiernej. S pliec až na zem jej padal krásny čierny plášť s kapucňou. A pod ním...

Bella:

Počula som, ako všetci naokolo prekvapene vydýchli. Dokonca ani upíri sa nemohli ovládnuť, keď zbadali, koho im sem vietor priniesol. Chcela som sa rozosmiať, ale niekde hlboko som sa strašne hanbila.

Keď bolo po všetkom, pozrela som Arovi pevne do očí.

„Ale, mi bella, to, kto si na veci nič nemení.“ Usmial sa, pričom odhalil rad bielych zubov. Vyzerali dosť nebezpečne.

Nedala som sa zastrašiť. „Naozaj? Ja si to nemyslím.“

„A to už prečo, ak smiem vedieť?“ Aro zdvihol obočie.

Pevne som uchopila rukoväť meča ozdobenú lebkami a vytasila ho.

Aro sa rozosmial. „Ale, Bella, nedaj sa vysmiať! My sme upíri, ak ti to priateľ Edward ešte nepovedal.“

Jeho meno mi pripomenulo jeho úsmev, keď vravel, že by som mala veriť v niečo, čo existuje a nie v Dcéru Smrťa. Musela som sa usmiať – teraz stojí pred ním.

„Ale áno, povedal,“ súhlasila som.

Spravila som výpad dozadu, meč zdvihla a celou silou zápästia ním švihla. Ozvalo sa tupé dopadnutie hlavy oddelenej od tela na zem.

Aro vypleštil oči. Ukázal na zbraň v mojej ruke.

„Ten meč...“

„... prereže akýkoľvek materiál na svete...“ nedopovedala som, pretože nejaký upír mi ho vytrhol z rúk a zapichol do hrude približne na mieste, kde mám žalúdok.