Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dance of my heart 1.

31.12.2009 (08:45) • NikkiReed • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1642×

Takto sa lúčia tanečnice...

Bella

Môj život nabral rýchly spád. Ešte pred rokom som bola iba študentka umeleckej školy.

Všetko sa však zmenilo po mojom vystúpení na záverečnej slávnosti minulý rok. Po mojej choreografii za mnou prišlo hneď niekoľko zástupcov rôznych agentúr s ponukou práce. To som ešte netušila, že keď jednu prijmem, ďalšie sa len tak pohrnú.

Najprv som to zvládala, teraz však musím väčšinu odmietať. Snažila som sa skĺbiť prácu a školu, ale je to nemožné. Teraz sa venujem práci - školu som na chvíľu odložila. Z toho nebola nadšená najmä mama, ale musím tancovať kým je po mne dopyt. Teraz tancujem v divadle v jednej baletnej inscenácii a v piatok ma čaká megakoncert v New Yorku. Idem tam aj so svojou naj kamoškou Rose, takže som pokojnejšia. Neznášam, keď musím ísť niekam, kde nikoho nepoznám, pretože ani nechcem aby ma poznali. Vždy trvám na parochni, či klobúku a výraznom líčení. Už  aj tak to mám dosť ťažké, nepotrebujem aby ma naháňali nejaký šialenci. Aj na stránke agentúry mám iba dve mnou odsúhlasené fotky a dve videá, na ktorých sa zameriavali na moje nohy a nie na tvár. Chcem chodiť po ulici a nemusieť sa báť, že ma niekto spozná. Stačí, že po každom vystúpení ma čakajú kvety.

„Už sa zas ozval?” do mojej šatne vkĺzla Rose a pohľadom spočinula na veľkej kytici ruží.

„Áno. Stále nedá pokoj,” pokrčila som plecami a odložila nechutnú parochňu. Možno bola vkusná, ale ja som ich všetky nenávidela. Preto mám radšej vystúpenia na koncertoch - tam mi radšej dajú klobúk.

„Hmm. Možno je to fešák,” žmurkla na mňa a vzala si jednu ružu, aby k nej mohla privoňať.

„Hmm... Alebo totálny úchylák!” zasmiala som sa a odložila kyticu nabok.

„Bola tam aj kartička?”

„Jasné. Ako vždy. Pre najkrajšiu tanečnicu na svete od zakladateľa fanclubu. Emmett,” predniesla som a Rose sa uchichtla.

„Je milý.” zadúšala sa smiechom.

„Ja mu napíšem o tebe, ok? Možno mne dá pokoj a zameria sa na teba. Keď je taký zlatý, iste ti to nebude vadiť,” podpichla som ju.

„To by si mi nespravila!” pozrela sa na mňa s hrôzou v očiach a ja som sa rozosmiala.

„Nie, ale len preto, že som lepšia kamarátka ako ty,” vyplazila na mňa jazyk.

„Tak tešíš sa na JTho? ”

„Popravde ani tak nie naňho ako na New York. Môžeme sa vyblázniť v meste,” hodila som na ňu sprisahanecký pohľad.

„To znie viac ako dobre. Počuj, som hladná... Pôjdeme na tú afterpárty, alebo si dáme niečo zdravé?”

„Ja som za náš zdravý fastfood,” usmiala som sa na ňu.

„Ok, tak sa pohni. Fakt zomieram od hladu...” stepovala predo mnou, kým som sa odličovala.

„Rose, keď budeš takto pokračovať, o chvíľu mi tu vyšlapeš cestičku,” zamračila som sa na ňu a odličovala si oči.

„Tebe to môže byť jedno, dnes si mala derniéru,” pozrela sa na mňa vyčítavo.

„Myslela som, že to ty si mi stále kládla na dušu aby som pribrzdila. Teraz, keď sa to chystám spraviť sa hneváš.”

„No nemusíš kvôli tomu jazdiť cez pol štátu. A ešte k tomu do nejakého mesta, čo je pánu Bohu za chrbtom,” zasmiala som sa jej znechutenému výrazu.

„O to viac si musíme užiť môj posledný týždeň tu. Okrem toho, ak ti budem veľmi chýbať, môžeš priletieť prvým lietadlom do Seattlu. Ja sa len poteším,” usmiala som sa na ňu.

„To si píš, že prídem. A narobím tam pekelný rozruch. Forks sa bude ešte dlho spamätávať z návštevy Rose Haleovej!” k vyhláseniu pridala hrôzostrašný smiech a ja som išla do kolien. Rose je skrátka komik.

„Nemala si náhodou na mysli návštevu Rosalie Haleovej?” zasmiala som sa.

„Isabella Swanová! Už nikdy v živote nevyslov moje celé meno, inak na teba tých novinárov zavolám sama!” zavrčala na mňa a ja som sa opäť rozrehotala. Meno mala po babičke a neznášala ho. Preto sme ju povinne museli oslovovať iba Rose. Keď ste ju oslovili Rosalie mala problém neodtrhnúť vám hlavu. Mne sa to meno v celku páči, neviem prečo tak vyvádza.

„Rose prosím upokoj sa! Poď, vidím, že na teba ten hlad dobre nevplýva,” ťahala som ju von.

„Počkaj, ja som ešte neskončila s vyhrážkami!” smiala sa.

„V tom môžeš pokračovať aj počas cesty, ale v reštaurácii maj ústa aspoň pri jedení zatvorené, ok?” uťahovala som si z nej.

„Vieš, že sa s tebou o svoju porciu veľmi rada podelím,” vrátila mi a nemohli sme sa prestať smiať. Teraz som mala až do piatka voľno. Vtedy máme koncert v New Yorku. A v sobotu letím do Seattlu. Aspoň si v lietadle trochu pospím - pobalená pôjdem totiž už do NY. Nechcem sa vracať späť do Phoenixu, aby som sa vo Forks pred nástupom do školy stihla aspoň trošku zorientovať.

Ťahala som stále sa rehotajúcu Rose k našej obľúbenej sieti rýchleho občerstvenia, ale nebudem im predsa robiť reklamu, keď ma za to neplatia...

Objednala som nám nejaké menu a premýšľala, ako by sa dal stráviť zvyšok večera. Zostávali mi tu už len dva celé dni. Zajtra sme sa dohodli na nákupoch - vo Forks mi bude väčšina môjho oblečenia figu platná... A večer asi vyrazíme vymetať kluby, ako vždy keď máme trochu času. Skrátka by sme bez tanca neprežili. A čo vo štvrtok? Tanec! Ako každý deň. Lenže predpokladám, že Rose usporiada nejaký tanečný maratón na rozlúčku.

Keď sme dojedli, zamierili sme k Rose na byt. Tento týždeň som mala povolenie bývať u nej, ale aj tak u nej trávime väčšinu času. U nej alebo v práci. Aj keď ja tanec rozhodne neberiem ako prácu, pretože tanec ma baví a tancujem úplne dobrovoľne. Okrem Rosinho bytu a "práce" sa zadržujeme v tanečnom štúdiu, v kluboch a najmenej času trávim doma. Mama si už zvykla a Philovi to nevadí. Aspoň má na mamu viac času.

„Zase neviem kam som hodila kľúče,” šomrala Rose a zúrivo sa prehrabovala v svojej obrovskej taške. Vyzeralo to dosť komicky...

„Vždy ti hovorím, aby si i ich dávala do vrecka a zips. A ty si ich vždy hodíš naspodok tašky a každý deň ich pol hodinu hľadáš,” zavrčala na mňa a víťazoslávne vytiahla kľúče.

„Kúpim ti prívesok, na ktorý si dáš kľúče a zavesíš si ich na krk,” smiala som sa jej cestou k výťahu.

„Tak to ja ti kúpim taký istý, ale na mobil. Aspoň ho nebudeš stále hľadať,” usmiala sa.

Vo výťahu sme sa nebavili. Hrali sme sa na urazené.

„Tak a dnes budeš spať na zemi!” Zahlásila Rose, keď som prišla z kúpeľne do spálne. Mala v byte jednu obrovskú posteľ a nafukovací matrac. Vždy sme spali spolu na jej obrej posteli. Keď sa chce hrať na urazenú, nech sa páči! Túto hru môžeme hrať obe...

„Dobre,” zhodila som si na zem prikrývku a vankúš a ľahla si na mäkký perzský koberec. Rose na mňa neveriacky hľadela.

„Dobrú noc a mohla by si konečne zhasnúť?” Spýtala som sa a ona sa uchechtla.

„To myslíš vážne?”

„Ty si ma vyhodila a na matraci spať určite nebudem. Okrem toho je ten koberec pohodlnejší, ako by som mala každých 15 minút schytať tvoju ruku medzi oči,” zasmiala som sa.

„Také zlé to byť nemôže,” šomrala si popod nos.

„Minule som mala skoro monokel!” Prehlásila som naoko podráždene.

„Škoda, že len skoro,” vyškerila sa a hodila po mne vankúš. To som si len tak nenechala a tak sme rozpútali vankúšovú vojnu. Rose mi bude neskutočne chýbať. Ani hodinové telefonáty mi nebudú stačiť...

***

Ráno sme sa vybrali do našej obľúbenej kaviarničky na raňajky, pretože Rose mala úplne prázdnu chladničku. Nie, že by sme inokedy varili, ale aspoň mlieko by sa zišlo. Nemali sme si ani čím zaliať cereálie.

Po krátky raňajkách sme si naštartovali kreditky a vyrazili na nákupnú túru. Nešetrili sme a Rose ma ťahala vždy do najdrahších obchodov. Ale nie je práve najľahšie nájsť v Arizone nepremokavú bundu alebo teplú mikinu s kapucňou. Takže sme nakoniec nakúpili iba hŕbu nepotrebných, ale zato krásnych a hlavne drahých vecí. Rose ma donútila nakúpiť si topánky do zásoby. Samozrejme ani jedny sa vo Forks nedajú použiť. Vysoké topánky a dážď by asi neboli najlepšia kombinácia. A o tých sexi topíkoch ani nehovorím. Poprvé, Charlie by asi skolaboval, keby ma v niektorom z nich videl a po druhé, by som sa klepala od zimy. Našli sme síce zopár vkusných svetríkov, ale v Seattli si pôjdem ešte niečo zohnať. Nebudem predsa chodiť stále v troch svetroch...

Na obed sme sa zastavili v jednej z luxusnejších reštaurácií v meste, ale obe sme si dali iba zeleninový šalát. A samozrejme sme pokračovali. Kúpila som si teplejšie pyžamko, pretože to moje saténové by ma veľmi nezahrialo. Rose sa síce moje nové flanelové pyžamko nepáčilo, ja som sa však odhovoriť nenechala. Vyplazila som na ňu jazyk a zaplatila ho. Nakoniec sme narazili aj na celkom peknú bundu, tak som to využila aby som vo Forks nezmrzla a kúpila som ju. Padala som od vyčerpania, tak sme ovešané taškami zamierili domov...

Tým sa však deň ani zďaleka nekončil...

Večer sme sa nahodili a vyrazili do obľúbeného tanečného klubu. Síce málokedy zablúdime dvakrát do toho istého, tento sme si skutočne obľúbili. Najmä pre to, že tam nie je nikdy plno, ale aj kvôli Sonnymu - ich DJ- ovi. Je to fajn chalan a nám vždy zahrá na želanie aj niekoľko songov po sebe. Vošli sme cez ochrankárov, ktorý nás dobre poznali dovnútra. Klub bol vkusne zariadený a zladený do čierno-červena. Parket osvetľovali bodové  svetlá najrôznejších farieb. Okolo parketu boli stoly a po okrajoch boxy. Zhodili sme si veci k barmanke Katie, pretože sme to nechceli nechať v boxe a zamierili sme priamo k Sonnymu.

„Čauko kočky! Konečne ste sa ukázali,” usmial sa na nás.

„Niekto predsa musí týmto amatérom ukázať, ako na to,” vrátila som mu úsmev a rozhliadla sa po parkete.

„Jasné. Tak čím ich rozohrejeme?” Žmurkol na nás.

„Hoď tam naše obľúbené, nech im to môžeme predviesť,” povedala mu Rose a ja som prikývla.

Vrátili sme sa k parketu a z mikrofónu sa ozvalo:

„Dámy a páni, dnes máte tú česť vidieť naše kočky v akcii,” Sonny tam hodil mix Pussycat Dolls a my sme začali koordinovane tancovať. Už miliónkrát sme na to tancovali, takže sme mali pohyby dokonale zladené. Všetky oči boli na nás a ja som si ten pocit neskutočne užívala. Okolo nás sa vytvoril kruh a tancovali sme iba my dve. Predvádzali sme im naše obľúbené sexi pohyby a mužom z nich padali sánky. Vždy asi v polovici mixu sa s Rose rozídeme a vytiahneme si každá nejakého fešáka. Najlepšie takého, ktorý je tam s priateľkou. To je väčšia zábava. Začneme sa okolo nich vrtieť a oni sú namäkko. Chlapom stačí málo...

Vytiahla som si jedného fešáčika - vyzeral nejako exoticky, možno Španiel alebo Talian. Zobrala som ho za ruku a ťahala do stredu parketu. On išiel odovzdane za mnou. A na počudovanie náš tanec nebol iba moje zvŕtanie sa okolo neho. Chlapec mal tanec v krvi. Dokonca vlnil bokmi! Keby nie som taká posadnutá tancom, určite sa oňho dôkladnejšie zaujímam. Lenže ja som si povedala, že môžem milovať len jednu vec. Buď chlapa, alebo tanec. Keď by som sa to snažila skĺbiť, nedopadlo by to dobre skôr pre frajera ako pre tanec. Tanec totiž milujem už veľmi dlho. Po našej piesni sme odovzdali našich pánov a sadli sme si. Zamávali sme na Katie a objednali si mojito. Síce nepijeme, dnes si však dáme jednu na rozlúčku. Sedeli sme a Rose si premeriavala toho môjho fešáka.

„Ten by stál za hriech,” žmurkla naňho.

„Myslela som, že tento večer sa venuješ mne,” zasmiala som sa.

„Prepáč. Máš pravdu, chlapi počkajú. Na tvoj nový život,” zdvihla pohár a usmiala sa.

„Dúfam, že vydarený,” usmiala som sa tiež.

Zvyšok večera sme strávili väčšinou vo víre tanca. Ten fešáčik nás bol niekoľkokrát vyzvať, dokonca si vypýtal čísla od oboch. Samozrejme Rose mu ho dala, ale ja som sa z toho vykecala. Domov sme prišli až o piatej ráno, takže sme spali až do poludnia. Popoludní nás nič nenapadlo, tak sme si dali filmový maratón - pozreli sme si všetky diely Pána prsteňov, Harryho Pottera a ešte nejaké horory, ktoré ma veľmi nebavili. Dokonca som pri tom druhom zaspala. A Rose tiež. Zobudili sme sa veľmi neskoro a do klubu sa nám nechcelo, tak sme balili. Na ďalší deň nás totiž čakal dlhý let do NY...

Zhrnutie

Autor: NikkiReed (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dance of my heart 1.: