Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ďalekohľad lásky - 20. kapitola

Ďalekohľad lásky - 20. kapitolaNo, dnes máte špeciálnu kapitolu, i keď ja nie som s ňou spokojná, ale tak uvidím, čo na to vy. Trošku som to urýchlila, lebo, som fakt nevedela, čo tam iné dať a tak... No, proste dúfam, že sa vám to bude aj tak ľúbiť. Neskonalo velikáááánske poďakovanie a venovanie patrí... no tri krát hádajte?:)EdBeJinke, DarkPassion, Ronnie, Dorianne, Ivke, Mimi79, Nikki, Paike, Beny, Nothingisimpossible, Blotik, Kixy25, Jarusinke, NeliQ, Rosalie7, Millie Cull, MI_ROSe_LAVE, eMushke, Eve, Eternity, Ashley Greene, Lololke, Elanor, Poppy, Gine, Tanii 4581, TayLoORiSsOoCuTeE, BellaCullenSwan, Anysek, HappyDee, Petronelke, AnnieCullenStefanovic, lucik113, Lettynke, Jaane, Belle007 Daske AliceRenesmeCullen, Mishkaaa, Blackstar, Ange00, bubáčik, misqe, Nebraske, Vere 96 a Klee! Tak dúfam, že vás to aspoň trošku poteší, ďakujem za všetko, ste skvelí, najlepší!:) Vaša Rosie!

20. kapitola

Ľúbiť teba, ľúbiť seba, je to moje prianie,

zabiť teba, zabiť seba, iba na želanie.

Biele šaty, bledá tvár, kytice ruží,

dovediem ťa pred oltár, ako sa sluší,

Ty povieš áno a ja tiež, už budeme svoji,

naša láska, naše šťastie, život náš

navždy spojí...

 

Edwina Hayes - Lost

Nechápala som tomu všetkému. Ale to znamienko, ono bolo na presne také isté, ako to moje. Bolo by možné, že sme s Esme nejaké vzdialenejšie príbuzné? Zrazu Esme zavzlykala a zrútila sa do Edwardovej náruče.

„Oni mi tvrdili, že zomrela, oni mi ju vzali!“

Znovu som nechápala, iba som vedela, že to bolo pre Esme bolestivé. A vtedy, nepríjemné ticho a Esmeine vzlyky pretrhol krásny Edwardov hlas.

„Bell, nehovorili sme ti, ako sa Esme stala... upírkou.“

Na znak pravdivosti som len záporne zavrtela hlavou.

„Ja, ja jej to poviem.“

Zašepkala Esme a posledný krát vzlykla. Jemne ma vzala za ruku a spoločne sme sa posadili v obývačke, pri čom mi stále držala jemne ruku.

„Vieš Bell, keď som bola ešte človekom, mala som naozaj krásny život. Dokonca som mala aj manžela a taktiež som ako každá šťastná žena otehotnela. Blížil sa termín môjho pôrodu, všetko bolo v poriadku, lenže, keď som dieťa porodila, oznámili mi, že je mŕtve... že som vlastne potratila... To dieťa, pre mňa veľa znamenalo a tak som sa pokúsila o samovraždu, ale Carlisle, ma našťastie zachránil. A moja dcéra, sa mala volať Elizabeth...“

Zašepkala a mne to tak nejako začalo zapínať. Esme, Elizabeth, René a ja...

„Som, asi tvoja prababička, zlatko.“

Usmiala sa na mňa jemne. Ja nie som sirota? Nikdy, nikdy som nebola... Pane Bože... Rýchlo som sa vrhla ku Esme a začala ju pevne objímať, zatiaľ čo mi ona tíško vzlykala na ramene. Bolo to priam splnenie nesplniteľného sna. Lenže toto nám obom nestačilo. Prešli tri týždne a počas týchto troch týždňov sme s Esme zháňali informácie o mne a Esme  a našich koreňoch, a taktiež sa plánovala svadba. Všetci sme sa báli a hlavne ja, že pokým bude svadba, proste nádor praskne, alebo sa mi niečo iné stane a ja som to nechcela, tak isto ani Edward riskovať.

Všetci videli, že môj stav sa zhoršuje. A hlavne to videli deti. Preto v jeden večer ku mne prišiel Julien, hoci som sa mu snažila vyhýbať, ale už sa mi to nedarilo. Nakoniec sme skončili obaja na posteli, zaliatí slzami smútku, žiaľu a Julien výčitkami. Pretože ako sám vravel, mohol viac času tráviť so mnou, ako na izbe, keby vie, že umieram. Lenže presne toto som ja nechcela. Nechcela som, aby smútok zasiahol aj ich životy, aby nastala nejaká zmena. Ja viem, že po čase zabudnú a ja sa snáď s úsmevom budem na nich dívať z hora.

S Esme sme nakoniec zistili, že jej dcéra Elizabeth, bola moja prababička a nie babička. Len svoju dcéru pomenovala tak isto, ako sa ona volala. Taktiež sme zistili, prečo Esme Elizabeth vzali. Bola pokusný králik. Keď sme sa o tom rozprávali s Carlisleom, zistili sme mnoho vecí. Aj vďaka tomu výskumu, kedy Elizabeth napichali nejakým jedom a následne protijedom, tak vďaka nemu, sme všetky dedili naše znamienka. Vtedy, keď Elizabeth zdedila znamienko po Esme, tak to vtedy bola náhoda. A taktiež, Carlisle potvrdil, že nádor mám kvôli tomu pokusu a mali ich všetky. Elizabeth 1., Elizabeth 2., René i ja.

Nebolo to fér... Nič už nebolo fér! Mala som chuť kričať, nadávať a tĺcť do niečoho. Tereza a Frank tu neboli, bola tu Esme a Edward a ja zase o to všetko prídem? No dnes, dnes som tieto myšlienky zahnala. Bolo krásneho 16násteho októbra, stromy hádzali krásne farby a odtiene jesene a ja som naozaj prekvapivo dnes mala svadbu. Deťom sa to nezdalo divné, milovali Edwarda a všetkých Cullenovcov, takže boli za, plus, keď mňa videli šťastnú, proste som mala v tomto vyhrané. Ale nevyhrala som v ráno svadby...

Bolo to ešte horšie, ako včera. Mŕtvolne bledá, spotená, dopraskané pery a desivo nahnednuté kruhy okolo očí. Takto som vyzerala už dlhšie, ale dnes to bolo extra zlé. Ale vedela som, že ani toto mi nesmie skaziť dnešný deň. Tak isto, ako aj vedomie, že Edwarda v noci odtiahla Alice aj s Rose preč a do svadby ho ku mne nepustia. Bola som im vďačná, že ma nechali aspoň dlhšie pospať si. A tak, o 10tej, všetko šialenstvo začalo.

Alice natešene pobehovala po izbe a ja som sa zatiaľ pobrala do sprchy. Asi dva krát som musela kričať „červená!“, proste sa to zhoršovalo... vždy to bolo najhoršie z rána. Keď som sa osprchovala, zmyla si vlasy... bolo ich až hanebne málo a umyla si zuby, prišla som do izby. Tá izba bola v sekunde premenená a vyzerala ako salón krásy pre nevestu. Na skrini viseli svadobné šaty, okolo ktorých bol daný prehoz, aby som ich ešte stále nevidela. Ja som ich totižto vôbec nevidela, ale Alice ma upokojovala a tvrdila, že vo jej vízii, mi úplne skvelo padli.

Obliekla som si spodné prádlo, župan a posadila sa na tú smiešnu stoličku. Pravdaže hneď boli pri mne a najprv sa začali venovať vlasom. Svadba mala začínať o 4 hodiny, takže som si bola istá, že to určite zvládnu. Vlasy mi rozčesali, jemne usušili, pridali tužidlo a následne natočili na veľké okrúhle nátačky. Vyzerala som naozaj smiešne, ale aj tak to bola krása.

 


Quantcast

 

(Ps: Pre Info:) tú pieseň spieva filmová žena nášho Sama, takže Emily a je prekrásna:))


Popri tom, čo ma dievčatá skrášľovali make upom a ostatnými vecami, si pospevovali spoločne so mnou hity 80tych rokov, ktoré práve hrali v rádiu. Hádzali smiešne grimasy a neuveriteľne mi spríjemňovali deň. Keď ma dolíčili, sami rýchlo odišli a kým mi uschnú vlasy na nátačkách, tak sa sami pripravia. A za mnou zatiaľ prišla Esme, aby mi nalakovala nechty. Smiala sa, pretože to jediné jej dovolili dievčatá a aj to iba kvôli tomu, že sa museli ísť obliecť.

„Bell, ja... chcela by som, teda... bola by som rada, keby ma berieš, ako svoju matku a... a, mohla by si mi aj tak hovoriť... Ja, bola by som tomu nesmierne šťastná.“

Zodvihla tvár, keď dolakovala posledný necht. Na chvíľu som stuhla. Bola pravda, že bola mamke veľmi podobná... ale, odpustila by mi to mamka, keby jej hovorím mami? Bola som na vážkach. Čo mám teraz urobiť, povedať? Možno... možno, by sa to dalo urobiť... V srdci ostane navždy moja mamka, mojou mamkou, ale keď tu nie je, mohla by ju na chvíľu zastúpiť Esme... Aj tak čoskoro už budem s mamkou...

„Ach, mami...“

Zašepkala som a jemne objala Esme, ktorá si pár krát vzlykla na mojom ramene. Zadržiavala som slzy, lebo som vedela, že by ma Alice asi zaškrtila. Dlho sa s tou mojou tvárou trápili. Do izby znovu vleteli dievčatá. Pustila som Esme a oni mi rýchlo dávali preč všetky natáčky, vlasy jemne nadvihli a mne sa zase raz zdalo, že sú husté. Nechali mi ich spustené, len mi jeden hrebienok, s bielou ružou na konci zastrčili na bok. A potom, sme sa konečne dostali ku šatom. Najprv som si dala podväzkové pančušky, ktoré ma mali zahrievať a potom prišli na radu šaty. Nič úchvatnejšie som nevidela. Pripadala som si ako ktorákoľvek krásna princezná z rozprávky. Pohľad do zrkadla ma nevídano ohromoval. Skutočne krásna...

 

A potom to už všetko išlo až príliš rýchlo. A ja som zrazu vystupovala z auta, zahalené v bielom, dlhom kabátiku a obklopená mojou rodinou. Nebol tu nik nový, len deti a Cullenovci, ale aj tak som si pripadala čarovne. Stála som pred malým kostolíkom v Pinawe a mňa ovládalo neskonalé šťastie. Všetci vošli dnu, Alice ešte na mňa mrkla. Boli sme dohodnuté, že mi pošle Juliena a keď budeme mať ísť, tak sa nám vykukne zo sály. Alice mala tiež krásne šaty, ako družička. Boli azurovo modré, krátke a nazberané, Rose mala dlhé zlaté s rozparkom uprostred a Esme fialové dlhé, spevnené len okolo pŕs.

Zrazu sa dvere otvorili a na mňa vykukol môj Julien. Rýchlo podišiel ku mne a zľahka ma objal.

„No, neviem či ideme dnu, mám  chuť si ťa vziať pre seba. Si prekrásna Bell... Závidím Edwardovi.“

Zašepkal a jemne sa na mňa usmial. Dala som mu letmú pusu na líce a pochválila jeho smoking, naozaj vyzeral krásne. Chvíľu sme stáli a dvere sa znovu pootvorili, Alice na nás mrkla a plne otvorila aj s Jazzom dvere. Julien natešene vypol hruď a začali sme spoločne kráčať vpred. Nebola som nervózna, len som už chcela byť pri Edwardovi a popri tom, si užívala túto zázračnú chvíľu. Hudba hrala, ale úplne iná, ako na svadbách, bola taká živá, veselá, šťastná, presne ako ja. Zhora sa znášali ku zemi pomaly biele chumáčiky, bolo to dokonalé.

A potom som sa  pozrela pred seba a musela zalapať po dychu. Edward tak krásny, ako nik, bol teraz ešte krajší, bol ako Anjel, pravý a o chvíľu môj Anjel. Pomaly sme ku nemu podišli. Stačila som dať ešte pusu na líce Julienovi a už aj som stála pri boku Edwarda a znovu lapala po dychu. Toto nebol kostol... to bola hvezdáreň, ako je možné, že som si toho nevšimla. Totižto oproti mne sa týčil veľký ďalekohľad? To bolo niečo omnoho väčšia. Bola som tak zaujatá pri vstupe Edwardom, že som si ho vôbec nevšimla. Na chvíľu mi prišlo mdlo a jemne som sa zatackala. Edward si toho všimol a tak ma pohotovo chytil okolo pásu, preskúmal môj výraz, ale keď videl, že sa znovu usmievam, pokynul oddávajúcemu.

Obrad prebehol v poriadku, nedovrzala som sľub a Edward mi povedal  tak krásne slová... To mi mohli všetky, všetečky ženy závidieť. A prišli na rad prstienky. Ladne mi ho nastokol na prst a jemne sa na mňa zazubil.

„A tak, z vôle pánovej, vás vyhlasujem za manželský pár, hádam viete, čo máte urobiť teraz?“

Zazubil sa veselo oddávajúci, bol veľmi milý. Edward sa ku mne jemne naklonil, ja ku nemu ešte bližšie. Nežne mi prešiel nosom cez spánok a následne ma naň pobozkal.

„Neskutočne ťa milujem.“

Stihol zašepkať ešte pred tým, než sa naše pery, začali jemne pohybovať v neskutočnom súlade lásky. Dokonalá chvíľa. Občas som započula jasot nadšených detí a Cullenovcou. Ale vo chvíli, kedy Edward prešiel špičkou jazyka, po mojej vrchnej pere a ja som jemne zastonala, sa všetko stratilo a boli sme  tu len my dvaja. Neskutočne zaľúbení... A tak asi nejako som našla dôvod mojej existencie a bytosť, ktorá mi dala to najcennejšie... Svoje srdce a áno...

Shrnutie




Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ďalekohľad lásky - 20. kapitola:

 1
10.06.2012 [2:03]

monokl009 Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!