Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ďalekohľad lásky - 2. kapitola

Ďalekohľad lásky - 2. kapitolaTak:D a venovania budem asi mrte dlho písať:D Pretože ste totálne neskutoční:) A ja dúfam, že sa vám teda kapitola bude ľúbiť.:) Takže velikáááánske venovanie a poďakovanie patrí: Katinke:), Inke:), Peťuške:), Ivanke:), Beny:), Paike - Miške:), Blotik - Barči:), Mimi79 - Mirke:), Tanii 4581 - Tatianke:), Nothingisimpossible:), Millie Cull - Dominike:),Dorianne - Staňke:), TayLoORiSsOoCuTeE - Romanke:), Ronnie:), TorencCullen - Marcelke:), Evke:), Kixy25:) a Nikki:) ďakujem vám! Ste strašne skvelí a dúfam, že vás aspoň trochu poteším kapitolou:) Vaša Rosie!:)

2. kapitola

"Aj v tej čierno čiernej oblohe, stále vidím nejaké svetlo..."

Iron and wine - boy with a coin

Všimla som si však Stuarta, ešte stále bol otvorený. Už, už som ho šla zatvoriť, no nedalo sa mi nepozrieť sa... A dobre som urobila... Tá izba, s ďalekohľadom, bola obohatená o krásnu veľkú tabuľu, kde bol odkaz pre mňa... Úplne som v duchu zajasala...

„Tá otázka je pre mňa? Ak hej, tak už bolo aj lepšie...“

Musela som sa usmiať... nevidela som nikoho, kto by mal gigantický ďalekohľad v izbe, teda okrem neho a mňa. Vzala som do ruky handričku, utrela tabuľu a zase vzala do ruky kriedu.

„Áno, pre teba... Poznám také dni...“

„Odpovedala“ som mu po pravde... Bolo by tak veľmi krásne, spoznať niekoho nového a občas s ním utekať od reality... Ale to som už až primoc dopredu plánovala. Pozrela som sa Stuartom... ešte nebol v izbe. Tak som sa rýchlo prezliekla, poumývala a ešte išla dať deťom dobrú noc. Mischell a Adrien boli takí krásni... Totižto keď som vošla do ich izby, už spali v spoločnom objatí. Tak strašne veľmi som im to priala... a ticho aj závidela...

Zostať na tomto svete, bolo pre mňa ťažkým rozhodnutím... Už len preto, lebo som si myslela, že v živote, si už nenájdem priateľov, že ma už nik nebude mať rád... Ale opak bol pravdou... moje deti ma milujú, presne ako ja ich... Už nemôžem dovoliť, aby im nejako Frank ubližoval, to už nie... oni si to istotne nezaslúžia...

Vošla som do izby a rýchlo sa vrhla ku ďalekohľadu. Vidina nového priateľa, ma až príliš lákala... Povedala by som, že to až nebolo dobré, ako veľmi ma lákala. A on mi znovu odpísal, dokonca, bol teraz v izbe. Zamyslene sedel na posteli. Ruky, spoločne v pästi, opreté o kolená a hlavu o päsť, ktorú ruky vytvárali. Teraz naozaj vyzeral, ako nejaký Ovídius, keď rozmýšľal nad svojimi Metamorfózami.

„Nie je to fér, že nie som sám, čo sa trápi... Ale keď už o tom viem, tak som celkom rád, že nie som  sám, rýchlejšie sa s tým vyrovnám, takže ti vlastne ďakujem.“

Čo to je za chlapa? Chlapi takto nemyslia... Prišiel mi, taký záhadný a rozumný... Ak bude mojim kamarátom, tak to bude asi zázrak. Zrazu vstala  rýchlo prešiel ku ďalekohľadu... Zdalo sa mi to až príliš rýchle, pretože som sa ani nestihla skryť, ale na poslednú chvíľu som sa hodila na zem. Ticho som zakliala... Keby zobudím Franka, ten by ma asi zabil.

Po chvíli som išla naozaj „nenápadne“ obhliadnuť situáciu. Nebol tam... teda pred ďalekohľadom, ale zase sedel na posteli a ako keby na niečo čakal... Pozrela som sa na jeho tabuľu, kde bolo o čosi viacej toho napísaného.

„Prečo sa predo mnou skrývaš? Nič sa ti nestalo? Videl som ten pád, nevyzeralo to veľmi bezpečne...“

Musela som sa na tom zasmiať... to teda muselo vyzerať... Ale tento spôsob komunikácie, sa mi stále väčšmi a väčšmi páčil... už dávno ma nik nerozosmial... Zotrela som kriedu z tabule a začala písať novú odpoveď.

„Myslím si, že žiadny pád nevyzerá moc bezpečne... Neskrývam sa, len...“

Čo len, čo len?

„Len som tam uvidela náušnicu, ktorú som už dlho hľadala. Tak som s apo nej vrhla, lebo som sa bála, že ju už potom nenájdem, prípadne na ňu zabudnem...“

Aspoň keby nejaké náušnice nosím... a vlastne mám... Ten chlapec, sa zodvihol z postele. Skamenela som na mieste a čakala, čo bude ďalej. Podišiel ku ďalekohľadu a najprv upriamil „pohľad“ na mňa. Jemne som sa začervenala a nerozhodne mu zakývala. Pozrela som sa tiež do ďalekohľadu. Tiež mi jemne zakýval. Zrazu sa začal nejako triasť. Nechápala som tomu, až kým sa nepostavil od ďalekohľadu a ja som uvidela, ako sa mu tvár otriasa smiechom... Tak toto je dosť veľký trapas...

 

Place Vendome - Righthere


Podišiel ku tabuli. Rýchlo zmazal nápis čo tam bol a začal písať nový. Ten chlapec mal dokonalé telo, mohol by ísť robiť modela... Bože, nad čím to zase rozmýšľam...

„Tak to som teda rád, že si našla svoju náušnicu... mimochodom, ja som Edward.“

Mal tak krásne písmo... strašne som sa hanbila za moje a aj za tú moju hlúpu výhovorku... Edward... krásne meno, ale na túto dobu, veľmi málo používané... Zase som všetko zmazala a napísala.

„Aj ja... Ja som Isabella, ale deti ma volajú Bella, tak si vyber...“

Chcela som pôsobiť uvoľnene. Bolo mi jasné, že dievčatá musia po ňom šialieť... a ja som nechcela byť ďalšou v zástupe obdivovateliek... Chcela som, aby si o mne myslel, že som iná, čo aj som... Ale nemôžem si pomôcť... je jednoducho krásny.

„Radšej Bella... teší ma teda, máš krásny ďalekohľad... máš rada ďalekohľady?“

Edward to písal dlhšie, než by mal. Je pravda, že sa s ním poznám len chvíľu... takže začiatky rozhovoru budú vyzerať asi nejako podobne... Zase som zotrela a začala písať...

„Aj mňa teší, Edward... Ďakujem, ale tvoj je krajší a väčší... nie ďalekohľady, ale tento môj milujem... Baví ma, sa pozerať na hviezdy, občas v nich vidím aj to, čo by som v živote nemohla mať...“

Priam som sa rozkecala a potom zasekla. On si bude musieť o mne myslieť, že som úplný blázon. Pozrela som sa ďalekohľadom na Edwarda. Na  tvári mal taký krásny, mierne pokrivený úsmev... bol to ten nenápadný úsmev... Podišiel ku tabuli a ja som sa dala do čítania...

„Nejde o krásu a o veľkosť... ide o našu fantáziu. U mňa to vyzerá podobne... Niekedy sa dokážem na tie malé svetielka dívať aj hodiny... Občas mám pocit, že len oni a to, čo sa v nich skrýva, mi dokáže porozumieť...“

Edward snáď nie je ani skutočný... Od „normálneho“ chalana, by som sa takej odpovedi nikdy nedočkala... Jeho zmýšľanie a myšlienky ma úplne miatli od jeho vzhľadu... Absolútne som sa v ňom nevedela vyznať. Zrazu som započula dupot na schodoch. To nie! Rýchlo som spustila žalúzie na oknách, aby  sa sem už Edward nemohol dívať.

„Isabellka!“

Zavískal šťastne zase raz Frank... Rýchlo sa ku mne prirútil odo dverí a povalil ma na zem. Jeho ruky mi začali chtivo blúdiť po tele... Bolo to ako vždy... len som chcela vedieť, ako dlho dnes vydrží. Moje pery začal drtiť svojimi a potom aj môj dekolt. V tom hlasno vydýchol a jeho hlava zostala spadnutá medzi mojimi prsiami. Celkom radostne som si oddýchla... zaspal a ku ničomu nedošlo. Opatrne som ho zo seba dala dole... keď tak, Tereza si pre neho príde...

Odhrnula som hore žalúzie a rýchlo zbehla ku Stuartovi... Už tam nebol... Na tabuli bolo len ešte dopísané.

„Občas, keď už si myslím, že tie hviezdy zahalia mraky, ale ich je aj tak vidno... tak vtedy začnem veriť, že v živote existujú aj tie svetlé body, presne ako hviezdy... len ich treba nájsť...“

Ja som už svoj svetlý bod našla... ale neviem, či sa Edward bude ešte so mnou baviť... keďže som mu zatiahla závesy pred nosom. Zaľahla som do postele a nenechala sa rušiť Frankovým hlasným chrápaním...


3. kapitola

Shrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ďalekohľad lásky - 2. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!