Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ďalekohľad lásky - 18. kapitola

Adioma

Sponzoři

Fandíme Stmívání.eu
Stmívání.eu

Ďalekohľad lásky - 18. kapitolaJa viem, že to dlho trvalo a asi že to nie je nič moc. Mne sa to celkom ľúbi, ale ja neviem, čo na to poviete vy. Máte tam isté vysvetlenie a na záver ozajstné prekvapko. Ďakujem, za vašu trpezlivosť, za vaše komentáre, za to čo pre mňa robíte... Ste neskutočne skvelí a tá veta je už pomerne trápna, keďže ju stále píšem, ale je pravdivá... Takže, veľmi, veľmi vám ďakujem a dúfam, že sa bude kapitola ľúbiť.

EdBeJinke, DarkPassion, Ronnie, Dorianne, Ivke, Mimi79, Nikki, Paike, Beny, Nothingisimpossible, Blotik, Kixy25, Jarusinke, NeliQ, Rosalie7, Millie Cull, MI_ROSe_LAVE, eMushke, Eve, Eternity, Ashley Greene, Lololke, Victoriiiiii, Elanor, Poppy, Gine, Tanii 4581, TayLoORiSsOoCuTeE, BellaCullenSwan, Anysek, HappyDee, Petronelke, AnnieCullenStefanovic, lucik113, Lettynke, Jaane, Belle007 Daske AliceRenesmeCullen, Mishkaaa, Blackstar, Ange00, bubáčik, misqe, Nebraske, Vere 96 a Klee! Tak, prajem vám ničím nerušené čítanie a naozaj ďakujem, robíte krásnu vec... vaša Rosie

03.04.2010 (18:00) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 3673×

18. kapitola - Dokázať prežiť...


Ako domček z kariet, tak rýchlo si sa rozsypal,

návalom toho zlého, výčitiek a smútku ma zasypal.

No ja sa dívam na teba, spoza záclony mojich očí,

nezabudnem, aj keď mi smrť do života, kruto vkročí...

Vkročila...

 

Pink - Long way to happy

Nešťastne som sedela pri  Edwardovi v Carlisleovej pracovni v nemocnici. Absolbovala som všetky možné vyšetrenia... CT, EKG, sono celého tela, a mnoho ďalších. Poprosila som Edwarda, aby deťom nič nehovoril, že som len už bola unavená a preto sme šli domov. Stále som videla len tú tmu a nič iné, aspoň keby som vedela, čo sa so mnou deje...

Zrazu som ucítila, ako Edward stuhol.

„To nie...“

Jeho tichý šepot sa rozniesol celou miestnosťou. Nechápala som, čo sa deje a Edward sa nehýbal.

„Edward! Edward, čo sa deje?!“

Triasla som s ním, ale on absolútne nereagoval.

„Edward! Edward!“

Hystéria začala prechádzať celým mojím telom. Hlavu som otáčala do všetkých strán a hmatala po Edwardovom stuhnutom, kamennom tele. Zrazu som sa ocitla v jeho náruči, tisol ma pevne na seba, hladil po vlasoch a celý sa triasol. Nechápala som tomu, až keď som nezapočula pridusený vzlyk, on plakal... on vzlykal... kvôli mne. To bude zlé veľmi zlé...

 

„Edward, asi by sme jej to mali... povedať...“

Zašepkal Carlisle po chvíli, čo sme spoločne v objatí vzlykali. Rozdiel bol, že Edward už vedel čo sa deje, ale ja som bola v tej sladkej nevedomosti. Edward sa zrazu odo mňa oddialil a ja som už len čakala na to vysvetlenie. Prakticky, bola som už pripravená na čokoľvek, aj na smrť. A tak sa aj stalo...

Vysvetlili mi to, všetko. Možno, možno som bola tak sprostá a dúfala, že možno raz budem šťastná a nestane sa zase niečo naozaj kruté... že budeme jedna veľká šťastná rodina, aké hlúpe... Je to nádor, krásne veľký, priamo v mojej hlave... taký, s ktorým už nepomôže ani operácia, lieky a ani ožiare, proste som skončila.

Opuchol mi, nevedia prečo... ale opuchol a začal tlačiť na zrakový orgán, tým pádom mi dopraskali žilky, to bola tá krv. Carlisle mi dal tabletky, ktoré by mali opuch zmenšiť, ako vravel, to je jediné, čo môže pre mňa urobiť. Vedeli to len Cullenovci a večer, keď sme prišli z nemocnice domov, tak okrem Edwarda, sa postupne všetci vystriedali v mojej izbe a plakali spoločne so mnou. Emm sa aj trochu pokúšal odľahčiť situáciu a ja som mu za to bolo nesmierne šťastná. Ale najviac, najviac ma prekvapila Rose...

„Pozri čo si urobila Bell... Vieš, mám takú osobnú teóriu, že každý človek je na svete preto, aby niečo dôležité urobil, má tu určité poslanie. Bell, ty si svoje poslanie už urobila... Pozri sa na deti. Vykúpila si ich z temnoty vášho domova, dala si im nový, omnoho lepší život, vždy si sa za ne postavila. Ty si zachránila 6 ľudských, krásnych životov. Splnila si svoje poslanie, tak krásne poslanie. Tak nesmúť a uži si s nimi tieto posledné dni, týždne, mesiace a čo ty vieš, možno aj roky. Možno, sa niekto tam hore nad tebou zmiluje a zrazu bude zase raz všetko krásne, len prosím, neutápaj sa v žiali a v smútku... Uži si ešte s nimi nejakú chvíľu a ak je to ešte možné, urob ich šťastnejšími...“

Rose mala úplnú pravdu... Spravím všetko preto, aby sa moje deti mali čo najlepšie, aby mali istú krásnu budúcnosť... Večer som zaspala prekvapivo rýchlo, asi aj vďaka tomu, že celú dobu bol pri mne Edward a jemne mi pri uchu hmkal neznámu melódiu, tak krásnu a ľúbeznú...

 

Madonna - The power of goodbye

A ráno, ráno keď som sa zobudila, sa stal ten zázrak. Znovu som videla! A to čo som videla mi robilo neskutočnú radosť. Edward ležal pri mne a krásne sa na mňa pousmieval. Nechcela som, aby bol smutný, on a ani nik z jeho rodiny, si nezaslúžil byť smutní a už vôbec nie kvôli mne. To oni mne a nám dali nový, krásny život. I keď nebude dlho trvať, ja viem, že som mala tú česť, pocítiť putá lásky, šťastia a rodiny.

Lenže tak isto som vedela, že nechcem, aby ma videli umierať. Preto som sa rozhodla, že ihneď ako sa môj stav zhorší, poprosím Cullenovcov, aby mi pomohli s mojím plánom. Odídem preč. Deťom povieme, že som išla s Edwardom napríklad na dvojdňovú dovolenku a medzitým ma Edward zavezie niekam ďaleko a nechá ma tam. Ja nechcem, aby ma videli zomierať, chcem zomrieť sama, pretože ja vlastne nie som sama, mám ich a navždy ich budem mať, ale nechcem, aby boli pri tom...

Bolo by to omnoho ťažšie a viem, že keby sú tam, zrútila by som sa pred nimi. Prosila by som ich, aby niečo urobili, len ma nenechali zomrieť, aby som mohla ďalej žiť s nimi, s mojimi deťmi, proste žiť. A tak by som sa niekde odvliekla a tam spokojne, sama odišla... niekam tam, celkom ďaleko...

V tom sa dvere rozleteli. Stála v nich Alice a ani nie o sekundu Edward.

„To nech ťa ani nenapadne!!!“

Vrieskala a ja som rýchlo pribehla zatvoriť dvere.

„Nekrič Alice, je to moje rozhodnutie...“

„Lenže ty patríš do rodiny...“

Zašepkala a ja som vedela, že práve tie vzlyky, tá tvár a chvejúce sa telo predo mnou, je uplakaná Alice.

„Nechaj nás tu prosím na chvíľu o samote.“

Zašepkal Edward, ale Alice nevenoval ani jeden pohľad, ten upieral iba na mňa. Videla som, že chce Alice niečo namietať, ale Edward ju len posunul rukou, smerom ku dverám. A tak len sklopila hlavu a odišla. Edward si ma okamžite vzal do náruče, preniesol na posteľ a začal ma bozkávať. Bozkával ma s neuveriteľnou energiou, láskou a vášňou. Moje telo sa celé triaslo a myseľ zvláštne rýchlo zabúdala. A potom na chvíľu prestal.

„Ja ťa milujem! A ja chcem byť s tebou do poslednej či už mojej, alebo tvojej chvíle.“

Do očí sa mi znovu nahrnuli slzy. Prečo to musí robiť takým ťažkým. Rýchlo som sa znovu prisala na Edwardove pery. Jemne som dlaňami a palcami prechádzala po jeho tvári a tak si ho udržiavala stále v bozku. Znovu som zabúdala, tak krásne zabúdanie. Jeho chladné ruky sa mi dostali pod lem trička. Jemne to chladilo a tak som sa zachichotala tíško do bozku. Jeho pery v tej chvíli nabrali tie krásne rozmery úsmevu.

„Milujem ťa...“

Zašepkala som a jeho úsmev zase o niečo vzrástol. Milovala som ho, jeho celého, celú jeho podstatu, hlas, dotyky, telo, všetko na ňom a najviac tie jeho neskutočné vlastnosti, ktoré mu mohli milióny ľudí závidieť. Pevne ma oblapil do svojej náruče a svoje chladné, jemné prsty presunul znovu na môj chrbát. Jemne ma začal bozkávať po tvári a po krku. Popritom, medzi bozkami, začal šepkať tie najkrajšie slová, aké som kedy, od koho, mohla počuť.

„Milujem ťa... milujem ťa tak moc... Navždy, skutočne  navždy chcem ostať s tebou. Chcem s tebou prežiť krásny život... Chcem byť len s tebou, s mojou záhadnou, krásnou slečnou, od ďalekohľadu... Do ktorej som sa tak prestrašne zamiloval. A s ktorou chcem zdielať krásny život. Vezmi si ma Bell, vezmi si ma ako muža, aby si bola mojou manželkou, vezmi si ma...“

Shrnutie

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ďalekohľad lásky - 18. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Twilight účet
Uživatel:
Heslo:
Registrace
Twilight FanFiction
Partnerské stránky


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky
Chcete se k nám přidat?
Toto může být i váš web.
Máte zájem?
Ověřování přispěvatelů
Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli?
Profi přispěvatelé
Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
I vaše znalosti mohou být k užitku
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci
Chcete pomoci při rozvoji webu?
I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Návštěvy

Kdo je tu z členů? Klikni!

© 2006 - 2021 Tým Stmívání.eu Publikování nebo šíření jakéhokoli obsahu serveru bez předchozího souhlasu je zakázáno!RSS: články, news, fanfiction, komentáře