Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ďalekohľad lásky - 16. kapitola

23.03.2010 (18:30) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 3364×

16. kapitola - Tá dokonalá nedokonalosť

Stal si sa dokonalým,

dokonalo nedokonalým.

A ja, stratiť teba,

to nikdy nedovolím...

Charlie Straight - Platonic Johny

A tak bolo po súde a to som sa ho tak veľmi bála. Všetci boli šťastní, to pre mňa bol ten najkrajší pohľad na svete, teda hlavne, keď som videla moje deti šťastné. Zase raz som stála pred Stuartom a pozorovala tie malé, pozoruhodné svetielka, ktorými bola dnes posiata obloha. Povzdychla som si. Rodičia boli tam niekde hore a aj môj Lucas... túžila som po tom, ho zase raz vidieť... Pozrela som sa smerom ku lesu... To snáď nie je možné! Stáli, stáli tam moji rodičia, ale zrazu sa vyparili... Asi sa zo mňa stáva blázon...

Po pleciach mi prebehli studené paže a ja som sa zajakla. Rýchlo som sa pozrela na Edwarda a potom zase ku lesu... neboli tu, nie neboli...

„Bell, deje sa niečo? Si v poriadku?“

V jeho hlase som cítila strach a tak som sa zase pozrela na Edwarda a iba zakrútila hlavou.

„Ehm, jasné, všetko v poriadku.“

Nevyzeral, že ho to presvedčilo, ale podišiel ešte bližšie ku mne a jemne ma objal.

„Som tak rád, že ten súd dopadol takto... Nevedel by som si už budúcnosť predstaviť bez teba, môj  život bez teba, je to teraz až príliš krásne, aby nám to niekto kazil, nedovolím, aby to niekto kazil.“

Jemne som sa odtiahla, napla na špičky a tým si vyžiadala bozk. Edward si ma vyhupol do náruče a preniesol na posteľ. Do periny ma  zavinul, ako takú húsenicu, takže som sa celú dobu chichotala, dal mi ešte jemný bozk na čelo a bol pripravený odísť.

„Ed – Edward?“

Šepla som do tichej miestnosti, na čo sa rýchlo otočil a skúmal ma pohľadom.

„Nemohol by si ostať? Ja, chcem tu mať niekoho pri sebe, prosím...“

Nechápala som prečo, ale Edwardovi sa po tvári rozlial blažený úsmev a už aj si staval stoličku pri mojej posteli. Ráznym gestom ruky, som stoličku odohnala preč a odokrytím periny, ho pozvala do zdielania mojich snov. Opatrne si ku mne ľahol a ja som sa pravdaže hneď doplazila do jeho náruče a šťastne zaspala.

A tak som na ďalší deň zažila jedno z najkrajších rán, pretože som videla, hneď ako som otvorila oči, tú krásny, úprimný úsmev, môjho skvelého Anjela.

„Vieš o tom, že takto ráno, si naozaj roztomilá?“

Pousmial sa a ja som sa len na neho zašklebila.

„Naozaj dobrý vtip, ale ďakujem.“

Načiahla som sa po malý bozk, vymotala sa z periny a rýchlo ušla do kúpeľne. Keď som sa pekne, krásne skultúrnila, Edward bol ešte stále v posteli. Ležal na bruchu a hlavu mal zaborenú do matracu. To je trdlo... Rozbehla som sa, skočila na neho, obkročmo sa posadila na jeho nohy a ruky mu pevne uväznila na chrbáte.

„A mám ťa!“

Zasmiala som sa, ale Edward nereagoval, to je ale lenivec...

„No táák Edward, dobré ráno! Veď ty si mi predsa tvrdil, že nespíš!“

Hulákala som mu pri uchu a triasla s ním. Ale keď sa nehýbal, tak sa mi to už prestalo páčiť. Rýchlo som z neho zišla a prevrátila ho na chrbát.

„Edward, nerob si zo mňa srandu!“

Obvinila som ho, ale on sa stále nehýbal.

„Edward, Edward!“

Došla na mňa hystéria a ja som začala s ním prudko triasť. A on? On debil sa začal chechtať!

„Ty si taký somár!!!“

Prudko som ho buchla do hrude, ale jediného, koho to bolelo, som bola ja. Naštvane som zišla z postele. Dokonca sa mi už do očí tlačili slzy a on urobí niečo takéto?! Odpustím mu, ale to bude musieť najprv niečo urobiť, aby si ma udobril. Odpochodovala som si to dole do kuchyne a odignorovala jeho:

„Bell, počkaj!“

Ako keby nie je upír a nemôže byť pri mne v sekunde... V tejto chvíli som si uvedomovala, že aj ten Edward Cullen, ten pán dokonalý, nie jed až tak dokonalý... urobil proste prešľap, ale neviem si predstaviť niekoho, kto by prešľapy nerobil a mám pocit, že by ma ani taký partner nebavil. Urazene som sa posadila na stoličku do kuchyne, kde už Esme pripravovala raňajky.

„Dobré ráno. Nepohodla si sa s Edwardom zlatko?“

Spytovala sa nezaujato a zatiaľ krájala zeleninu.

„No, tak nejako...“

Šepla som naspäť a dúfala, že táto vec sa väčšmi nebude už rozoberať. Po chvíli už pri mne kľačal Edward s tým svojím ospravedlňujúcim pohľadom. Tento raz, to nebude ľahké.

„Prepáč Bell, ja som nechcel, priznávam, bol to hlúpy nápad...“

Robbie Williams - Lovelight

Ospravedlňoval sa, ale ja som si stále stála za tou svojou maskou odutia. Len som sa stočila na druhú stranu, ale on tam zase bol... A takto by som sa mohla stále otáčať a stále by tam bol. Esme s úsmevom predo mňa postavila moje raňajky. Ani som sa nepozrela na Edwarda a začala ich nadšene hltať. Pravdaže sa mi Edward celé raňajky ospravedlňoval, ale ja som sa ho snažila, čo najokázalejšie ignorovať. Poďakovala som Esme a odišla zase hore do mojej izby a Edward tam bol v sekunde tiež.

„A odpustila by si mi, keby ti poviem, že dnes ideme do aquaparku, aj s deťmi?“

Tak táto ponuka ma zaujala a ja som hneď ku nemu otočila hlavu, čo ho viditeľne potešilo. Pomaly som prichádzala ku nemu a jeho úsmev sa stále prehlboval.

„Edward Cullen, ty si taký skvelý podplácač...“

Zašeptala som mu do tváre a jemne ho pobozkala. Cítila som, ako sa pousmial a prehĺbil náš bozk. Ale keď ho ukončil, zatváril sa vážne.

„Ale nie Bell, nie je to fér, zaslúžil by som si, aby si bola dlhšie ofučaná... Vážne to bol blbý vtip... ale keď ja ťa proste potrebujem.“

V tej chvíli sa zase jeho pusa roztiahla do krásneho úsmevu. Brnkla som mu so smiechom po nose.

„Vážne som sa bála... ale deťom by určite prospelo, ísť sa niekam, zrekreovať, ako vy tomu hovoríte... Nehovorím, že im tu u vás nie je super, ale určite by sa takému výletu zaradovali.“

Dohovorila som a dvere mojej izby sa rozleteli.

„Ja to všeeetko, všetečko zariadím! Odchádzame o tretej!“

Zavýskala šťastne Alice a už jej tam nebolo.

„Do tretej, je ešte mnoho času, čo budeme robiť dovtedy?“

Spytoval sa ma Edward s iskričkami v očiach.

„Nezabúdaj, že som ešte stále trochu na teba naštvaná, ale... pre dnes, by sa výnimka mohla urobiť.“

Pousmiala som sa. Nato si ma vzal Edward na ruky a preniesol na posteľ, kde ma uväznil vo svojom objatí. Takto sme ležali minimálne dve hodiny a to už  všetky deti boli hore, ale sme sa s Alice dohodli, že im urobíme prekvapko a nič nepovieme. Snívala som o tom tak dlho a teraz, keď som mala všetko, som si uvedomovala, že je to tisíc krát krajšie, ako som si to predstavovala. A to všetko vlastne, vďaka mojim rodičom. To oni mi kúpili Stuarta a vďaka Stuímu, môžem teraz zažívať toto moje nebo.

Deti dobre vedeli, že sa niekam chystáme, ale kam? To bolo ich veľmi častá otázka. Dokonca sme to nepovedali ani Emmovi... a ten sa z toho išiel zblázniť, ale aj on bol ako dieťa, také väčšie dieťa. A tak sme o tretej odchádzali od „sídla“ Cullenovcov. Alice mi ani nechcela prezradiť, kde presne ten aquapark je, ale hovorila, že je úplne super a ja jej verím. Cesta trvala okolo pol hodiny a keď sme už parkovali pred aquapark, deti sa išli dotrhať, aby sa dostali von z auta. Keď vyšli z auta, no skôr vyskočili, najprv tíško čumeli na tú obrovitánsku stavbu pred nimi a potom začali objímať niekoho z Cullenovcov. Ja som len Edwarda jemne pobozkala a zašeptala dojaté:

„Ďakujem...“

„A ja ďakujem za teba.“

Tak ten si vie teda udobriť ľudí a za to si zaslúžil ešte jednu pusu. Všetci sme spoločne vošli do tej obrovitánskej budovy a ja som sa len chichotala na deťoch, ktoré nedokázali odtrhnúť pohľady od všetkého zariadenia a plagátov, ktoré zdobili ešte len vestibul. Celkom milá pani nás tam privítala a podávala nám veci, ktoré by sme potrebovali. Bolo mi to hlúpe, že za nás Cullenovci platili, ale Edward ma vždy ubezpečoval, že oni majú až príliš veľa peňazí a po našom príchode ani nepocítili nejakú zmenu v peniazoch, ale že v životoch veľmi krásnu zmenu a to isté i my.

Vzali sme si všetky veci a odišli do kabiniek. Pravdaže nám Alice na minulých veľkých nákupoch pokupovala aj plavky, teda našťastie. Ale i tak som mala divný pocit, budem tam len polonahá pred Edwardom a to ma Alice ešte prehovárala na tanga... tak to by bol koniec. Práve toto boli chvíle, kedy som ich nebrala ako nejaké bájne bytosti. Boli to obyčajný ľudia Cullenovci. Mali svoje zápory, ale aj pozitíva, ktoré pravdaže vyhrávali. Neboli dokonalí pre iných, ale pre mňa, by som si dokonalejších skoro ľudí, ani nevedela predstaviť...

Shrnutie

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ďalekohľad lásky - 16. kapitola: