Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ďalekohľad lásky - 12. kapitola

Ďalekohľad lásky - 12. kapitolaNo neviem čo mi na toto napíšete... možno je to veľmi urýchlené... Netuším, ale každopádne viem, že ste ma zase strašne veľmi potešili svojimi dych vyrážajúcimi, krásnymi a dokonalými komentármi, ktoré mi vždy tak skrášlia deň. Takže vám zase raz patrí moje veľké ďakujem:) Ste neprekonateľní a ja som strašne, prestraaaašne rada, že mám takých skvelých komentátorov :) Takže ďakujem a venujem túto poviedku, ako vždy, mojim zlatíčkam a to: EBeJinke, DarkPassion, Ronnie, Dorianne, Ivke, Mimi79, Nikki, Paike, Beny, Nothingisimpossible, Blotik, Kixy25, Jarusinke, NeliQ, Rosalie7, Millie Cull, MI_ROSe_LAVE, eMushke, Torenc Cullen, Eve, Eternity, Ashley Greene, Lololke, Victoriiiiii, Elanor, Poppy, Gine, Tanii 4581, TayLoORiSsOoCuTeE, BellaCullenSwan, Anysek, HappyDee, Petronelke, AnnieCullenStefanovic, lucik113, Lettynke, Jaane, Belle007 Daske AliceRenesmeCullen, Mishkaaa, Blackstar, Ange00, bubáčik misqe a Nebraske!:)

Takže ľudia ďakujem, neskutočne si toho cením a želám vám hádam príjemné čítanie :)

12. kapitola

 

Zostala som, lebo chcem znovu snívať,

snívať a vyvarovať sa nových zlých...

V mojom srdci asi začne niekto nový bývať,

a ja viem, že ty si práve on, vyvolený z nich...


Yellowcard - Only one

Všetci v apartmáne už dávno spali, ale mne sa nedalo... Stále som rozmýšľala nad tým, čo sa stalo. Ako nás mohli tak šeredne klamať? Ako nám to mohli urobiť... Im snáď nestačilo to, čo mojim deťom robil Frank a Tereza... Čo ak bude mať z toho teraz Derek, alebo niekto iný ujmu? Čo ak sa dokonca života bude báť cudzích ľudí?

Zo začiatku išli moje myšlienky stále viac  a viac proti Cullenovcom. Ale po chvíli, som ich začala porovnávať s Terezou a Frankom. Bola pravda, že za takú dobu, čo sme boli u Cullenvocou, by sme sa určite toho toľko nenajedli, keby sme boli takú istú dobu u Terezy a Franka. Keby Jullien ostal u Terezy a Franka, tak mám pocit, že Frank by ho ešte dorazil a nie mu pomohol ako Carl a Edward... A taktiež sme sa už dávno tak nenasmiali a ako sa o nás starali, Esme, ako by bola aj naša mama.

A keby sme ostali u Terezy a Franka, tak by sme za tú dobu utŕžili každý nejednu modrinu a celé dni by sme iba pracovali... Vlastne... Cullenovci boli ku nám veľmi, naozaj veľmi dobrí, ale môžem snáď nechať moje deti u nich, vystaviť ich takému nebezpečenstvu... Ja viem, ospravedlňovali sa... ale vôbec to takto nemuselo byť, keby sa nám priznali na začiatku... Ale ku čomu by sa nám mali priznať? Čo vlastne sú?

Všetko mi to šrotovalo v mozgu. Keby tu bol aspoň Lucas... Jeho slová útechy, tie jednoduché slová a objatia, šeptania, že všetko bude dobré a branie zodpovednosti na seba... To bol celý môj Lucas. Ani som nevedela kedy, ale už som ležala na posteli a moja ruka pomaly ale istotne opadla a skončila previsnutá cez kraj postele...

Keď som sa zobudila, bola práve noc... Na oblohe svietili jasne hviezdy a ja som si vtedy spomenula na Stuarta... ostal u nich, jediná vec po rodičoch ostala u nich... Do riti aj s Cullenovcami! Vzali mi všetko... moje presvedčenie... Nemôžem im nič vytknúť, pretože sú tak moc dobrí, možno jedine tú lož, ale inak boli najlepšími... naozaj rodičmi na svete... Deti sa už tak dávno nesmiali a pri nich to bolo skoro stále. Vedela som, že už asi nezaspím a tak som si zažala.

Kedy vlastne bude ten súd? Kedy nás odsúdia niekomu... teda vlastne asi Tereze, ale ja nechcem dovoliť, aby deti ešte niekedy zažili to, čo donedávna zažívali denne... proste im to nemôžem urobiť... Ale kam teda ísť? Žeby nám Cullenovci stále dávali peniaze? O to ich ja nemôžem žiadať... Proste netuším, čo s nami bude.

Nešťastne som si vzdychla a pomaly sa posadila. Prebehla som ku stene a zažala. Moju pozornosť hneď pripútala krásna červená gerbera a pod ňou nejaký biely list. Opatrne som ku stolu, na ktorom tieto veci boli podišla. Bolo to smiešne, ako keby mi to mohlo nejako ublížiť... ale ono naozaj mohlo, nie fyzicky, ale psychicky a v tejto dobe už neviem, či by som to zase zvládla...

Vzala som do ruky krásnu gerberu a hneď na to aj list... Obálka voňala priam ako škorica. Jemne som si ju priložila ku tvári a zatiaľ, čo som nasávala tú omamnú vôňu, som si prešla ku pohovke a posadila sa. Otvorenie listu mi trvalo istú chvíľu, bolo jasné, od koho asi bude, i keď neviem, ako je možné, že sa sem dostal. Moja predtucha nesklamala, bol to on. Nos som priam vnorila do listu a začítala sa...

Bella...

... ja viem, že nás asi teraz najskôr nenávidíš, že sme ťa sklamali, že sme ti asi vzali aj ten posledný kúsok tvojej dôvery... ale my sme inak nemohli. Keby vieme, že by vás to neohrozilo, čo vás aj tak ohrozilo, tak by sme vám to povedali hneď... Lenže to tajomstvo nepatrí len nám... je nás mnoho a tým by sme prezradili ich všetkých tajomstvo...

Ale teraz si uvedomujem a uvedomujeme, že vy nám za to stojíte... Bell, si pre mňa to najcennejšie, čo som doteraz mal, dala si mi všetko, i keď ty si si to asi ani neuvedomovala... Tých pár dní, čo som mohol byť v tvojej blízkosti, bolo niečo neskutočné... Pre mňa si ty Bell jediná a ak sa rozhodneš, už sa nikdy ku nám nevrátiť, budeme to akceptovať...

No týmto listom ťa chcem poprosiť, aby si nám dala ešte jednu šancu... Aby si sa na nás nepozerala iba cez záclonu nenávisti... My vám chceme pomôcť, nechceme vám ubližovať a ak budete chcieť, tak vám aj všetko vysvetlíme... Bells, pre teba, by som urobil všetko, len ťa chcem už mať späť, pretože môj život práve stratil význam, ktorý videl v tebe.

Raz som ti písal, ako sa cítim sám a ty si mi písala, že si na tom tak isto... Ale s tebou som sa tak necítil a videl som, že ani ty nie... Tak si to prosím Bell priznaj! Ja vás chcem späť, všetkých do jedného! Mám vás rád, všetkých, tak moc vás mám rád... A trhá ma to, že vlastne kvôli mojej vlastnej chybe tu pri mne nemôžete byť. Ja, dám vám času koľko chcete, budeme vám posielať peniaze, len sa prosím skúste nejako dohodnúť... Rozhodnúť sa, čo by ste chceli, kam by ste chceli ísť...

Nezabudni sa dívať nielen cez mraky, ale skús vidieť aj slnko, ktoré vám môže zaručiť krajšiu budúcnosť...

S láskou, Edward

Po prečítaní listu som musela zadržovať slzy... Keby len on vie, ako moc mi chýba, ale keď ja sa tak bojím. Nešťastne som zavzlykala a rýchlo si strela slzy. Nie, už nie... musím byť zase raz silná a tento raz sa rozhodovať nie len ja sama. Rýchlo som vbehla do každej izby mojich detí. Mishell s Adrienom a Jullien s Derekom, už boli hore a tak som im len nakázala, aby išli do obývačky a posadili sa na pohovku. Jullien sa najprv chcel zase začať vypytovať, ale ja som ho utrhla a tak zvesil plecia.

Potom som už len zobudila dievčatá a vošla aj spoločne s nimi do obývačky. Všetci sa posadili a ja som ostala stáť aj s listom od Edwarda v ruke. Zhlboka som sa nadýchla.

„Poprosím, aby ste ma neprerušovali... Chcem vedieť váš názor. Peniaze nám dlho nevydržia a potrebujem vedieť, čo by ste chceli urobiť. Na výber máme  Terezu, Cullenovcov, alebo nejaký plán, ktorý sami vymyslíte. Ale ešte pred tým, nám sem doniesol Edward od neho list, tak pozorne počúvajte...“

Všetkým som prečítala celý list. Haylen sa smutne na mňa dívala, pretože čítať ten list mi robilo celkom dosť problémy, ale nakoniec sa mi to podarilo. Deti len napnuto počúvali a sem tam prikývli hlavou, že chápu.

„S láskou Edward...“

Dokončila som a pozrela sa striedavo na deti. Všetci vyzerali na to, že sa ku ničomu nemajú... Unavene som si povzdychla a oprela  sa o stenu.

 

Dashboard Confesional - Stolen

„Ak mám pravdu povedať, nič iné, ako Cullenovci ma nenapadá... Ten list ich neospravedlňuje, ale oproti Frankovi, či Tereze, to bolo niečo obdivuhodné. U nich sme mali všetko a dokonca sa mi zdalo, že aj oni sami nás majú radi... Takže ja by som bol za nich...“

Všetky deti začali pritakať... takže sa vrátime ku nim?

„Takže všetci chcete späť ku Cullenovcom?“

Spýtala som sa vážne a všetci znovu prikývli. Znovu som zhlboka vzdychla.

„Tak dobre, ale dáme im jednu podmienku, chceme  vedieť kto, či čo sú...“

Šepla som a deti zase len súhlasne prikyvovali.

„Tak ak teda už nič na mňa nemáte, oblečte sa a odchádzame...“

Deti šťastne zajásali, teda až na Julliena. I on vedel, presne ako ja, že to vôbec nemusí dopadnúť dobre... ale čo by už mohlo byť horšie ako Frank? Deti boli naozaj rýchlo zbalené, videla som na nich tú radosť a bola som za to rada... len dúfam, že sme sa zase neoklamali a hlavne, aby sme sa nesklamali... Všetci sme už stáli pred dverami a čakali už len na Dereka, ktorý sa ešte musel ísť vycikať. Naradostene ku mne pricupkal, ja som si ho vyzdvihla do náruče a už aj sme išli na recepciu.

Deťom som poručila, aby už išli von a ja som zatiaľ aj s Derekom na rukách podala žene za pultom kľúče a vyplatila pobyt. Veselo mi ďakovala za pobyt a ja som sa musela pousmiať. Vykročila som s nabratým novým dychom von, ale čakalo ma ďalšie prekvapenie. Deti už skákali pri jednom veľkom čiernom aute a pri nich bola Alice. Pri druhom aute bol zase Emm a pri ňom postával Jullien, o niečom sa bavili a potom sa priateľsky objali.

Nevedela som ako zareagovať, ale všetko zatiaľ vyzeralo v poriadku. Deti si ich museli veľmi obľúbiť, keďže im takto rýchlo odpustili... Všimla som si osobu, ktorá kráčala oproti mne. Pustila som Dereka z rúk.

„Choď zlato za dievčatami, hneď som tam...“

Napravila som mu bundu, ktorá sa mu trochu povytiahla a popohnala ho vpred. Radostne sa rozutekal a vpadol do rúk Alice. A práve vtedy sa oproti mne objavil on. Premeriaval si ma zachmúreným pohľadom a ja som mu to oplácala trochu ustráchaným.

„ Prosím, odpusť mi...“

Zašepkal a spravil malý krok bližšie ku mne.

„Už sa stalo Edward, mi už chceme len vysvetlenie...“

Prehovorila som tiež šeptom a Edward sa jemne usmial.

„Bál som sa o vás, tak moc som sa bál a hlavne som sa bál odmietnutia, zaslúžil by som si to...“

„Nezaslúžil, ty nie...“

Šepla som znovu a trochu sa začervenala, na čo on urobil ďalší malý krok ku mne.

„Smiem ťa objať?“

Spýtal sa ma po chvíli ticha. Len som nemo prikývla a zrazu už som bola v jeho objatí a zvádzala boj so slzami, ale aj tak nado mnou vyhrali. Vyzdvihol si ma do náruče, pobozkal jemne na čelo a odniesol si ma do auta, kde už na nás všetci čakali. Ďakovala som Bohu, za to, ako som sa rozhodla. Bolo to zvláštne, ale niečo ma ku nim prestrašne ťahalo a nedalo sa to zastaviť... Usalašila som sa v Edwardovej náruči a práve v tejto chvíli by som mu odpustila mnoho vecí... lebo on sa tak nejako stála stredobodom mojej existencie...


Shrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ďalekohľad lásky - 12. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!