Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Čierna labuť 14. kapitola

30.12.2011 (07:45) • janulka • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1878×

Ešte vsuvka na začiatok, minule som si sadla na štyri a pol hoďky a vyšlo z toho toto, takže dajte vedieť, či to stálo za to. :D 
Samozrejme v HD.

Trailer

.°oOo°.

Alice

Bella nám tu zasa zaprúserovala, ako sa patrí.

Neviem, čo má to dievča v krvi – teraz len obrazne povedané – ale problémy skutočne priťahuje ako magnet. A popri šesťdesiatročných skúsenostiach s Emmettom je to fakt niečo.

V našom živote proste nastal chaos.

Najprv ona, záhadná, nebezpečná, aj keď ona sama si to neuvedomovala. To ju robilo ešte nebezpečnejšou.
Bod druhý je snaha Chelsea ju odstrániť. Vo Volterre zrejme bývajú len idioti a Heidi. Síce aj ona je jednou z nich, ale má v sebe aspoň čo to z citu.
Každé pravidlo má výnimku.
No a ten jej dar. To je iná kategória. A spolu s jeho už spomínanou neovládateľnosťou je to kombinácia, ktorá priam dokáže vyhodiť z okna.
Potom jej záhadná priateľka a priateľ priateľky. Vlkolak.

No fuj.
A ešte k tomu kvôli nemu prd vidím.

Ďalší, aj keď omnoho nepodstatnejší problém, sú jej momentálne sexuchtivé záchvaty. Chudák Jasper. Nie sú extra nepríjemné, ale mohla by s tým niečo robiť.

Samozrejme, ešte nekončíme! Jenden z mnohých, zrejme problém asi milión tristo – to jej neustále odpadávanie, šoky, návštevy ambulancie a nemocnice.
Zvláštne, však? Neviem, ale na obyčajného človeka, aj keď nadaného, mi to príde priveľa. Zrejme by som to mala s niekým prediskutovať. Lebo raz by mohlo byť neskoro.

Bella

„Som z tvrdého materiálu! Len tak ma niečo nezlomí!“
Simm stála na posteli v hosťovskej izbe s rukou priloženou k hlave ako sa salutujúci vojak a ukazovala mi, čo musela robiť v jednej Európskej krajine každé ráno. Jediné ubytovanie totiž na celý mesiac našla len vo vojenskom tábore, a zrejme to vôbec nebola sranda.

Všeobecne, ta Európa sa mi zdá nejaká divná. Najprv to, že šoférovať môžu až od osemnástich, potom to, že piť môžu už od osemnástich, neskutočné ceny internátov, ťažkosti pri zháňaní brigád...

No najlepší bol asi príbeh o vílami posadnutej spolubývajúcej v Česku, či kde. Vraj si dvadsaťštyri hodín denne sedem dní v týždni spievala Open your mind, open your eyes, we are the Winx... Ale ozaj len vraj – pretože Simm sa po troch dňoch odsťahovala. Možno sa jej chcela len zbaviť.
Kto by sa jej čudoval? Ja tu mám Drakulu v kuse a už mi z toho riadne šibe.

No prekvákali sme spolu asi päť hodín. Sprvu to boli len samé blbosti, potom už spomínaná Európa – veľmi prekvapivá, románik sem, románik tam... A potom prišiel Jacob.
Proste krása. Konečne som sa cítila v rámci možností normálne. Keď nám začalo škvŕkať v bruchu, obidve sme pozreli na hodiny.
Bolo neskoro.
Tak dobre, poriadne neskoro.

„Fíha, mala by som už ísť. Jacob sa bude o mňa báť.“

„No tak, veď si len teraz prišla! Nemôžeš mam zasa len tak opustiť!“ Hodila som na ňu psí pohľad a hrala urazenú. Toto sme robili často.
„Ja ťa neopúšťam. Ja si len zavolám taxík a odídem za svojím super sexy frajerom, poriadne ho pretiahnem, odkopnem, a my dve spolu utečieme do Grónska.“

Chvíľu sme sa na seba dívali a hneď vybuchli do strašného smiechu.
„Jako myslela, vtak to bulo.“
„Sorry, Simm, ale fakticky nerozumiem reči tvojho kmeňa.“

Akoby to nebolo dosť, začala ma tá ryšavá mrška štekliť. Ja som jej to bezvýhradne vracala a tým pádom sme sa váľali po zemi a slzy smiechu sa nám ako hrach pod Jánošíkom kotúľali po tvári. Boli sme červené ako morky.

„Ako dlho chceš ostať?“  Táto otázka ma pálila na jazyku, až kým som ju nevychrstla von. Zrejme to vyznelo tak, že sa jej chcem zbaviť. No prepáč.

„Asi týždeň, potom letíme do Seattlu, kde vyhodím Jacoba a potom začnem podávať prihlášky na všetky školy, ktoré poznám, a tak… Veď sa ešte tento týždeň uvidíme, že?“

„Určite. Bezpodmienečne.“ Len aby to nebola naša posledná šanca. Má zo mňa totiž byť mystická trblietavá krvsajúca potvora. Komár.

„Ale ja už vážne musím ísť. Zavoláš mi taxík?“
„Už netreba,“ prirútil sa znenazdajky Emmett. „Už som ho zavolal.“
„Jéj, ty si ten oknovypalík!“ zvýskla. „Naozaj si v poriadku? Poď, ukážeš mi to ešte raz! A nehraj mŕtveho!“
No áno. Ona keď niečo chce, tak sa musia hneď všetci postaviť do pozoru.

Emmett, samozrejme, výskok predviedol s veľkou pompou, ako to vie len on, Jasper a Edward ochotne asistovali. Museli – Alice sa totiž kvôli tomu zriekla nákupov s nimi.
Kým sa Simmonne dobre zábávala, ja som cítila ako ma – zrejme Edward - prepaľuje pohľadom. Ešte stále sa cezo mňa nevie preniesť. A to, že mi nedokáže čítať myšlienky, je pre mňa len mínus. Ako mu mám dokázať, že nechcem ohroziť jeho ani nikoho iného? Neverí mi a vlastne nikto z rodiny a som im len na príťaž. A môj dom je stále prázdy...

Z ťažkého myšlienkového pochodu ma vytrhlo až trúbenie.
„Tak ja letím. Zavolám!“

„Maj sa!“ zvolali Cullenovci zborovo. Ešte mi vlepila pusu na jedno aj druhé líce a už jej nebolo. Očividne jeden zo zvykov Európy.

Bože, ako mi len chýbala!

Ách, konečne je aspoň niekto spať.

* * *

„Heidi?“
„Áno, môj pane?“

„Ako pokračuje tvoj plán?“
„Pomaly sa blížim k cieľu.“
„Výborne. Ona musí byť jednou z nás. A, samozrejme, ako vždy sa traja bratia nesmú nič dozvedieť. Teraz choď a zaujmi svoje smiešne Volterské miesto.“

„Samozrejme, môj pane. Ja vás nesklamem.“

15. kapitola

Chcem vás o niečo poprosiť. Nechajte mi tu slovíčka, aké vás napadnú a ja ich skúsim použiť v kapitole.
A kapitola je venovaná van. :D Ďakujem.

V ďalšej kapitole budú tieto: vojna, svetlo, narodeniny, osud, strata, hora, kalamita

Autor: janulka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Čierna labuť 14. kapitola: