Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Čierna labuť 11. kapitola

Amazonské


Čierna labuť 11. kapitolaBella sa zasa raz ocitne v kaši. Tento raz v tom nemá prsty žiadny upír - zvláštne, že? Takže... Vezmeme razom celý týždeň.

Zmenila som sa.


Hudbu som počúvala príliš nahlas. Tancovala som príliš prudko. Čítala som príliš veľa, len aby som nemusela myslieť na to, čo ma čaká.
Toľko sa toho zmenilo. A to len za posledné dni. Život ozaj nie je spravodlivý.
Takže... Najprv to bol konkurz.
Moja vysnená postava bola v keli. Áno, ja viem, chcela som s tým prestať, ale už nemôžem, bola by to chyba podvoliť sa slabosti.
Krásna Odetta, moja rola...
A teraz ju má Rosalie. Úžasný upír, kto by jej len odolal! Upír, s ktorým teraz zdieľam dom. Osud je sviňa, čo?
Už mi síce nechce prebrať môj post kráľovnej, ale to už pre mňa nič neznamená. Ide mi teraz totiž o Fabienne. Moja Fabienne. Bola to moja najlepšia kamarátka. Možno stále je. Sprostá upírska família. Sprostí upíri.

Vlastne ja som sprostá. Keby som nemala ten dar, tak by sa nič takéto nestalo. Vlastne, ja tomu nejako celkovo neverím. Pretože to by znamenalo, že by som skutočne mohla za smrť rodičov. Stále dúfam, že to nie je pravda.

Chelsea, Heidi, Fab, Rosalie...
Smrť, život, priateľstvo, rola...

Ako sa mám rozhodnúť? Veď som ešte mladá, dočerta!
Ja sa nechcem rozhodovať!
Chcem... Chcem.. Ja vlastne neviem, čo chcem. Mám len robiť to, čo chcú odo mňa ostatní?
Mám vlastne na výber?

Zošuchla som sa popri stene hosťovskej izby, ktorú mi Esme štedro prepožičala.
Bola som zdrvená. A tento stav trval už pár dní. Sprvu sa mi snažil pomôcť Jasper, ale už to vzdal. Bola som ako stroj. Už päť dní, odkedy mi volala Georgia.
Snažila som sa zo seba dostať nemožné, a teraz sa to na mňa celé zvalilo.

No veď ráno vstať, káva, tanec, cesta do školy – vozil ma Edward – celú cestu ma tak zvláštne pozoroval, akoby mi niečo chcel... Ja neviem. Potom normálna škola. Hodina tanca, hodina dejín, hodina literatúry... Edward čakajúci v aute niekedy aj hodiny, cesta domov, obed od Esme, po ktorom sa hodinu nemôžem hýbať – tak sa učím, opäť tanec, sprcha a spánok.
A stále dookola.

Tvrdlo som drela. Tú rolu som chcela. Dúfala som, že na premiére by si ma všimol nejaký ten hľadač talentov, a tak by sa mi podarilo uniknúť aspoň na chvíľu z tohto šialeného sveta. Veď baleríny chodia do dôchodku mladé... A potom.. mať večne 30, to by nebolo najhoršie. Stále mladá, no pritom dospelá. Už by som nemusela stále dookola opakovať školu, ale mohla by som pracovať. Založiť divadlo, byť tajomnou neznámou... No okolnosti k tomu veľmi nenapomáhali.

Na škole teraz medzi dievčatami zavládla anarchia. Všetky podlizovačky sa teraz podlizujú Fabienne, ktorá sa olizuje s Nailom.
Mne zostalo pár ľudí, o ktorých som si myslela, že sú to len falošné kravy. No čo, v núdzi poznáš priateľa.

Z postu kráľovnej som bola zosadená, a musím teraz znášať posmešky. Je to ako na strednej, kde som stále bola len hnedovlasá myška. Nikto netušil, že tancujem. Všetci sa to dozvedeli až v posledný deň školy, keď po maturite zorganizovali ples.

No, bol to skôr obrovský večierok.

Pamätám sa na to, akoby sa to stalo včera. Prišla som tam s čerstvými blond vlasmi, dokonalým makeupom, desať centimetrov dlhými opätkami a extra krátkymi šatami. Tancovala som celý večer. Bol to vrchol školy... Ale to bolo. Lesk mojej osoby sa pomaly stráca.

Keď ma v piatok priviezol Edward zo školy, mala som pocit, že sa neudržím na nohách, tak som bola unavená. Tancovala som najmenej štyri hodiny v kuse. Vyterigala som sa na poschodie a napustila si vaňu. Voda bola neskutočne upokojujúca. Bolo mi jedno, že sú štyri poobede.


Snažila som sa uvoľniť. Kasting je v pondelok. Rosalie vyhrala len preto, že ja som tam nebola. Som dobrá. Nič nehrozí. Zatvorila som oči a ponorila hlavu do vody. Do uší mi natiekla voda.
Počula som žblnkanie vody, jemné otrasy vane – no mohol by byť aj koniec sveta, ja by so o tom nevedela.

Nohy a celé telo som už mala uvoľnené. Skvelé.
No malo to jednu chybičku krásy. Voda pomaly začínala chladnúť. Vytiahla som špunt a vyliezla z vane. Naťahovala som sa po osušku, ale v tom sa rozleteli dvere.
Stál v nich Edward a zízal na mňa akoby som...
Kriste, veď ja som nahá!

„Hej, čo zízaš!“ zhúkla som i okamžite sa zabalila do uteráka.
„Ja, zvonil ti mobil,“ povedal v rozpakoch, strčil mi ho do ruky a vystrelil von ako raketa.

Super trapas.
Mobil začal okamžite znova zvoniť.
Georigia. Veď som jej povedala, že dnes nikam nejdem...

„Áno?“
„Bellina mia, kde trčíš?“
„A kde by som ako mala byť?“
„No na kastingu! Kde inde?“
„Na akom kastingu? Veď na čiernu labuť...“
„Je dnes o pol šiestej. Nevieš že to presunuli?“

Akoby do mňa udrel blesk. Nebola som schopná pohybu či odpovede. Do izby sa vrútila Alice.

„Zlož, ak to chceš stihnúť,“ povedala mi.

Za ten čas, čo som u nich, sme sa my dve veľmi nerozprávali. Ja som sa vlastne rozprávala len s Carlisleom, Esme, a vídala s Edwardom.

„Tak bude to?“ povedala netrpezlivo.
„Hneď som tam, G. Len som na to nejako zabudla. Maj sa!“
„Obleč sa, vezmi si úbor, presuš si vlasy a o päť minút nech si v
garáži. Je päť hodín. Bude to len tak tak.“

Musela som vyzerať komicky. Zabalená v osuške, s mobilom v ruke a nechápavo dementným výrazom na tvári. A ja mám byť vysokoškolák?!

„No tak, pohyb!“
Alice bola ako diktátor. Ale mala pravdu.

Okamžite som sa začala hýbať. Vlastne som si ani neuvedomovala, čo sa okolo mňa dialo, všetko som robila plne automaticky. Obliekla som si prvé oblečenie, čo prišlo pod ruku, zbalila úbor, pár vecí a nasadala do auta s taštičkou, kde som mala všetko na úpravu vlasov.

Alice bola už, pravdaže, dávno pripravená a netrpezlivo ma čakala, takže akonáhle sa zavreli moje dvere, vyrazila šialenou rýchlosťou dopredu.


Pripadala som si ako... Ako stroj. Znova. Robila som len to, čo som mala a bola som za to svojmu telu naozaj vďačná. Nohy som si podvedome krútila a rozcvičovala, v mojej hlave vyhrávali všetci muzikanti - mala som takmer závrat z tej rýchlej jazdy - a všetko som počula len akosi tlmene.

Vlastne, bolo to kvôli hukotu motora tohto auta.

Ale štvala ma tá rola.
Ja som mala byť predsa Odetta! Nádherná labuť, ktorú si nájde jej vysnívaný princ.

Ale nie, ona to musí prísť prsnatá odfarbená Rosalie Haleová a dosrať mi moje úsilie. No keď budem upírom, prvé, čo spravím, bude to, že ju roztrhám na miniatúrne kúsočky.

Keby sem neprišli, nič by sa nestalo. Žila by som stále môj ťažký stereotypný život s mojimi dvoma falošnými najlepšími kamarátmi - ktorí sú teoreticky praví - a cítila by som sa super.
Ale určite ma nikto nemôže ľutovať, a nikdy ma nikto nebude mať prečo ľutovať! Prečo?!

Lebo ja som Isabella Swanová, najlepšia tanečnica široko ďaleko, ktorá študuje prestížnu školu a bude z nej jedna z najlepších baletiek na svete. Tak, ako chcela moja mama.
Zrazu som si uvedomila, že jediný zvuk, teda okrem vrčania motora, ktorý sa v aute ozýva, sú sponky, ktoré si strkám do stále mokrých vlasov.

Síce som si už robila vlasy aj pri horších situáciách, ale to ticho bolo naozaj neznesiteľné.

Mala by som sa porozprávať s Alice. O čomkoľvek...

Ale, čo jej mám povedať? Veď ju vôbec nepoznám.
Viem o nej základy, ktorých je sakra málo a naozaj netuším, v čom by sme si mohli byť my dve podobné.
Vezmime to teoreticky - či hypoteticky, to je jedno.

Ak by som sa jej spýtala na Jaspera, možno by si myslela, že sa mi tiež páči alebo horšie, že sa jej hodlám rýpať v súkromí.

Ak by som sa jej pýtala na celú rodinu, pripadala by som jej určite príliš zvedavá. Alebo by som jej pripadala blbá.

Ona predsa vidí budúcnosť, či nie? Tak vie, že mi Carlisle o nich rozprával.

„Tým sa netráp," povedala z ničoho nič. „Po kastingu pôjdeme na nákupy. Dámska jazda. Trochu sa spoznáme."

Neostalo mi nič iné, len prikývnuť. Vlastne som tomu bola celkom rada.

Asi o minútu sme šmykom zastavili pred školou. Vyrútila som sa z dverí - nečakala som už na nič. Po chodbe som bežala ako šprintér, mnohí, čo tu boli, sa obzerali. To je fuk.

V šatni som sa prezliekla a s prudkým vrazením do dverí som sa vrútila do miestnosti 168.


„Práve včas," povedal mi riaditeľ. „Už sme vás chceli vyškrtnúť. Takže, máte celkom zajímavý outfit," povedal mi ten slizúň.

Pozrela som sa na seba. Ó, môj Bože! Mala som oblečený svoj úbor, to áno, ale naruby!

„Dúfam, že svoju profesiu beriete vážne. Toto nie je cirkus, slečna - no tak, začnite!"

Ozvala sa hudba, ktorá absolútne nesúvisela s baletom. Nevadí. Vďaka za soundtracky!

Začala som tancovať. No nohy som mala zrazu ako zaliate v betóne a ak by ma niekto práve teraz hádzal z mosta, asi by som si to ani nevšimla.
Tá porota vyzerala ešte prísnejšie, ako som očakávala, až na moju učiteľku literatúry - tá sedela pokojne na svojom mieste a napchávala sa čokoládovými koláčikmi a mliekom. Ďalší, bol tanečný choreograf, ma neučil, ale po škole sa o ňom šírili naozaj zaujímavé klebety.

Začnúc tým, že nútil jednu babu, ktorá bola váhovo LTT (len tak tak) aby jediné, čo do seba mesiac pchala boli proteínové bomby, a na sústredení dával na spánok čas päť hodín - a dokonca sa vraj na túto školu dostal vďaka riaditeľkinmu neuveriteľnému apetítu a veľkosti jeho inštrumentu, a naozaj nehovorím o hudobnom nástroji!

Jeho malé čierne očká na mňa zízali a mala som pocit, že mi vidí aj včerajší obed v žalúdku. Nasucho som prehltla. Moja učiteľka baletu na mňa povzbudivo mrkala, no vedela som, že ak to doseriem, bude prvá, ktorá ma vyhodí preč.


„Prepáčte,“ zachripela som a presunula sa do stredu tanečného parketu. Úplne som zabudla, že mám tancovať.


„Hlavné je, že ste už prišli k sebe,“ skonštatovala učiteľka literatúry a utierala si ústa do farebnej látkovej vreckovky. Ešte ich vôbec vyrábajú?


„Tak znova!" pokynul riaditeľ chalanovi, o ktorom som vedela, že sa venuje hudobným nástrojom, aby mi pustil hudbu.
Pripravila som sa do základného postavenia a čakala.
Dala som do toho všetku svoju zostávajúcu energiu, ktorej naozaj nebolo veľa a oprela som špičku čo najviac, ako mi pľuzgiere dovoľovali.
Zaznela prvá nota a ja som sa prehla do tanečnej pózy, cítila som na tele každý jeden sval z neustáleho tréningu, no bola som pripravená.

Tancovala som. Spravila som každú pózu naplno, ale aj tak som sa nevedela dočkať konca. Moje špičky a prsty ostali strnulo stáť na mieste až do poslednej sekundy piesne.


Pozrela som sa na porotu. Čakala som, čo povedia, no tí traja si len niečo zapisovali a mala som pocit, že sa prepadnem od hanby. Ja som sa nehorázne snažila a stále to nie je dosť? Azda im vadil môj úbor?


Čo sa mám kvôli nim rozkúskovať? Lebo ja tú rolu chcem a aj ju dostanem!
Aj keď z ich kamenných tvárí sa naozaj nedalo vyčítať, čo si o tom myslia...

„Ozveme sa vám, slečna Swanová, môžete ísť,“ preniesol ten gigolo direktóro, a ja som poslušne s pozdravom opustila miestnosť. Dostala som sa na chodbu a oprela som sa o stenu.

Toto fakt nie je dobré. Vždy, keď som mala nejaký kasting, mi aspoň naznačili, že to mám vyhrané a teraz? Nič.

Do očí sa mi nahrnuli slzy a ja som preklínala sama seba i svoje hormóny, ktoré si so mnou niekedy robia, čo chcú.

Doľahli na mňa pocity z posledných dní - znova - a slzy som už nedokázala udržať tam, kde by mali ostať. Len tak som si ich len horúčkovito zotierala rukávom.


Ale stále som Isabella Swanová! Vystrčila som hlavu tak, že by mi napršalo do nosa a noblesne odkráčala chodbou k šatniam.

Aj tak bude tá rola moja.


12.kapitola



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Čierna labuť 11. kapitola:

 1
7. lucka2010
01.09.2011 [10:46]

¨hezký :D

6. schuchinka
31.08.2011 [9:10]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

30.08.2011 [22:48]

alicecullenhale2 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
super kapitolka... Emoticon
už sa neviem dočkať pokračovania... Emoticon Emoticon Emoticon

4. Decode
30.08.2011 [20:45]

krásne napísané...ale aj tak ju trošku ľutujem Emoticon Emoticon Emoticon ale fakt super kapitola...ostatne ako vždy Emoticon Emoticon Emoticon

3. Charlotte147
30.08.2011 [19:33]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. van
30.08.2011 [19:26]

van Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

30.08.2011 [15:35]

AngieCullen Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!