Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Cez tanec k láske - 7. kapitola

08.10.2011 (15:15) • Forevergirl, TeenStar • FanFiction na pokračování • komentováno 40× • zobrazeno 6629×

7. kapitola

Edward:

Prsty mi zaplietla do vlasov, jej horúce telo sa na mňa lepilo. Tak neuveriteľne silný pocit šťastia som nezažil ešte nikdy, a to som na svete pekne dlho. Bola ku mne nežná a ja som vždy vedel o tejto jej stránke. Tvrdá maska zmizla a v náručí mi ostalo krehké dievča s roztrasenými nohami a srdcom trepotajúcim sa ako kolibrík. Bola neuveriteľná.

Ale zrazu jej telo zamrzlo, pery sa prestali pohybovať a srdce sa jej rozbehlo ešte rýchlejšie. Panicky som na ňu pozeral, aby som zistil, čo sa deje. Tvár jej stvrdla a ja som vedel, že jej druhá tvár sa vrátila. Privrel som oči a čakal, kedy mi začne nadávať, ale vtom som ucítil dotyk na svojom líci a náhly krik. Prudko som otvoril oči a uvidel Bellu, ako poskakuje na mieste a drží si ruku. Čo sa jej stalo?

„Bella?“ spýtal som sa jej opatrne a snažil som sa zastaviť to jej hopkanie na mieste, ale prudko sa odo mňa odtiahla.

„Ty debil, zlomil si mi ruku,“ ozvala sa cez zaťaté zuby. Zmätene som na ňu pozeral a vtedy mi to napadla. Dala mi facku a ja som si to ani nevšimol. Aká je len krehká.

„Bella, ja za to nemôžem. Vieš, som dosť tvrdý,“ ospravedlnil som sa jej, ale až vtedy som si uvedomil dvojzmysel tejto vety.

„Tvrdý?!“ skríkla ešte bolesťou. „Ty jeden...!

Nič ju nenapadlo, tak sa otočila a kráčala preč cez parkovisko.

„Bella, počkaj, odveziem ťa k lekárovi.“ Dobehol som ju, ale venovala mi bolestný pohľad a ja som sa radšej stiahol.

„Edward, nechaj ma na pokoji. Charlie býva dosť blízko, dokážem prísť domov aj sama a tá ruka ťa nemusí trápiť,“ povzdychla si akoby unavene a pobrala sa preč. V tom bolo niečo viac a ja to zistím. Ale nemal som dosť síl ísť za ňou, priala si, aby som ju nechal, tak som to urobil, ale len pre tentokrát. Nevzdám sa jej, nikdy.

Nasadol som do auta a šiel domov, ale nedokázal som sa sústrediť na jazdu. Chcel som ísť za Bellou a ubezpečiť sa, či je v poriadku, ale nechcel som ju ešte viac naštvať. Ten bozk bol neuveriteľný, iskrilo to medzi nami. Sám som cítil, ako sa mi chveli nohy. Som na svete viac ako sto rokov a toto bol môj absolútne prvý bozk. Nečakal som, že bude taký dokonalý, ale s Bellou to nemohlo byť inak. Ona je dokonalá a všetko s ňou je nádherné. Už v prvý deň ma zaujala a ja som sa do nej zaľúbil. Môže ma odmietať, ako len bude chcieť, ale ja budem bojovať. Dokážem jej, že nie všetci muži sú zlí. Viem, že predo mnou niečo skrýva a ja počkám, až mi to povie sama.

Zaparkoval som pred domom, Alice ma už čakala a s veselým úsmevom ku mne pribehla.

„Tak, aké to bolo?“ spýtala sa ma nadšene. Z myšlienok som jej prečítal, čo tým myslí, tak som si len šťastne povzdychol.

„Alice, cítil som sa ako v siedmom nebi, ale potom...“

„Viem, všetko som videla. Ale neboj sa, braček, musíš jej len dať čas,“ uistila ma a objala. Zbožňoval som túto svoju sestričku, dokázala ma pochopiť a pomáhala mi vo všetkom, keď som si dokonca ani ja nevedel rady, čo sa mi stáva len pri Belle, pri úžasnom anjelikovi.

„Idem do svojej izby, potrebujem...“

„Byť sám,“ dopovedala za mňa a chápajúco prikývla. V povznesenej nálade som sa vybral do svojej izby. Vyzliekol som si košeľu a priložil som si ju k tvári, bola na nej cítiť jej božská vôňa. Tak sladko kvetinovú vôňu som ešte nikdy necítil, bola neskutočná. Lákala ma, jej pulzujúca krv mi ale nerobila problémy. Nikdy by som jej nedokázal ublížiť. Keď sme spolu tancovali, bol to tak oslobodzujúci pocit, dýchal som jej sladkú vôňu, že som takmer zabudol na ostatných. A zajtra sa znova ponorím do môjho osobného raja, ak teda Bella príde na hodinu.

Nakoniec som sa posadil za klavír, privrel som viečka a začal hrať. Neustále som cítil jej vôňu a videl jej tvár. Na perách som cítil dotyk jej hodvábnych pier. Mal som chuť ju bozkávať neustále, nikdy neprestať a držať ju vo svojom náručí, chrániť ju pred všetkým zlým. Bol som ňou pohltený, ale neprekážalo mi to, robilo ma to šťastným ako nikdy.

„Krásne, synak,“ ozval sa vo dverách Carlisle. Otvoril som oči a otočil sa k nemu.

„Vďaka.“

Len prikývol a nepatrne sa ošil. Myšlienky predo mnou skrýval, lebo myslel len na dnešný deň v práci.

„Čo sa deje?“ spýtal som sa ho netrpezlivo.

„Skôr by si mi to mohol povedať ty. Mám pocit, že niečo pred nami skrývaš a vie o tom len Alice,“ povedal podozrivo, ale usmieval sa.

„Ako ťa to napadlo?“ opýtal som sa vyhýbavo.

„Okrem toho, že si práve hral totálne zaľúbenú pieseň a tváriš sa tak už celý týždeň, mi dnes pod auto takmer vletelo jedno dievča z našej školy, ktoré sa ponáhľalo k lekárovi, aby ho stihla. Vraj si zlomila ruku, lebo udrela nejakého chlapca, keď ju pobozkal. No potom, keď si uvedomila, čo hystericky kričala svojmu riaditeľovi, lebo sa zľakla, že by som ju takmer zrazil, ostala nehybne stáť. Dala si ruku na ústa a rozbehla sa preč,“ rozprával mi a ja som mal chuť sa rozosmiať. Ach, tá malá je chodiace nešťastie. Ešteže vbehla do cesty môjmu otcovi a nie obyčajnému človeku, ktorý by nemal také reflexy.

„Dúfam, že je v poriadku,“ šepol som do ticha.

„Trochu vystrašená, že mi všetko povedala, ale inak je v pohode,“ uistil ma a pobavene krútil hlavou. „A nechceš mi už konečne povedať, čo sa deje?“

„Rozkaz, šéf,“ zasalutoval som. „Zaľúbil som sa do nej a ja som bol ten, ktorému dala facku.“

„Edward, ona je človek.“

„Vážne? Hm, na to by som ani neprišiel,“ rýpol som doňho, keď sa zatváril prekvapene, ale rozumiem mu. Pre mňa samého je toto všetko nové, ale neskutočne úžasné.

„Pozri, mne to nevadí. Zaľúbil som sa do nej na prvý pohľad a nevzdám sa jej.“

„Nečakal som, že sa niekedy od teba dočkám tejto vety.“ Pobúchal ma po ramene, razom vyzeral šťastnejšie.

„To ani ja, ale Bella je poriadne tvrdý oriešok.“

Rozosmial sa. „To som si všimol. Len máloktorá žiačka po mne začala kričať svoje problémy a aby som nezabudol, nazvala ťa debilom.“

„Je tak rozkošná,“ povzdychol som si zasnene a ponoril sa opäť do svojich myšlienok. Získam ju a hotovo. Ešte som počul, ako Carlisle zatvoril dvere a ja som sa znova pustil do hrania na klavíri.

xxx

Konečne skončila posledná hodina a rozbehol som sa do malej tanečnej miestnosti. Pár ľudí už čakalo, tak som im pokynul, aby išli dnu. Neskutočne som sa tešil na Bellu, ktorá sa ešte prezliekala, čo mi prezradili myšlienky jedného dievčaťa.

Bella ma celý deň ignorovala, ale nemohol som si nevšimnúť, ako po mne pokukovala. Vždy sa rozkošne začervenala, keď som si to všimol alebo si niečo nie príliš pekné zamrmlala. Snažila sa mi vyhýbať, ako to len išlo a Angele sa sťažovala každú chvíľu, aký som magor. Ale mňa to nijako neurazilo, stačilo mi, že na mňa myslí a rozpráva o mne.

Všetci už boli dnu, až na Bellu s Angelou, keď sa zrazu otvorili dvere a vykukol z nich totálne naštvaný pohľad Belly, ale potom mi pohľad skĺzol nižšie a musel som sa prudko nadýchnuť nepotrebného vzduchu. Mala na sebe čierne šaty, ktoré jej siahali po kolená a obopínali jej anjelské telo a podtrhli jej krásu. Opatrne vošla vo vysokých podpätkoch dnu a urazene sa na mňa pozrela. Angela išla sa svojím partnerom, ale vnímal som to len okrajovo.

„Dobre, decká. Zopakujeme si valčík z minulej hodiny a dnes pridáme ďalšie prvky. Bude lepšie, ak na to pôjdeme pomalšie, aby bol výsledok dokonalý,“ hovoril som a pri tom hypnotizoval Bellu, ktorá sa snažila uhnúť pohľadom a jemne sa červenala. Ach, bola taká rozkošná. Najradšej by som jej tie líčka vybozkával.

Zapol som hudbu a všetky páry sa pustili do tanca. Pomaly som podišiel k Belle a galantne sa sklonil.

„Smiem prosiť?“ spýtal som sa jej trochu pobavene, keď na mňa prekvapene pozerala.

„Nie,“ odvrkla mi, ale mne to vyčarovalo na tvári ešte väčší úsmev. Chytil som ju nežne za pás a druhou za ruku. Nebránila sa a ja som to bral za menší pokrok. Snažil som sa ju dostať do tancovania, o chvíľu začala reagovať podľa mojich krokov. Išlo jej to úžasne aj v tých podpätkoch a ja som bol na seba hrdý, že som ju to naučil aj napriek jej odporu. Bála sa, že spadne, no poriadne som ju držal a nenechal by som ju, aby si sama ublížila.

„Vyzeráš prekrásne,“ pochválil som ju, keď mi nepovedala ani slovo a môjmu pohľadu sa vyhýbala.

„Vyzerám ako magor,“ odvrkla a konečne sa mi pozrela do očí. Pohľad jej čokoládových očí ma úplne odzbrojil.

„Nie, vyzeráš ako anjel.“ Mal som chuť ju pohladiť po vlasoch a láskyplne pobozkať, ale radšej som sa ovládol. Mal som plán a odpoveď nie nebudem brať ako odpoveď.

„Bella, čo by si povedala, ak by som ťa pozval na rande?“ zašepkal som jej do ucha a v tanečnom kroku sa s ňou otočil. Šliapla mi na nohu, ale neprekážalo mi to. Skrivila tvár a rýchlo sa mi ospravedlnila sa, ale na tvári sa jej hneď objavil bojovný výraz.

„Len cez moju mŕtvolu.“

Zachechtal som sa. „Poď so mnou na rande, mohli by sme ísť do kina a na večeru.“

„Nikdy.“

Nahodil som prosebný výraz a prstami ju jemne pohladil po chrbte. Ucítil som, ako sa zachvela. Znova sa na mňa naštvane pozrela.

„Prosím? Sľubujem, že sa ťa ani nedotknem, len si urobíme príjemný večer, nič viac,“ šepkal som naliehavo, myslel som to úprimne. „Neurobím nič, čo nebudeš chcieť.“

„Dáš mi potom pokoj?“

Zazubil som sa. „Nie, nikdy. No tak, bude ti skvelo ako nikdy. Daj mi šancu. Ak sa ti to nebude páčiť, nepôjdeme už nikam a budeme sa stretávať len na hodine tanca a v škole.“

„Fajn,“ povzdychla si a ja som mal v tej chvíli chuť šťastne skákať do vzduchu a vášnivo ju pobozkať, ale udržal som sa, lebo by som to celé pokazil.

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), TeenStar, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Cez tanec k láske - 7. kapitola: