Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Červená knižnica - 8. kapitola

Červená knižnica - 8. kapitola   Vzala som si kabelku a ponáhľala sa k autu, zatiaľ čo Edward sa tváril, ako keby sa nechumelilo. Nechcela som, aby nás niekto videl ako ráno od neho odchádzam, avšak on si asi užíval to, že ho ľudia naokolo považujú za sukničkára.

Zakutrala som sa ešte viac pod perinu, ktorá ma ako jediná chránila pred zimou, ktorá ma všade obklopovala. Ležala som na niečom tvrdom a studenom... ležala som nahá? Sakra!

Oči som rýchlo rozklopila, aj keď mi v tom sprvu bránili karpinky, ktoré sa mi za tých pár hodín stihli nahromadiť. Tie chápadlá, ktoré boli tak studené, ako keby patrili akémusi ľadovcu, boli Edwardove ruky, ktorými si ma pridržiaval prilepenú na jeho tele. Podotýkam nahom. A to, na čom som spala, bola práve jeho hruď. Mám naozaj skvelú fantáziu, ale že by to bolo tak skutočné...? No do...!

S vypätím všetkých síl som sa snažila odtlačiť od jeho tela, ale tá hora svalov len nespokojne zamraučala a pritiahla si ma ešte bližšie, takže moje pľúca už mali len skutočné minimum miesta na rozjímanie. Vypúlila som oči a hľadela na jeho dokonalú tvár. Ak existuje nebo, a sú v ňom anjeli, takto nejako by mali vyzerať. Mohli by mať na nich továreň a aj tak by bol takto krásnych mužov nedostatok. Na svete ani neexistujú slová ako úžasne vyzeral, keď som mu už celá ležala na jeho obnažene bielom... Toto snáď nie je možné.

Nechápte ma zle, vedela som, že toto sa mužom deje. Bolo to spomínané aj v tom filme Návrh, kde hrala moja Miss špeciálny agent. No nejako som neočakávala, že v najbližšej budúcnosti sa budem musieť popasovať s problémom, akým bolo naozaj vzrušené náradíčko, ktoré sa mi cez jeho trenky až veľmi túžobne dotýkalo stehien. No akúkoľvek polohu som vyskúšala, nepomáhalo. Jednoducho som sa toho natešeného úhoríka nedokázala zbaviť tak, aby sa nedotýkal mojej maličkosti, ktorá bola vďaka tomuto incidentu červená hádam až na zadku, čo bolo kvôli vážnemu nedostatku oblečenia aj dosť viditeľné.

So zakňučaním som sa po niekoľkých minútach stáleho pokúšania vyslobodiť sa, zvalila späť na moju inšpiráciu. Verili by ste, že budete mať niekedy problém vstať z postele aj keď by ste chceli? Ani mne sa väčšinou nechce, ale teraz mi to niekto pokazil, čo sa mi často nestáva. Vlastne ma ešte nikto nedržal v posteli. A vlastne... sestrička vždy, keď som ju bola navštíviť s nejakou zlomeninou a doktor kázal ležať.

Odhodlala som sa k ďalšiemu kroku, tentokrát som mu zapchala nos. Ako náhle bude mať málo vzduchu, zobudí sa. Aspoň taký bol plán, ktorý pravdaže zlyhal. Ale ja som sa rozhodne nechcela vzdať. Predsa len, od tohto závisela moja česť a povesť. Je nanajvýš potrebné, aby som sa najneskôr do hodiny dostala k Adele a tvárila sa, že som tam celú noc.

Stačilo pár nádychov a odhodlala som sa už hádam k finálnemu činu. Prsty som mu pritlačila na viečka a nasilu roztiahla. Nie tak, aby to bolelo, nie som masochista...

„Bella,“ vyjakol Edward mierne zdesene a teraz už z vlastnej vôle na mňa vypuľoval tie jeho obrovské okále farby roztaveného zlata.

„Musím odísť, hneď!“ vysvetlila som a veľavýznamne sa zahľadela na jeho ruky, ktoré mi nedovolili sa dostatočne vzdialiť.

„Ešte nie,“ zamručal a popravil si ma v objatí, a uznávam, bolo to až hriešne príjemné... Avšak ja musím!

„Ale áno, už, a... ehm... potrebujem odvoz...“ nadhodila som, teraz už oslobodená z jeho zovretia.

Dostrkala som ho do kúpeľne a len tak-tak sa mi podarilo zavrieť za ním dvere pred tým, ako by ma stiahol do sprchy. Chcela som sa osprchovať... ale u Edwarda? Začala som zhľadúvať moje oblečenie, avšak bolo to celkom tažké, keďže po Edwardovej izbe bolo rozhádzané oblečenie, pričom nájsť zblúdilú podprsenku nebolo tak ťažké. Asi by ma to malo rozhodiť, ale čo som čakala? Že celý život čakal na mňa? Kto iný by mu hádzal loptu do hlavy?

Po desiatich minútach, kedy sa ten krásavec vykmotril z kúpeľne, som nad hlavu víťazoslávne zdvihla zelenú čipku. Avšak možno by som sa mohla sústrediť, ale koho by nerozptýlilo nahé telo boha pobehujúce po izbe a zhľadúvajúce časti svojho oblečenia?

Vzdala som hľadanie spodnej bielizne a natiahla na seba šaty, avšak ostala som zničene stáť a na každého v okolí nadávať.

„Takto sú ešte krajšie!" poznamenal Edward a ja som naňho vrhla najhnusnejší pohľad, aký sa mi podarí, keď ide oňho. Aký bol výsledok? Blažený úsmev... Avšak to nič nemenilo na veci, že moje kedysi krásne šaty boli teraz ber jedného ramienka a na viacerých švoch, alebo len tak z nudy, niekde roztrhnuté. Už vtedy zakrývali málo, ale toto už bolo hrozné.

No keď som sa toho naháča spýtala, či mi nevenuje niekoľko zicheriek, ktoré boli určite pod hŕbou kníh a oblečenia na stole, ktorý už pomaly nebolo vidieť, radšej po mne hodil niečo zo svojej skrine. Nasúkala som sa do teplákov a trička a on sa rozrehotal, áno, vyzeralo to komicky, veci mi boli asi o dve čísla väčšie a tričko mi bolo do polovice stehien. Aspoň, že pri tom čakaní našiel moju podprsenku, ale nohavičky mu tu nechám.

Vzala som si kabelku a ponáhľala sa k autu, zatiaľ čo Edward sa tváril, ako keby sa nechumelilo. Nechcela som, aby nás niekto videl ako ráno od neho odchádzam, avšak on si asi užíval to, že ho ľudia naokolo považujú za sukničkára. Mali sme šťastie v nešťastí, že nepršalo. Pretože hoci som nebola ako zmoknuté kurča, Ed mal možnosť ukázať ma všetkým susedkám teraz nalepených na oknách a „nenápadne“ zalievajúc ich kvety.

„Všetci sa na nás pozerajú,“ ohradila som sa, keď vyšiel na cestu a vzal ma rukou okolo pása. Bola som červená ako rak na všetkých partiách svojho tela, pretože sme, pravdaže, stáli tak, aby nás každý videl.

„Nech!“ preniesol jednoducho a oprel ma chrbtom o auto a jeho ústa sa nekontrolovateľne dobíjali do mojich úst. Je dokonalý, tak je jasné, že som to dlho nevydržala, ale keď sa mi rozvybroval vo vrecku mobil, strčila som za ním ruku. Ed sa ho však rozhodol ignorovať, prichytil mi ruky do svojich a pokračoval, kým neuznal za vhodné skončiť. V tej chvíli by mi ani najsilnejšia vôľa na svete nedokázala prinútiť, aby som ho pustila.

Cesta trvala len niekoľko krátkych minút a boli sme pred Adeliným domom. Edward, ktorý celú cestu zvieral moje stehno, sa teraz ku mne naklonil, ale ja som vedela, že to nie je dobrý nápad, keďže moja najlepšia kamarátka na mňa určite striehne cez ďalekohľad, ktorým večer pozoruje niektorých svojich vyvolených, ktorí bývajú na dosah.

„Ďakujem,“ šepla som a vybehla z auta, radšej som sa ani neobzrela, nechcem myslieť na to, že je podľa všetkého navždy koniec. Ale aj tak som si viac, než by som mala, uvedomovala ako pracuje motor jeho auta až kým nezašiel príliš ďaleko.

Rezervnými kľúčmi som si odomkla a hodila ich späť do kvetináča. Najtichšie ako sa len dalo som otvorila dvere, keďže moja dušička stále dúfala, že Adele sladko spinká vo svojej ružovej izbe. Avšak... som sa, pravdaže, mýlila.

„Meníš štýl oblečenia?“       


Prepáčte, že to trvalo, ale poznáte to - škola. Chcem vám veľmi poďakovať za vaše komentáre, ktoré mi dávajú silu a chuť do ďaľšieho písania. =D



Sdílet Sdílet



Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!