Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Čarodejnica a upír - 21. kapitola

11.02.2013 (10:45) • matus • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 832×

„Som rada, že ste povedali tú istú verziu, ale musím toho netvora nájsť a zabiť!“

„Ja ti nedovolím, Bella, aby si po ňom pátrala sama, vyzerá to, že je imúnny voči tvojím schopnostiam! Keď bude treba, tak ťa tu uviažem!“ okríkol ma Edward.

„Ty ma nikam viazať nebudeš a ani ma okrikovať. Nájdem ho a vyriadim si to s ním sama!“ začala som teraz kričať po ňom ja. Zase hádka ako v posledné dni.

„Tak to teda nie, ja ho nájdem skôr a vyriadim si to s ním ja. Som upír, najskôr ho roztrhnem, upálim, teda neupálim, to by som si ublížil ja, ale usmažím ho a potom zabijem! Teba k nemu už nepustím!“ povedal, ale ani sa nezastavil čo nelogické povedal.

„Ja nepustím zase k nemu teba! Som čarodejnica, takže si to vyriešim sama,“ povedala som naštvane.

„Nie, ja si to vyriešim s ním sám,“ odvrkol.

„Tak to teda nie, aj kebyže ťa mám zviazať mojou mocou!“ odsekla a vrátila som mu to.

„Tak už tu bude ticho!“ zhúkla pre zmenu Alice.

„Správate sa ako malé deti a nechcete si priznať ani jeden...“ začal pre zmenu Jasper, ale nepokračoval, lebo ostatok rodiny sa na neho pozrel veľmi divným pohľadom.

„Nie, ja budem pokračovať! Som upír, ktorý cíti pocity a z tých dvoch budem prvý, ktorý dostane infarkt!“

„Nie!“ zhúkol na rodinu Edward.

„Aké nie! Pôjdem za tým tvorom sama a hotovo! A nesnaž sa ma zastaviť a ani sa mi nesnaž pozerať do hlavy, mám na sebe štít! A mimochodom, nemusíš sa hrať, že ti na mne záleží!“ zakričala som a už som bola príšerne vytočená na neho.

„Ja sa nehrám, že ti na mne záleží, mne na teba záleží...“ zasekol sa.

„No to určite, teraz ma ospravedlň, idem zabiť jedného hnusného tvora a vyriešiť túto situáciu!“

„Nie, Bella, toto ti nedovolím, pretože mne na tebe záleží, ja ťa milujem,“ vypadlo z neho.

Nato ma vzal do náruče a pobozkal. Naše pery sa pohybovali v súlade a cítila som ako to medzi nami iskrí. Na jednej strane som mu chcela povedať to isté, ale rozum potlačil hlas srdca, ako sa hovorí, a odrhla som sa od neho. Svojou mocou som ho vyhodila z okna, vyslovila kúzlo a preniesla sa na lúku.

Pohľad Edwarda

Začal som sa s Bellou hádať ako zvyčajne.

Jasper mi poslal myšlienkach, že aby som jej povedal, čo cítim. Za chvíľu ako mi to poslal Jazz sa aj ostatná rodina pripojila k nemu.

„Nie!“ otočil som sa na nich a zakričal.

„Aké nie! Pôjdem za tým tvorom sama a hotovo! A nesnaž sa ma zastaviť a ani sa mi nesnaž pozerať do hlavy, mám na sebe štít! A mimochodom, nemusíš sa hrať, že ti na mne záleží!“ zakričala na mňa.

„Ja sa nehrám, že ti na mne záleží, mne na teba záleží...“ zasekol som sa, lebo som si práve uvedomil, že Jazz mal pravdu, milujem ju.

„No to určite, teraz ma ospravedlň, idem zabiť jedného hnusného tvora a vyriešiť túto situáciu!“ zakričala po mne.

Mne ta jej veta vrátila zdravý rozum a zakričal na ňu, teda skôr zo mňa vypadlo: „Nie, Bella, toto ti nedovolím, pretože mne na tebe záleží, ja ťa milujem!“

Nato som ju vzal do náručia a pobozkal som ju. Neodtrhla sa odo mňa a naše pery sa pohybovali v súlade a medzi nami to priam iskrilo. Zrazu sa odtrhla a cítil som vlnu, ktorá sa nedá zastaviť, použila a mňa schopnosť, letel som oknom a pristál som pekne až na lúke.

Neľutoval som, že som jej to povedal, ale dotklo sa ma, že na mňa použila svoju moc.

Bol som na kraji lúky.

 „Viem, že ma miluje, cítil som to z nej, musím si ju získať. Predsa keď sa upír zamiluje raz, je to na vždy,“ preháňalo sa mi hlavou.

Postavil som sa a videl Bellu, ležala na lúke a plakala. Snažil som sa, aby ma nezbadala, ale bolo neskoro, iba som počul: „Edward, dokelu, prečo si tu?“ Zrejme ma vycítila svojou schopnosťou, na ktorú som zabudol.

Autor: matus, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Čarodejnica a upír - 21. kapitola: