Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bullying 9. kapitola

08.01.2012 (17:30) • nicolCarlieCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 26× • zobrazeno 2301×

Bella:

Zostávali posledné štyri dni do vianočných prázdnin a ja som bola nadšená. Síce máme robiť s Jerremym ten projekt, ale to nevadí. Keď sme už pri Jerrovi, tak sa z neho vykľul veľmi dobrý človek. Aspoň myslím. Včera ma po škole čakal na parkovisku a ja som ho previedla mestom. Veľakrát som mu hovorila, že na tomto meste nie je čo vidieť, ale on trval na tom, že chce vidieť všetko. Ukázala som mu pár zaujímavých miest, ako napríklad jazero, kam sme sa v lete, keď boli teplejšie dni, chodievali s našimi kúpavať. Toto miesto bolo plné spomienok a ja som v rýchlosti odtiaľ vypadla.

Potom som mu ukázala La Push, čo sa Jakeovi nepáčilo. Pretože nie dávno vyhlásil, že on je muž môjho života. Nad tým som sa iba pousmiala a pokračovala v čítaní knižky. Včera sa snažil Jerremyho odo mňa poslať preč, ale potom, čo Jer objednal pizzu, tak sa stali veľkými kamarátmi. Dnes sa mi do školy vôbec nechcelo, tak som vypla budík a rozhodla sa, že dnes budem simulovať. Ani nie do piatich minút mi prišla správa od Alice.

Okamžite sa obleč a sadaj do auta. Dnes sa ide po škole na nákupy.

Čo? Nie, ja nikam nejdem. Telefón som hodila na nočný stolík, ale zrazu začal zvoniť. Rozhodla som sa ho ignorovať. Ale tá potvora stále zvonila a zvonila. Tak som to v mojom dobrom úmysle radšej zdvihla.

„Prosím?“ ozvala som sa. Do ucha mi začali zvoniť zvončeky v podobe Alicinho hlasu.

„Bella, vstávaj. Dnes bude v škole zábava. Pán Saltzman nám púšťa nejaký dobrodružný film.“ To ma chce týmto presvedčiť? S postele sa ani nepohnem. Odpoveďou pre Alice bolo moje nesúhlasné zamrnčanie.

„Dobre, tak ma počúvaj. Sedím v aute pred tvojím domom a keď do dvoch minút nevylezieš z tej postele, tak tam vletím aj so studenou vodou a vylejem to na teba. Rozumieš?“

Vôbec som jej neverila, že je pred naším domom. Aj tak by to neurobila. Nemá sa sem ako dostať. Telefón som jej zložila a šmarila ho niekde do rohu izby. Spokojne som ležala zo zatvorenými očami, keď sa zrazu ozvalo:

„Ty si za to môžeš.“ Jediné, čo som stihla zazrieť, bolo vedro s vodou ako ho Alice, celá vyškerená, na mňa vylieva. V sekunde som bola celá mokrá.

„Alice, čo to, dočerta, robíš?“ spýtala som sa celá vyvedená z miery.

„To, čo som ti sľúbila. Teraz sa choď obliecť a ponáhľaj sa! Čakám ťa vonku.“ A odtancovala z mojej izby. Ja som to už nechcela riskovať a bežala sa rýchlo obliecť. Ešte som si v rýchlosti vysušila vlasy a hodila do práčky mokré obliečky. Schmatla som tašku do školy a bežala Alice do auta. Tá si ma kriticky zmerala a potom poznamenala:

„To si si nemohla vziať už horší sveter?“ Pozrela som sa čo to mám na sebe a od prekvapenia skoro onemela! Mala som na sebe vyťahaný, ružový sveter s potlačou mačičky, ktorý mi dala stará mama k trinástym narodeninám. Toto si nemôžem vziať do školy! Chcela som vystúpiť, ale Alice už parkovala na parkovisku pri škole. Zašmátrala na zadných sedadlách a podala mi celkom pekný bielo-šedý pruhovaný sveter.

Rýchlo som sa prezliekla, stiahla vlasy do chvosta, poďakovala Alice a bežala na prvú hodinu – dejepis. Už bolo desať minút po zvonení. Celá udychčaná som vbehla do triedy a zrazu sa všetky oči pozerali na mňa. Mike a Lauren sa na mňa pozerali pohŕdavo, futbalisti nezaujato, Edward nenávistne a Jerremy sa jediný usmieval. Ja som celá očervenala a vykoktala nejaké schopné ospravedlnenie. Sadla som si na svoje miesto a snažila sa sústrediť na film, ktorý práve bežal. Pred sebou mi pristál papierik. Jerremy.

Kde si sa túlala?

Prepáč, ale nechcelo sa mi ísť do školy.

A kto ťa k tomu presvedčil?

Alice Cullenová.

Kto je Alice Cullenová?

Už som mu nestihla odpísať, pretože pán Saltzman vypol film.

„Keďže slečna Stanleyová ochorela, pán Cullen si bude musieť svoj projekt spraviť sám. Veď on to zvládne. Mám pravdu, pán Cullen?“

„Samozrejme, pán profesor.“

„Výborne! A teraz si rozoberieme to, čo sme videli.“

Zvyšok hodiny som zaujato pozorovala profesora. Po hodine som odprevadila Jerremyho a kráčala na ďalšiu hodinu trigonometrie. Pri skrinke si ma odchytil Edward.

„Daj pokoj Nightovi, rozumieš? Inak sa mu stane niečo zlé.“

Ja som sa na neho vystrašene pozerala a nechápala, čo sa deje. Edward sa tváril, že asi od hnevu vybuchne. Toto nie je dobré.

„Ale ja...“

„Žiadne ale ja... nechcem vás vidieť spolu. Ty si v tejto škole skončila. Už raz som sa vyjadril, že ti zo života spravím peklo a henten sopliak mi v tom určite nezabráni.“ Odklonil sa odo mňa a poobzeral sa okolo, potom v rýchlosti pritlačil svoje pery na moje a so slovami: „Maj sa krásne, Bella,“ odišiel a ja som znova nechápala.

Tak, čo hovoríte na Edwardovo správanie? Prosím komentár, či má zmysel ďalej pokračovať.

Autor: nicolCarlieCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bullying 9. kapitola: