Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bullying 10. kapitola

20.01.2012 (07:30) • nicolCarlieCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 21× • zobrazeno 3086×

Bella:

Celá vyvedená z mieri som si to namierila do učebne trigometrie, kde som sa mala stretnúť aj s Edwardom. Najhoršie bolo, že som musela sedieť vedľa neho. Vždy som to robila tak, že som ho ignorovala. Ale teraz to proste nešlo. Znova ma pobozkal. A ja som absolútne nechápala, o čo mu ide. Pravdepodobne ďalšia metóda ako ma vystrašiť. A darilo sa mu to. Do triedy som vkročila zarovno so zazvonením.

Dosadla som na svoje miesto, ale Edward vedľa mňa nebol. Sedel vedľa Lauren na Jessicinom mieste, keďže chýbala Lauren, praktizovala svoje flirtovacie umenie. Vytŕčala na neho svoje umelé prsia a podivne sa pritom škerila. Každý na tejto škole vedel, že jej prsia nie sú prirodzené, dokonca ona sama to vyhlásila. Len aby bola o niečo zaujímavejšia ako Jessica. Jedna druhú neznášali, ale v škole sa robili, že sú najlepšie kamarátky. Nikdy nezabudnem na Laurenin pohľad, keď Jessica prišla do školy na aute Edwarda Cullena. S krikom utiekla na prvé dievčenské záchody a tam sa dobrú polhodinu dávala dokopy. Ja som to len nenápadne pozorovala. Tak, ako vždy.

Vyučujúci vkráčal do triedy a aby na seba upriamil pozornosť, pleskol triednu knihu o stôl, div sa celá neroztrhla. Celá trieda spozornela a hľadela na učiteľov podivný úškrn. To znamenalo jediné: písomka.

„Tak, dnes si napíšeme malú písomečku.“ Celá trieda naozaj nadšene zašomrala.

„Pre poriadok spravíme pár úprav. Cullen, na svoje miesto... a Mike, buď taký láskavý a sadni si za katedru.“ Mike sa postavil a ako pán tohto sveta dosadol za katedru a Edward si veľmi neochotne sadol na svoje miesto, čiže vedľa mňa.

Pozrel sa na mňa, na učiteľa a čakal, kým rozdá zadanie. Len čo som dostala to svoje, začala som pracovať. Pri písomkách medzi mnou a Edwardom vládla tichá vojna. Kto bude mať zadanie skôr hotové. Vždy to vyhral on. Ale za pokus to stálo. Bola som v polovičke, keď pero môjho spolu sediaceho dopadlo na lavicu. Toto nie je možné! Ako to robí? Pozrela som sa na neho a on sa posmešne zaškeril. No to ma poteš! Tento jeho skoro úsmev som na ňom nenávidela. Vlastne, čo som na ňom mala rada? Odpoveď je jednoduchá: tie dni, keď jeho pozornosť zaujala prsnatá Lauren alebo neurotická Jessica.

Dopísala som tie ostatné príklady a čakala, kým práce učiteľ pozbiera. Celý čas som bubnovala prstami o dosku lavice. Vždy som to tak robila, keď som prejavovala nesúhlas. V tomto prípade som nesúhlasila s Edwardom sediacim vedľa mňa. Zrazu na moju ruku dopadla druhá ruka. Veľká, ľadová a tvrdá Edwardova ruka. Pozeral na mňa ako na blázna a veľmi presvedčivo zašomral:

„Prestaň, znervózňuje ma to.“ Nemala som odvahu s tým znova začínať. Od strachu som odvrátila pohľad od jeho čiernych očí.

Hodina sa neskutočne vliekla a keď konečne zazvonilo, ďakovala som tomu hore, že ma oslobodil.

Ponáhľala som sa na hodinu smrti: telesná. Párkrát som, samozrejme, zakopla. To by som nebola ja. Práve som sa snažila otvoriť tú sprostú skrinku z roku nula, keď som zbadala ako Edward a Jerremy o niečom živo diskutujú. Jerr Edwarda odsotil, prišiel ku mne a jedným pohybom mi tú skrinku otvoril. Mne to nedalo a musela som sa spýtať.

„O čo išlo?“

„Nič dôležité. Netráp sa tým.“ Verila som mu, tak som to nechala tak.

„Mimochodom, stretneme sa na telesnej. Máme spojenú.“ Jerremy sa pri tom usmieval ako mesiačik na hnoji. Ešte len sa bude smiať, keď ma uvidí v akcii. Dúfam, že nevymyslia niečo nebezpečné, ako napríklad... hocičo, kde hrám je nebezpečné. Dnes to vidím na sedenie na lavičke. Usmiala som sa nad mojim skvelým plánom, vložila tam všetky moje veci a opustila Jerremyho.

V šatni som sa prezliekla do teplákov a trička. A išla si podľa môjho plánu sadnúť na lavičku. Lenže to sa trénerovi nepáčilo, tak som musela, rovnako ako ostatní, behať tridsať kôl okolo telocvične. Ani raz som nespadla, čo bola výhra.

Trénerov ďalší plán bol, bohužiaľ, florbal. Túto hru som nemala rada. Vlastne ani jednu hru som nemala rada. Začalo sa rozdeľovať do dvoch tímov a ja som zostala ako posledná, ako vždy. Edward sa na mňa zaškeril... áno aj ten tam bol... a vzal ma do svojho tímu. Toto nebolo dobré znamenie. Dokonca ma strčili do brány! Ja a brankárska výstroj sme neboli kamarátky. Keď som sa to snažila obliecť nejako som sa zamotala a skončila na zemi. Celá telocvičňa sa na mne smiala. Mne to smiešne nepripadalo. Dokonca mi to vohnalo slzy do očí. Tréner všetkých okríkol a hra sa začala.

Ako som tam tak stála, neschopná pohybu, zistila som, že Jerremy tu nie je. Vravel, že sa tu stretneme, tak kde je? Bolo mi úplne jedno, či loptičku chytím alebo nie, len som tam tak stála a čakala na vykúpenie. Keď sme dostali už piaty gól, tak to Edward nevydržal a postavil ma do rohu telocvične. Ja som rada poslúchla. Zhodila som zo seba tú smradľavú výstroj a čakala, čo sa udeje.

Zrazu vletela do telocvične Alice a so šialeným pohľadom smerovala ku mne. Toto neveští nič dobré.

„Bella, musím ti niečo povedať. Ale nestresuj, dobre?“ Popritom sa všelijako vykrúcala a hádzala divné pohľady na svojho staršieho brata.

„Alice, tak to vyklop!“

„Jerremy spadol zo schodov. Odviezli ho do nemocnice.“ Čože? Okamžite musím ísť za ním! Odhodila som na zem hokejku a v rekordnom čase dobehla do šatne. Prezliekla sa a bežala na parkovisko. Cestu mi skrížil profesor Saltzman.

„Bella, keďže Jerremy je mimo hry, projekt budeš robiť s Edwardom. Je mi to ľúto.“ A odkráčal preč. Ja som pokračovala v ceste, keď mi to došlo. Mám robiť projekt s najväčším tyranom na tejto škole? Preboha, len to nie! 

Takže, čo si myslíte? Ako sa toto mohlo stať? Kto to zapríčinil? Dúfam, že sa Vám to páčilo a zanecháte aspoň komentár.

Autor: nicolCarlieCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bullying 10. kapitola: