Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bristhatarahtys - 5. kapitola

18.04.2010 (18:00) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1047×

5. kapitola - Priebeh akcie, zmarenie, frustrácia, prekážka a mnoho ďalších pojmov nie len zo psychológie...

„Ahoj Bristhatarahtys!!!“

Mnohohlasný pozdrav sa rozliehal po celom dome a mňa následne oslepilo svetlo, vďaka ktorému som uvidela tých odporných, sprostých, uchýlných, hnusných, bláznivých, otrasných, nenávidených, krvilačných, elegantných, všehoschopných upírov!!! Aaaaaaaaaa! ... Tak asi taká nenápadná som nebola...

Pink - 18 Wheeler

„Potrebovala si niečo?“

Prehovoril na mňa kludne Edward. No, niečo by som chcela, ale čo to bolo? Ježiši, mysli, mysli...

„Nooo... došla mi soľ a už nie je otvorený obchod, tak som sa vás chcela spýtať, či ho náhodou nemáte?“

Usmiala som sa hollywoodsky... na toto mi asi len tak neskočia... A tak som začala odpovedať na spleť otázok... Pravdaže som sa zamotala

„A to preto si sa trepala až sem?“

„No, ja tam totižto nikoho nepoznám. Iba Soph a tá... tá práve spala so svojim priateľom.“

Ježiši!!! To čo som povedala?!

„Kto s kým spal?!“

Prebudil sa Emmett na sedačke.

„Bree...“

„Bree s niekým spala?! S kým?! Ježiši?! A ten dotyčný to prežil?!“

„Pche, moc vtipné Emm, už viem, prečo je Rose tak biela. Z pohľadu na toho tvojho pána „megavojačika“ určite zbledla.“

Predniesla som ľadovo chladne a všetci sa začali nenápadne drhnúť smiechom. Emm sa otočil chrbtom a neviem, či sa mi to zdalo, alebo sa vážne pokúšal porozprávať so svojím malým kamošom. Ja som vedela, že táto špiónska akcia nedopadne dobre...

„No, tak Bree, prečo si prišla?“

Spýtala sa ma pre tento krát Bella. Ona a Edward, to je zabijácka dvojka a ešte plus Alice, tých sa musím zbaviť, ako prvých. Zhlboka som sa nadýchla, prečo som prišla?

„Prišla som si vybojovať slobodu! A je mi jedno, ako to urobím, ale ja sa nevzdám!“

Naozaj sa nevzdám? Sakra, čo to tu trepem?! Ono to mal byť tajný plán! Rýchlo som vytiahla z podväzku paralyzér a pokúsila sa sparalyzovať Jaspera, ktorý bol najbližšie. Asi 10 minút som tam stála, tisla ten otrasný prístroj na jeho telo a stále a stále zvyšovala intenzitu.

„Žeby nefungoval?“

Zamrmlala som si pre seba a pokúsila si dať ranu.

„Kurva!“

Telom mi prešiel elektrický prúd, ktorý ma krásne nakopol. Rýchlo som odhodila tú prekliatu vec do kúta a sklátila sa skoro na zem, keby ma nezachytí Jasper. Aha, ja ho chcem sparalyzovať a on ma ešte zachraňuje. Zrazu sa predo mnou zjavila Alice s paralyzérom v ruke, popri čom s ním mávala pred mojou tvárou.

„To ti rodičia nehovorili, že takéto zlé veci nepatria deťom do rúk?!“

Ona mi to normálne vytýkala! Ja ju zabijem! Zrazu mi telom zase prešiel prúd, ale tento raz omnoho silnejší.

„Alice!!!“

Zalapali po dychu všetci. Tak to ona!!! Vrrrr...

„No čo, to bola len taká malá, aby si uvedomila, že to už nemá robiť!“

„Alice, to tlačítko, ktoré si stláčala nebolo na menší prúd, ale na väčší!“

Vysvetľoval jej Edward.

„Prepáč.“

Pípla len a odišla. Sviňa jedna! Keby existuje karate na upírov, tak by som sa ho hneď naučila a svojim mega kopom, zvaným rozdrtená ľalia, by som ich tu všetkých zakillovala! Dobre, už končíme s fantazírovaním...

Pink - This is how goes down

„V poriadku?“

Spytoval sa Edward a chcel ísť ku mne bližšie, zatiaľ čo ja som visela na Jasperovi, ako by bol nejaký vešiak.

„V poriadku...“

Zašomrala som a následne vybuchla.

„V poriadku?! Som v krásnom dome, plných upírov! Psychopatická čiernovláska mi práve dala ranu mojou vlastnou zbraňou. Tamten sa rozpráva s vlastným čurákom. Blondýne je všetko jedno. Bruneta a ty sa tvárite, že občas si do nej rýpnime, nech ju už konečne klepne. A tento, čo ma tu drží, si ma odkláňa od tela, ako keby nehorázne smrdím! Čo je možno aj možné, keďže som sa váľala po ceste a mravcoch, zatiaľ čo vy ste určite vedeli o mojom útoku a celú dobu ste sa tu určite skvelo zabávali a...“

Zhlboka som sa nadýchla, pred očami sa mi zatmelo a už som len visela... Či teda, skôr potom ležala. Jaaj, aká mäkká posteľ, ale to nie je moja posteľ. Som snáď v Snehulienke, či čo? Zrazu sa pri dverách niekto mihol a ja som spozorovala 7 postáv. Ježiši!!! To sú trpaslíci?!?!?! Nejakí vysokí... Prizrela som sa bližšie. Nie, žiadny trpáci, len Cullens klan najvyšších, krvilačných upírov na zemi. Alahu Cullen! Zašklebila som sa na nich a hodila sebou do perín.

„Pozrite... priznávam, bolo to kokotsky hlúpe, prísť sem a nahovárať si, že vás paralyzérom odstránim. Tak čo keby sme nejako obišli túto zlú skúsenosť a sadli si ku šálku teplého čaju, no, teda krvi, či vlastne... ježiši, to je jedno, len ma pustite domov...“

Zaškemrala som a pokúšala sa zase vyrobiť umelé slzy. Už, už mi jedna začala pretekať cez okraj.

„Ani to len neskúšaj Prawera!!!“

Zvrieskla Alice. Čo to povedala?! Čo to povedala!!! Aaaaa!!! Mala som pocit, že mi oči aspoň sčernali, pretože sa všetci Cullenovci na mňa vydesene pozerali a mierne ustupovali vzad.

„Už – nikdy – mi – tak – nehovor!!!“

Prečo ešte tie okná nepraskajú? Cullenovci sa pochytali za uši a neviem prečo, ale Jasper ako keby skolaboval, sklátil sa na zem, ale našťastie ho Emm a Rose ihneď zdvíhali.

„Bree...“

Začal opatrne Edward a približoval sa ku mne pomaly. Áno, vážení páni a dámy, hryziem!

„... teraz ťa zaveziem pekne domov, oddýchneš si, premyslíš si všetko a my sa zase niekedy u teba stavíme, dobre?“

A má to vôbec význam, im stále odporovať? Nie, nemá. Vzdychla som si a prikývla. Zase zalapanie po dychu. Áno, ešte k tomu, dokážem byť aj dobrá... Pomaly som sa postavila, i keď ma zase každý chcel brať na ruky. Zrazu? Hlavná vec, že si ma Jasper držal od tela ako hovno, takže žiadne také. A tak som si statočne v obleku Cat Woman, celá dokopaná, doštípaná mravcami a unavená vykračovala ku svojmu autu. Zabiť som sa ešte zatiaľ nechcela, a tak som nechala Eda aby to odšoféroval ku mne domov.

On sa so mnou rozlúčil, ja som si len odfrkla a došúrala sa do bytu. Otvorila som dvere. Bože, 2 hodiny nad ránom, fakt super. Tíško som našľapovala na podlahu, ktorá presne vŕzgala. Sviňa jedna! Zradkyňa! Dofrčala som do izby a zvalila sa na posteľ. Pozhadzovala som si topánky a vykašľala sa na hygienu. Som hygienická už poriadne dlho, takže raz budem prasa, no čo?!

Položila som sa pohodlne do perín, konečne pokoj. Zrazu v izbe zase niečo zašramotalo. Ale nebol to žiadny prievan, len zrazu niečo zašušťalo. Žeby mi to už vážne začalo šibať? Psychológ, či psychiater? Zatiaľ čo som si vyberala vhodnejšieho odborníka, zašušťalo to ešte raz. Poslednou dobou sa to stávalo často. Bolo to, ako keby je niekto v mojej izbe, ale ja som nikde nikoho nevidela, nik nič nehovoril, len občas čudné zvuky. Proste bláznim, Culleni mi idú na mozog. Už, už som chcela zašmátrať po cigaretách, ale na stolíku neboli. Ha! Ale oni nevedia o mojej tajnej skrýši.

Spod podprsenky som vytiahla obrúsok, v ktorom boli zabalené 4 cigarety. Mierne ohnuté, ale funkčné. Takže ich nenapadlo sa pozrieť sem. Zákerne som sa usmiala a hneď ju aj zapaľovala. Ľahla som si na posteľ, na chrbát. Cigareta v ústach ruky nehybne ležali, ako aj celé telo na posteli a jemne som ťahala dym do seba. Konečne, úľava. Zatvorila som oči, spokojnosťou zavrnela a nechala sa unášať na vlnách nikotínového šialenstva.

No zrazu zase niečo jemne zašramotilo a ja som už len naprázdno otvárala ústa. Kde mám cigaretu?!?!?! Zdesene som sa pozerala po celej izbe a potom som ju zahliadla. Ona sa vznášala! Vo vzduchu! A podišla ku mne! A predo mnou poskakovala! Zbláznila som sa... ja som sa zbláznila! Púlila som oči na cigaretu, ktorá sa mi pomaly svojimi pohybmi vysmievala. A potom zrazu, sa pred mojim zrakom zlomila a spadla na zem, len tak, mávnutím prútika. Možno mám naozaj v skrini Harryho Posera.

Zatvorila som oči a zhlboka sa nadýchla. Už mi je jedno, či uvidím slona v podprsenke, ktorý si bude spievať Sexy bitch od Guettu, proste všetko už mi je jedno. Vo vzduchu sa ešte vznášal opojný dym cigarety a ja som ho jemne nasávala. Ale zrazu niečo buchlo. Pozrela som sa po izbe. To niečo bolo samo – otvárajúce sa okno. Toto je už vážne, ale vážne prehnané. Kolená som si pritiahla k telu, dlane položila na hlavu a jemne tlačila. Som blázon, naozajstný blázon... ja nemôžem byť blázon!

Shrnutie

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bristhatarahtys - 5. kapitola: