Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bristhatarahtys - 4. kapitola

13.04.2010 (18:00) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1284×

4. kapitola - Hajzlíci Upíry, Soph, divadielko a na koniec veľká aktion

Pink - So what

Stála som za pultom a aj zo Soph prečkávala ešte tých hrozných 10 minút do konca mojej služby. Znovu som sa vrhla medzi regále a veci, ktoré už boli ukážkovo pousporiadané, som znovu jemne upravovala. Zrazu sa otvorili dvere. Ten človek si to teda vie naplánovať... Ani som sa neotočila a ďalej upravovala.

„Ahoj Brees!!!“

Skríklo sa mnoho hlasne a ja som sa obrátila, stratila rovnováhu a zrútila spoločne so mnou tie ukážkovo uložené veci. Kurva, kurva, kurva...! A znovu, mnohosmiech. Ha ha ha... pridávam sa...

„Brees, kvôli nám si nemusela upratovať!“

Zaškeril sa Emm, zatiaľ čo ma vyťahoval do stoja a ja som ho búchala, štípala do rúk a ramien.

„No vieš, keď už majú prísť taký vzácny hostia.“

Zašomrala som a začala ich ťahať von.

„Sophie, my sme hneď späť!“

Usmiala som sa právetivo a hneď vonku mi úsmev popadol.

„Čo – tu – robíte?!?!?!“

Fučala som ako stará lokomotíva a už fakt veľa nechýbalo, aby sa mi začalo pariť z uší.

„Ale no taaak, nebuď stále taká odporná.“

Prišiel ku mne Edward a jemne mi rozstrapatil vlasy. Výhražne som zavrčala a on ustúpil o pár metrov.

„Hou, hou... nehnevaj sa hneď.“

Ťažko som sa oprela o stenu a vydýchla. Nahodila som svoj pohľad, ktorý dokázal odzbrojiť každého. Nos som aj s ústami pretiahla nižšie. Pery neprirodzene zvlnila, oči naplno otvorila a nechala si ich mierne zvlhnúť. Prenikavo som sa pozerala na všetkých a bolo vidno, že sú v koncoch.

„Ja len chcem žiť svoj život... Nikdy som nechcela vidieť ten denníček, prosím, prosím, nechajte ma na pokoji...“

Všetci vyzerali na to, že sa už pomaly rozplačú. A keď som nechala slzu, ktorú som si za ten čas divadielka vytvorila, prejsť cez okraj a putovať po líci, ozvalo sa 6 hlasné: „Ach!“ Už, už sa ku mne Alice vrhala, no v tom Soph otvorila dvere.

„Brees, nehraj tu na nich divadielko so slzou, ale poď mi pomôcť to poupratovať a vy by ste sa tiež mohli zapojiť, keďže je to čiastočne vaša vina!“

Vyčítala im Soph, ale oni sa iba len pousmiali a vošli do butiku.

„Ty kravka, už som ich skoro mala!“

Vyštekla som naštvane a ona sa len zazubila.

„Jo, ja viem.“

Znovu sa usmiala a vošla tiež dnu. Tento život je tak nespravodlivý... Zatiaľ čo ja som Soph vyčítala, že im prezradila moju tajnú zbraň, Cullenovci sa premiestnili ku neuprataným veciam a zrazu boli krásne poupratované. O áno, ja som zabudla, páni DOKONALÝ! Zamračila som sa na nich a keď Edward ešte pridal ten svoj úškrn, vážne som si myslela, že sa neudržím.

Lenže v tej chvíli sa mi v mysli začal rysovať naozaj diabolský plán. Cha, chá! Tak upírkovia, a ste skončili! Sebavedomo som sa usmiala na Edwarda a ten len na mňa vykulil oči. Len sa tešte. Cullenovci ešte chvíľu ostali v obchode. Potom sa ma pokúšali pozvať aj zo Soph niekam von. Soph, ako ukážková zradkyňa súhlasila, ale ja som to zastrela tým, že máme urobiť referát na tému rozmnožovanie, ale že ak chcú, tak nám môžu urobiť aj praktickú ukážku. Našťastie sa urazili a odišli. Soph sa tiež urazila, ale dlho jej to nevydržalo.

Konečne som stála pred bytovkou a len tri krát by ste mohli hádať, čo som robila v nemenovanom stánku.

„Ďakujem!“

Vypískla som radostne a priam vytrhla moju krásnu krabičku z rúk tej pani. Pozrela sa na mňa ako na blázna, ale nechala som jej nejaké dýško, tak už bola spokojná. Vliezla som rýchlo do domu, jednu cigaretu dala do úst a ostatok si položila na skriňu, zatiaľ, čo som šla nájsť zapaľovač. Pravdaže som ho nenašla, takže môj elektrický sporák skvelo poslúžil. Posadila som sa spokojne na posteľ. Zase nik nebol doma, ale o dva dni príde brat, to zase bude... Ale potom, sa mi znovu vrátila spomienka na to, že som sa chcela zbaviť Cullenovcov.

Vzala som si ešte jednu cigaretu z balíčka, ale keď som ju zapálila, čiernota mi vybuchla priamo pred tvárou. Spadla som na zadok a vyvalene sa dívala na hviezdičky a ten mrak prachu, ktorý sa okolo mňa vznášal. Tak, to by teda bolo... Neznášam ich viac, ako pred tým! A aj pána Macíčka! Vošla som do kúpeľne, umyla si tvár a pokúsila niečo urobiť z vlasmi. Uff, tak za toto bude minimálne štvornásobná pomsta!

Nicole Scherzinger - Whatever U Like

Vošla som do svojej izby a na posteli zase ležal lístoček. Hlasno som zavrčala.

Nabudúce, to bude ešte horšie! Krásny zvyšok dňa praje tvoja odvykačka Alice!

Posledná, skutočne posledná kvapka! Teraz ja im poprehadzujem životy! A poriadne! Rýchlo som vošla do skrine. Hľadala som niečo čierne, ale jediné, čo som našla, aj s kuklou bol oblek Cat Women, spred dvoch rokov, čo ma donútil brat ísť na maškarný. Vtedy som ho mala chuť za to zabiť, ale teraz... som tak trochu vďačná, pretože akcia – Ako upírom dať do zubov!, mohla práve začať!

Tram ta ra ra rááá!!!

Rýchlo som sa dala do toho oblečenia. Okolo stehna, kde mala Cat Woman tuším zbraň, som si pripevnila baterku a do druhého elektrický paralyzér... možno že ich to trošku potrasie. Už bol večer, pre niektorých noc, no proste bolo 10 hodín. Nenápadne som sa vykrádala z domu, ale až vtedy mi došlo, že neviem, kde bývajú. A tak som musela volať na informácie, aby som zistila ich adresu. A nakoniec som zistila, že bývajú hneď v susednom meste, práve tam, kde hraničí s naším. Takže bývajú sami. Super, nebudú žiadny svedkovia.

Prešla som hranice mestečka a čakala na odbočku, ktorá by tu mala byť. Na poslednú chvíľu som ju chytila, ale nešla som dlho. Tá tetka na infoškách tvrdila, že tá odbočka by mala byť len 200 metrov a potom už ich dom. Takže po 50tich som vystúpila z auta a ticho sa hnala pomedzi stromy. Stála som 5 metrov pred domom. Svine upírske prachaté, som si mohla myslieť, že budú mať druhý tádžmahál!

Nenápadne, plazením som prešla ku domu. Tam som sa zase musela oprašovať, pretože ja múúúdra, som si vôbec nevšimla, že zem, po ktorej sa plazím, ma tak trochu zašpinila a ešte ku tomu, tam pobehovali istí malí kamaráti. Takže som tíško pišťala za domom, poskakovala a všetko zo seba oprašovala, až som sa sama zbila. Sedela som opretá o ich dom a chvíľu to rozdychávala.

Nakoniec som sa znovu hrdinsky postavila a pripravovala sa na ďalší nedomyslený plán. Ako teraz dnu? Cez dolné okno to nepôjde, cez dvere tiež nie... A vtedy, ma ohúril ten pohľad. Pozdĺž domu mali potiahnutý nejaký kábel. Ak ma to kopne, tak to bude asi posledný raz, ale chuť pomsty, ktorá sa už pomaly, ale isto rozlievala po jazyku, bola silnejšia. Pevne som sa chytila kábla a začala pomaly liezť nahor.

Lenže po troch metroch ma moja sila sklamala a ja som sa zošuchla a následne spadla dole na zadok.

„Kurva...“

Zakliala som  pološeptom a rýchlo sa zdvíhala, aby som sa mohla započúvať, prípadne brať nohy na ramená. Lenže nikde nikoho... čo ak nie sú doma? To by bolo ešte lepšie... a možno, možno že spia v tých hrozitánskych truhlách, ktorá sa sami otvárajú a zatvárajú a nosia dlhé kabáty s okrúhlymi límcami a... Tak dosť, stačilo fantázie. Proste, ak tam budú niekde vysieť za nohy na strope, tak moja akcia skončí, kvôli bujarému smiechu, ktorý spustím.

Keďže môj plán s káblom nevyšiel, tak som sa rozhodla ísť oknom. Tí upíry sú vážne zlatí, dokonca mi jedno nechali otvorené. Potichu som ho otvorila, ani nezavŕzgalo. Tíško som sa plazila dnu. S mojím zadkom to bolo horšie, ale nakoniec som ho tiež prepchala a naozaj nečujne vkĺzla dnu. Do jednej ruky prišla baterka, do druhej paralyzér. Ha! Teraz budú ešte len zízať, aká som dobrá! Tak, a hon, sa môže začať!

„Ahoj Bristhatarahtys!!!“

Mnohohlasný pozdrav sa rozliehal po celom dome a mňa následne oslepilo svetlo, vďaka ktorému som uvidela tých odporných, sprostých, uchýlných, hnusných, bláznivých, otrasných, nenávidených, krvilačných, elegantných, všehochopných upírov!!! Aaaaaaaaaa! ... Tak asi taká nenápadná som nebola...

Shrnutie

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bristhatarahtys - 4. kapitola: