Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bristhatarahtys - 3. kapitola

09.04.2010 (18:00) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1252×

3. kapitola - Cigarety, cigarety, cigarety a tí upírsky hajzlíci!!!

A fine frenzy - Electric Twist

„No dobre, ak teda dovolíte, milostivé veličenstvo, tak idem preč!“

Zavrčala som znovu a oni sa zase rozosmiali.

„Hej, počkaj!“

„Čo?!“

Otočila som sa pohoršene na nich. Dobehol ma Emm.

„Ako sa vlastne voláš?“

„Prawera Bristhatarahtys Oberon.“

Zašeptala som a oni ma pravdaže nezradili. Sala smiechu sa rozhostila po celom parkovisku.

„Dobre, he, to bol dobrý vtip, tak, ako sa teda voláš?“

„Tak ako som ti povedala, ty tupec!“

Dlaňou som ho pleskla do čela, ale zase to zabolelo len mňa. Kurva, oni sú snáď ako Aironman. Žeby vedeli aj lietať?

„Hej Bristhatarahtys!“

Zakričal znovu a ja som sa už naozaj neudržala.

„Čo kurva zase chceš!“

„Sledujeme ťa...“

Zašeptali spoločne temne a popri tom sa jemne pokrčili. Vyzeralo to ako divadelná scénka, ale svoj účel, postaviť mi chĺpky nie len na hlave, splnila. Emm sa ešte obrátil. Ukazovákom a prostredníkom ukázal do svojich očí a potom znovu na mňa. Žeby chodil aj na mimikry? Pár krát to ešte zopakoval a potom zmizol späť do školy.

„Kreténi...“

Zasyčala som nespokojne a posadila sa do auta. Ešte stále som očakávala, že odniekadiaľ vybehne rozrehotaný, šialený moderátor a zaziape to trápne „Skrytá kamera!“... Lenže pravdou bolo, že tohto šialeného moderátora som sa vôbec nedočkala... Naštartovala som a vedela, kam dnes pôjdem. Ešte pred tým som napísala chlapcom sms.

Hľadajte ma u Prejdenej veverici.

Ten názov dostal bar preto, lebo posledný majiteľ bol posadnutý vevericami. Veverica v dome, na stene, na nočnom stolčeku, v posteli, či už umelé, alebo živé, vypchaté, hračky, obrazy, videá, proste všetko. Zaviedol si v bare vlastný kokteil, ktorý sa volá Veverica. Tvrdil, že od neho sa stáva vevericou a tak raz v noci preskákal, tou svojou debilnou veveričou „chôdzou“ až na cestu, ale nejako nevychytil príchodiace auto, takže ho prešlo. A od vtedy, to už nie je u Spapaného Bobika, ale u Prejdenej veverici. Nechcite vedieť, prečo práve Bobika...

Vošla som dnu a už od baru sa na mňa usmieval štrbavý Stue. Hajzlík jak sa patrí. Jemne na mňa zakýval a ja som prchala ku nemu.

„Nikotín! Prosím Nikotín!“

„Ty si nepočula o tých ukradnutých kamiónoch s cigaretami, čo po celom svete zmizli?“

Vykulil na mňa oči a ja som zalapala po dychu.

„Dýchaj zlato, robil som si srandu.“

„Ty si taký debil!“

Soptila som sa na neho, ale v tom predo mňa hodil balíček cigariet.

„Na môj účet zlato, uži si ich! Vidím, že to potrebuješ!“

Neprítomne som zašeptala Díky a už aj sa vrhala na cigarety.

„Tie svine upírske mi vás vzali zlatíčka, ale už mi vás nevezmú, ťu, ťu, ťúúú!“

Šušlala som na svoje cigarety, keď už som mala za sebou asi piaty drink a všetko sa krásne točilo, točilo a točilo a zrazu prásk a smiech...

Blink 182 - Whats my age again

A ráno, to ešte len bolo. Vedela som, kto sa to včera smial. Boli to chlapci, prišli si pre mňa. A teraz som ležala nespokojne na posteli, pri mne sedel Steve a podával mi vodu s tabletkou.

„Dík.“

Zašomrala som a rýchlo tabletku zapila, aby som znovu mohla svoje bezvládne, nemysliace telo zhodiť do perín.

„Mala by si si nájsť nejakého chlapa, už nás to nebaví, ako kedysi.“

Zašeptal a uškrnul sa.

„No, to hovorí ten pravý! Pán ja-som-motýliček-ktorý-sa-bojí-vzťahu, že?!“

„Pche! Náhodou som zadaný!“

„Steve, ale pravá ruka sa nepočíta...“

„Prečo nie? Buuu, bububuuu!“

Načahoval ku mne tú ukojovaciu ruku, no tfuj!

„Nechaj si to pre seba, ty kokotek.“

Zašomrala som znovu a spokojne  sa skryla pod perinu.

„A to som ti doniesol vodu a tabletu, nabudúce na teba serem!“

„Aspoň si viac užiješ s rukou, asi som ťa vyrušila.“

Doplnila som a jemne sa zaškerila. Tam to má, hlupák... Na tento život a na nich si asi nikdy nezvyknem... Je to všetko také čudné. Ako som sa dostala na výšku, všetko mi príde úplne inak, ako to bolo. Teda, hlavne kvôli bratovi, keďže už nie sme susedné spermie... Proste každý niekto iní. Občas som túžila ujsť a ostať niekde úplne sama, aj keby musím obhrýzať stromy, len proste byť sama, aspoň na pár dní. Zachumlala som sa pevne do periny, robila som to už od mala, vtedy som sa bála zlých bubákov s červenými očami a tesákmi, ale teraz... teraz sa bojím už len jedného monštra a to budúcnosti.

Bože, veď sa pozri, aké je zo mňa individuum už teraz, a čo zo mňa bude o pár rokov? To chceš snáď, aby som zavinila ten meteorit v roku 2012. Pôjdem len tak na exkurziu, do nejakého armádneho laboratória. Aha, toto tlačítko sa mi ľúbi! Ťuk! A z reproduktorov už budem len počuť:

„Ku deštrukcii zeme dôjde za 10, 9, 8, 7, 6...“

A keďže mi ani šťastie nebude priať, zaseknem si nohu medzi dverami a tým zatarasím únikovú cestu a tak všetci prítomný sa staneme  prvými obeťami, predpovedanej katastrofy Májmi. Fakt krása... tak nejako by to vážne vyzeralo. Na miesta ako kostol, laboratóriá, výskumné strediská a svadby mám úplný zákaz chodiť, od samej seba. Aj tak viem, že za oár rokov budem čučať zmrazená v nejakom múzeu a podo mnou bude „Epitaf“.

Prehistorická chyba prírody, ktorá zavinila skazu polovice zeme.

O takom vyznamenaní som vážne vždy túžila. Dnes sa asi znovu vykašlem na školu... ale na brigádu musím... A zajtra, vďaka Bohu víkend. Vykukla som spod periny, natiahla sa po nohaviciach, ktoré mi, nechcem vedieť kto, vyzliekol. Pohrabala som vo vrecku a boli tam! Jo! Rýchlo som vytiahla krabičku a nazrela dnu.

Dostali sme ťa!

Green day - 21 century

Krabička bola prázdna a zdobil ju len tento odkaz. Mňa drbne, ja zomriem... ježiši... Prvé čo som urobila, bolo to, že som si vzala do rúk notebook a naklikala do google.

Ako zabiť upíra

Ihneď mi to vyhodilo neuveriteľné množstvo možností. A tak som presne vedela, čo musím urobiť. Do poháru som naliala vodu, jemne ju osolila, prežehnala sa a začala s Otčenášom a pre istotu aj Zdravás Mária. Potom som solenú, „posvätenú“ vodu vliala do rozprašovača a začala kropiť moju celú izbu a taktiež aj pred dverami do nášho bytu. Ďalej nasledovalo vykupovanie všetkých možných krížov. Minula som dosť peňazí, ale ak sa ich zbavím, bude to stáť za to a ak nie, založím si jednodňový krížikový butik. A nakoniec prišli na rad cesnaky. Mnoho a mnoho cesnakov. Cesnak som jedla, tlačila, mazala sa ním, rozprašovala ho, proste všetko, a jediný efekt, ktorý to všetko malo bolo to, že som mala všetko navlhnuté, vyzerala som ako nejaká uletená vyznávačka a taktiež mi bolo na vracanie z toho puchu.

A tak sa začal môj test. Vyšla som von, do stánku. Vďaka Bohu, už ich nik neprepadol a tak tam mali aj moje zlatíčka. Kúpila som si dve krabičky. Jednu som si položila na pult v kuchyni, zadržala dych a prešla aj s druhou do mojej izby, rýchlo som ju položila na stôl a znovu utiekla do kuchyne. Chcela som už siahnuť po krabičke, ale ona tam nebola! To snáď nie! Rýchlo som vletela dnu do izby, ale druhá krabička bola na posteli. Šťastne som ju otvorila a cigarety tam boli. Dala som si okamžite jednu do úst a zapálila ju. Sladká chuť sa mi okamžite dostala do úst. Boli to cigaretové žuvačky!!!

Sedela som schúlená pri svojej posteli. Opierala sa o ňu chrbtom, objímala si nohy, vetrala a neustále predychávala tento môj život. Je to snáď možné? Je? Zrazu v izbe niečo zašramotilo. Nebodaj ma chcú ešte strašiť? Poobzerala som sa okolo seba. Tie kríže musím dať vážne dole... Nič, nič na nich nepomôže... Znovu niečo zabuchotalo a bolo to dosť blízko pri mne. Vyskočila som na nohy, vzala do ruky trs cesnaku a oháňala sa ním po izbe.

„Okamžite vylezte, lebo za seba neručím!“

Zaziapala som, ale nik a ani nič sa neozývalo. Prečo mi to robia? V tej chvíli som si spomenula na ten denník a na pána Macíčka, tak som sa zosunula na posteľ a začala sa smiať. Proste chudák chlap. Do hlavy mi prišla hrozná bolesť. Už zase... Bolo to ako vždy. Rýchlo som ešte stihla dobehnúť do kúpeľne. Ruky som namočila do chladnej vody a začala si nimi trieť spánky. Moje telo znovu raz ochablo a ťažko dopadlo na dlaždice a mohlo sa začať divadlo.

Hlava mi praskala bolesťou, len sťažka som otočila hlavu na stranu. Stáli nado mnou, úsmevy na tvári a tie oči! Oči nebezpečnejšie, ako ktorýkoľvek predátor sveta. Nenávidela som, keď sa takto na mňa dívali, keď takýmto štýlom upútavali moju pozornosť. Lenže, teraz bolo niečo inak. Vždy som sa potila, vždy mi bolo teplo, ale teraz mi bolo chladno. Cítila som, ako keby je na mne niečo chladné a vďaka tomu ma aj hlava až tak príliš nebolela.

Telo sa naplo a aj svaly a ja som otvorila oči. Nebola som už v kúpeľni, ale na posteli. Žeby som znovu chodila? Už sa mi to dlho nestalo... Doktori mi vraveli, že je to istý šok, ale doktori vedia  také veľké, takže mi to bolo pravdu povediac celkom jedno. Potriasla som hlavou, pár krát zažmurkala a bol práve ten pravý čas vyraziť do nášho módneho butiku. Ale hneď ako som sa otočila, na posteli mi ležalo asi dvadsať knižiek a každá jedna mala podobnú tému a to : Ako skončiť s fajčením! – ja ich dorazím! Zabijem! A ešte aj ich prach udupem a zabijem a doriadim a proste zničím! Hazlíci upírovský!

Shrnutie

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bristhatarahtys - 3. kapitola: