Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bristhatarahtys - 2. kapitola

Bristhatarahtys - 2. kapitolaĎakujem za krásne komentáre:) zase raz ste ma veľmi potešili, tak vás hádam touto kapitolou veľmi nesklamem... Ale ono to už od tej ďalšej pôjde systematickejšie:D a začne sa všetko vysvetľovať. Takže vám prajem ničím nerušené čítanie a ešte raz ďakujem, že to čítate:) Vaša Rosie!

2. kapitola - Nočná návšteva, cigarety, Edward, Elfka, Emmett a zmena životného režímu, nie len v škole!

 

3OH!3 ft. Katy Perry - Startrukk

Edwardov pohľad:

Všetko, čo sa stalo už vedela celá rodina. Rose stála čo najďalej od Emma  a vrhala na neho zabijácke pohľady. Esme len stuhnuto stála a ruky si držala tesne pri tele. A ostatní sme sa dívali na Carlisle s otázkou, čo teraz urobíme?

„No, mám taký dojem, že by sme asi mali ísť ku nej na návštevu. Si si istá Alice, že si tam písala aj o nás?“

„Ehm, stopercentne istá...“

Zašepkala smutne.

„Dobre, tak vyrážame, ale najprv, by sme si asi mali rozobrať plán, hlavne by sme sa mali nejako maskovať.“

Emmovi hneď vyšiel v mysli obrázok fantastickej štvorky, so spidermanom, batmenom a cat women. On si nedá povedať... Ale musel som sa aj ja zasmiať. Nakoniec sme to vyriešili obyčajným lupičským oblečením a maskami. Alice aj s Rose si len pomaľovali tváre, nechceli, aby si pokazili nové účesy. A tak sme po 15nástich minútach chystania, mohli ísť.

V skutku, vyzerali sme dosť smiešne, ale hlavné bolo, aby nás nespoznala a hlavne aby nevyzradila naše tajomstvo. Netušil som, ako to vymyslel Carl, ale dúfal som, že to bude niečo, čo nás zachráni. Podľa pachu, ktorý nám vystopoval Emm, sme našli jej byt, lenže nebola tam sama. Počkali sme ešte asi pol hodinu, kým sa z bytu nevyrútili dvaja muži, mohlo im byť tak 20, 21. Boli celý vysmiaty, ale to nás nezaujímalo. Teraz bolo dôležité, že už v byte ostala sama.

Vošli sme potichu dnu a našli skoro okamžite jej izbu, v ktorej bola tma a ona pokojne oddychovala na posteli. Kaspián vedel čo má robiť a ostatný tiež. A tak sa Carlisle nadýchol.

„Empfshnoompfmhm.“

Zamrmlal a všetci sa zachichotali. Až neskoro sme si uvedomili, že cez tie masky, sa nedá dobre rozprávať a tak sa toho chopila Alice. Tíško na ňu prehovárala a na koniec to vzdala a už začala normálne. Dievča sa zobudilo, vrhlo na nás zdesený pohľad a začalo jačať. A tak som rýchlo ku nej pribehol a zapchal jej rukou ústa. Ale ona sa stále a stále bránila a nadávala mi. Alice sa jej pýtala, či čítala denník a ona jej povedala že nie.

„Edward.“

Zašeptala Alice a ja som sa začal sústreďovať na jej myšlienky. Bum... bolo to ako  bzučanie a stále to na mňa kričalo a kričalo.

***

„Kde! Kde! Kde! Kde!“

„Kto? Kde! Kto? Kde!“

„Sám!“

„Kde!“

„Kto?!“

„Ja sám! A on!“

„Kto?!“

„On a červená! Veľa červenej!“

„Kde?!“

***

„Uáááááááááááá! Vypnite tooooooo!!!“

Rozkrikoval som sa po celej miestnosti až som nakoniec si rýchlo otvoril okno a vyskočil von...


Katy Perry - Self Inflicited


Pohľad Bristharahtys:

Lenže som nespala ani 5 minút a už som bola hore. Bolo to niečo ako sekundový mikrospánok a z neho ma zobudil ten Edward, ktorý ešte stále šriekal po celom dome, aby niečo vypli, ale čo? A potom zrazu vyskočil von a už ho nebolo. Pri mne okamžite sedel ďalší z nich. Trevor sa tiež už dávno zobudil a stále na prítomných vrčal. Kurva... ja netuším, čo sa tu deje.

„Ehm... môžem si zapáliť?“

Pípla som ticho a nenápadne sa dívala na ostatných, ktorým zmrzla tvár. Nik nič nenamietal. A tak som sa doplazila ku svojmu stolčeku, vytiahla cigarety, asi na 12násty krát si zapálila a predýchávala to všetko, cigaretovým, mňamkovým dymom.

„Uff, dobre ľudia... ja si aj tak myslím, že ešte stále snívam. Viete, možno to štípanie do rúk nezaberá, možno si to len niekto vymyslel, ako si napríklad vymysleli, že je Angelina buzna, viete kto to je no nie? To je tá, čo hrala v Mr. And Ms. Smith. Ale to ste určite videli. A ja už radšej čuším... len chcem vedieť, čo sa tu deje? Cítim sa ako Alica, v krajine zázrakov, teda, prízrakov.“

Dokvákala som a znovu si potiahla. Uff, vďaka za to.

„Ešte raz sa ťa pýtam, čítala si to?“

Prehovorila znovu tá pomalovaná Elfka. A tak, hádam ma nezabijú.

„Dobre, priznávam, niečo som čítala, ale bol to fakt len kulilinček, nič dôležité.“

Ak je to podľa toho denníku, tak by macíček mal patriť tomu vysokému blondýnovi, tomu levovi. Nenápadne a hlavne bez rozmyslenia som sa pozrela do jeho rozkroku, ale hneď aj odvrátila zrak. On na mňa vypleštil oči, potom na tú Elfku a tiež vyskočil von oknom. To fakt super sen, namiesto ovečiek, čo skáču po obláčikoch, tu mám nejakých zamaskovaných ľudí, ktorí skáču von oknom. Veď čo ešte nie...

„Aha... a čítala si aj to... o tých... tom, tom love?“

Avšak nechcene, no začala som sa smiať, to ako to tam opisovala bolo fakt smiešne.

„Hej, to – to bolo dobré, mala by si z toho spraviť grotesku! Aj to s tými upírmi, to ma fakt pobavilo!“

Smiala som sa ako šialenec, ale oni nie, len sa na mňa dívali. Ajajaj... ono... že by to bola pravda?! Ale to nemôže byť pravda. Ďalšie potiahnutie. Huuuuu, tak toto nie, toto nie. Asi až keď si všimli môjho zdesenia, začali sa pomaly pochechtávať, ale taktiež si museli všimnúť, že ma to nejako neberie  a tak prestali. Zrazu predo mňa skočil taký veľký... č – človek? Padol pred moje kolená a začal prosíkať.

„Prosím, prosím, nevyzraď to na nás! Oni by ma potom znenávideli a čo by urobil malý Emmettko, keby ho nik nemá rád?!?!“

„Emmett!“

Všetci na neho skríkli a postupne si znovu zapchali pusy. Oni sú vážne, tak trochu mimo... Ale ja som ten hlas spoznala, bol to ten istý, čo nám dnes doniesol tú skriňu s denníkom.

„He, he... pozrite, čo keby všetci na to zabudneme, ja to nikomu nepoviem a pochybujem, že keď sa naozaj zobudím, budem si na toto všetko pamätať. Fakt! Mám krátko dobú pamäť, mám to aj v karte, môžete sa pozrieť! Len už prosím vypadnite, ja nebudem spať mojich 8 hodín..!“

 

Katy Perry - One og the Boys

Prosíkala som  ich  a oni zase na mňa valili oči. No čo, pre mňa je spánok veľmi dôležitý.

„Spravíme to takto... Budeme ťa sledovať, na každom kroku a ak niečo o nás prezradíš, bohužiaľ, budeme ťa musieť... tak nejako vymazať.“

Oni mi chcú vyhrážať?!?! Tak to teda nie! Postavila som sa pevne na nohy a za mnou stál strachom scvrknutý Trevor, ja som vedela, že je to len napodobenina Havawarta!(psie plemeno)

„Vy!!!“

Ukázala som na nich prstom a putovala ním na každého jedného.

„Prídete! Moment...“

Otočila som sa na hodinky, ahá!

„Prídete o 11tej do môjho, Môjho bytu a budete sa MI TU VYHRÁŽAŤ...??? A VON!“

Zavelila som a tvrdo si podupkávala nohou, popri tom sa tvárila ako Hitler. A oni? Oni debili sa začali smiať. Zahasila som cigaretu a škaredo sa na všetkých pozrela, zhoríte v pekle! A tak som sa rozbehla, s úmyslom zvaliť Elfiu ženu a tým dokázať svoju nehasnúcu a tvrdú silu. Lenže jediné, čo bolo tvrdé, bol môj stret s Elfkou a následný pád na zem. Bola ako kameň!!! To určite zase tie sprosté steroidy!!! Ležala som rozplaštená na zemi, všetko sa mi točilo a ja som len počula tichý šepot a potom bola znovu tma...

Od dnes sa nebudem dívať na tie priblblé horory a ani žiadny Brad Pitt alias Upír! Šibe mi už z toho. Ráno som vyzerala, horšie, ako po nejakom žúre. Ale keď som vstala a pozrela sa na lístok, tak som skoro skamenela.

Nebol to sen! Sledujeme ťa! S láskou Esme.

Aha... s láskou, tak to je fakt super, oni sú vážne vadní... Chcela som si dať ranné upokojovadlo, pretože som stále neverila, lenže v zásuvke s mojimi trpkými láskami bol len trápny ružový lístoček.

Škodí to zdraviu, radšej si daj ovocie!

Čože??? Rýchlo som vyskočila z postele a hľadala ďalšie zmeny. Prvá na rad prišla moja skriňa. To nie!!! Prevládala tam oranžová, žltá a hlavne... NIEEEEEEEE!!! Ružová, ružová ako prasa, ružová, ako susedov dom, ružová, ako punčový koláč! Ružová ako hovno! No, taká tam nebola, ale bolo to niečo hrozné! A na spodku, znovu lístok.

Trochu som ti to tu vylepšila, toto sa teraz nosí, predsa nechceš byť s módou pozadu.

Kurva! Ja ti dám pozadu! Pozadu pôjdeš ty v truhle do jamy! Cigarety, cigarety!!! Nemám, nemám ich!!! Nieeeee!!! Poobzerala som si celú izbu, ale našťastie už nič iné som nemala zmenené. Vďaka... fakt ďakujem. Trevor asi vycítil moju zlosť a zdrhol preč. Na kolenách som sa doplazila ku posteli, vrazila do perín hlavu, pevne chytila rámy postele a začala vrieskať a vrieskať a vrieskať.

„Kulvvvaaaaaa Aaaaaaaaaa, dooo fiiijeeee, fiii fojepanýýýýýýý!!!“

Vrieskala som, až kým som bezvládne nechrapčala do postele a už len prosíkala, aby mi konečne dali pokoj a aby to všetko zmizlo a okamžite!

Pozrela som sa na hodinky. Sakra! O 35 minút mám prednášku! Vedela som, ale čo urobím prvé. V pyžame som vybehla na ulicu, kde sme mali stánok, rýchlo si vypýtala cigarety, ale predavačka mi tvrdila, že v noci ich niekto okradol. Tie špiny hnusné! A tak som znovu bežala do bytu, navliekla na seba tmavý top, čierny kabát, pozhŕňala veci zo stola do tašky a rýchlo prchala do auta. Vyzerala som ako novonarodená kura, ale hlavné bolo, v čas sa dostať na prednášku. Williams by ma zabil inak... Chalani mali už skôr prednášku a brat sa s priateľkou ešte nevrátil z dovolenky. Takže, znovu na všetko sama.

Po ceste som skoro zrazila dva koše, no čo, až príliš vyčnievali na cestu a potom som už len smykom zastavila pred školou a hnala sa na prednášku. Nemala som kávu, kofeín, nemala som cigarety, nikotín, nemala som nič. Lenže hneď ako som otvorila dvere do triedy, kde práve prišiel profesor a moje oči spočinuli na istých drzých osobách, srdce mi urobilo pár obratov a ja som len treskla dverami, kopla do nich a znovu utekala von do môjho auta. Lenže ako som odomkla a sadla si na miesto, pri mne už znovu sedela tá Elfka. Trhla som zo sebou a vypadla cez ešte stále otvorené dvere na zem.

„Ty krávo!“

Zvrieskla som na ňu, ale ona sa len zachichotala. Psychopat.

„Nie, ale môžeš mi hovoriť Alice, prečo si od tadiaľ ušla?“

No ešte sa pýtaj. A zrazu pri mne nestála iba ona, ale všetci. Teda asi dvaja chýbali.

„Pozrite, prosím, vypadnite, ja to fakt nikomu nepoviem, kto by mi to veril, len ma kurva nechajte na pokoji!“

„Keby si nebola zlé dievčatko a nečítala si ten denník, tak by sa toto celé nedialo!“

Prikyvovala Elfka. A keby si ty, vtedy keď rozdávali rozum bola v rade, a nie v obchodoch, možno by to bolo lepšie! Čo teraz, čo teraz?

„Takto... My ti nič zlé nechceme. Vážne! Proste na teba len dávame pozor, aby si nespravila nejakú kravinu. Ak vydržíš, napr. 5 rokov, tak mi odídeme, lebo si budeme istí, že to už neurobíš, kapišto? Len buď dobré dievča.“

Potľapkal ma ten bronzovlasý blázon, čo včera vyskakoval po vlasoch. Dosť hlasno som na neho zavrčala.

„Pozor kuše!“

Začal sa smiať a všetci s ním. Prečo ja? Už nikdy nebudem zvedavá! Ale zaujímalo by ma, čo sú vlastne teda zač?

Shrnutie

 

Plus, tu máte obrázok Bristhatarahtys :)

 




Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Bristhatarahtys - 2. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!