Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bozk vraha 5. kapitola - Ber alebo nechaj tak

03.08.2011 (10:30) • Emielee • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1521×

5. kapitola - Ber alebo nechaj tak

Život... Pomalé sťahy srdca sa menili na rýchlo bijúci zvon. Strach... Potrebný, aby človek prežil, aby si vážil sám seba a aby sa spamätal...

Jeho špinavé ruky prešli okolo mojej brady. Pripútal si ma k sebe a jeho hnusné plné pery sa surovo pritisli na tie moje.

Zrazu sa prudko odtrhol a pohľad zameral na svoje rameno, kde sa nachádzala potetovaná ruka.

„Čo máš za problém?“ spýtal sa podráždene svojho kolegu.

„Aj ja ju chcem!“ sykol pomedzi zuby.

„Až po mne, kamarát!“ ignorantsky hlesol. Muž potom stiahol ruku a s vražedným pohľadom odstúpil od nás.

Začal ma bozkávať na krku, keď sa dostal k môjmu dekoltu, vystrčil svoj jazyk a mne sa obrátil žalúdok. Svojimi rukami začal zo mňa strhávať tričko. Počula som, ako praskajú stehy látky.

„Snaž sa trochu!“ povedal, keď si všimol, že stojím ako socha a zadržiavam hnus, čo sa mi hromadil vo vnútri.  Zatvorila som oči a premýšľala, čo by som dala za to, aby tento muž bol môj Edward. Aby všetci sa na neho zmenili...

Prianie... Prosté želanie, čo sa nikdy nemôže splniť. Jednoduchá myšlienka na niekoho, koho tak úprimne milovala.

Keď som otvorila oči, bola som polonahá, nohavice ležali asi dva metre odo mňa a po mojom tričku sa zľahla zem. Ovial ma chladný vietor a oslintané časti môjho tela začali páliť.

„Hej! Chlapci!“ začula som hlas, ktorý určite patrí nejakej sladkej ružovej štetke s cukrovou žuvačkou.

Muž nachvíľu skamenel a díval sa za môj chrbát.

„S ňou nebude nijaká sranda, čo takto ja? Pobavíme sa?“ Hlas sa k nám približoval, no žiadne kroky som nepočula. Otočila som sa na ňu a jediné, čo som zbadala, boli ohnivé vlasy. Zadržala som dych a dívala sa na svojho budúceho vraha. Bola som si istá, že títo chlapi sú iba potrava a ja som dôvod jej pomsty. Bola to ona - Victoria.

„Ale... Pozrimeže... Ukáž sa mi!“ prikázal.

Svetlo pouličnej lampy sa zameralo na jej mramorovú pokožku a dokonalé rysy tváre. Ani ošarpaný kabát, ani potrhané rifle jej neubrali na kráse.

Mocné ruky ma odhodili. Nemotorne som dopadla na studenú zem, stiahlo sa mi hrdlo a cítila som, že toto bude môj koniec. Ale nielen môj...

Victoria sa priblížila ku chlapovi i pobozkala ho. Následne mu pritisla svoje pery na ucho.

„Si pripravený na posledný bozk vraha?“ pošepkala.

Muž sa úlisne usmial, zrejme si myslel, že sa jedná o nejakú hru, a tak nadšene prikývol. Victoria vzala jeho hlavu do dlaní, pobozkala ho a zľahka mužovi zlomila väzy, spoje pery presunula na jeho nevládny krk, zrejme sa zahryzla. Po minúte odhodila prázdne telo.

„A čo vy, páni? Hádam máte trošku viac výdrže, než váš šéf?“

Muži sa okamžite rozutekali s krikom.

„Ale no tak!“ riekla naoko sklamane. Rýchlym skokom dostala aj toho holohlavého, čo bol taký nedočkavý.

Ja som zatiaľ siahla po nohavice a myšlienka, že by som jej mohla utiecť, sa mi pozdávala, aj keď som tušila, že to bude márne. Úspešne som našla kusy svojho trička a aj svoju tašku. Vydýchla som si čiastočnou úľavou a vzala nohy na plecia.

„Stoj!“ zastavila ma svojím odmeraným tónom.

Presunula sa predo mňa, bola ako tieň, tieň samotnej smrti. Už stála blízko, príliš blízko, cítila som, že to teraz skončí.

„Kde máš Edwarda?“ spýtala sa tvrdo, jeho meno povedala, akoby to bola tá najhoršia kliatba sveta.

„Ja, ja, ja neviem,“ vykoktala som potichu. Po líci sa mi skotúľala slza.

„Ako to? Prečo ťa nechráni? Prečo kvôli tebe nikoho nezabíja? Ako môjho Jamesa? Žeby si sa mu už nepáčila?“ pokračovala celou haldou otázok a pri každej z nich ma bodlo pri srdci aj v mysli.

„Dosť,“ zlyhal mi hlas. Odvážila som sa na ňu pozrieť. „Nie som pre neho príliš dobrá, asi si našiel niekoho iného, ja neviem.“

„Žeby ťa okašľal, keď už spravil pre tvoju záchranu nemožné?“ Dívala sa ponad moju hlavu do diaľky. „Myslela som, že tvoj mizerný život má pre neho vyššiu hodnotu.“ Hladila sa po brade, jej výraz sa zmenil na filozofický, akoby premýšľala o cene života, práve toho môjho, potom si ma premerala a pokrútila hlavou.

„Edward je čudný upír. Neživí sa ľudskou krvou, mal ľudské dievča, zabil kvôli nemu upíra a potom ju odvrhol a nechal napospas nejakej partičke úchylov? Ha! Smiešne!“ Zachichotala sa svojím lahodným smiechom, až mi to dráždilo uši.

„A teraz? Kde je, aby ti zachránil kožu pred smrťou? Úbohé. Popravde, nechcem teba, si len hračka v rukách mocných, Isabella Swanová. Ani tá tvoja vôňa nie je taká krásna, vôbec neviem, prečo si ťa James vybral, prečo si bola jeho bábka. Možno chcel nebezpečenstvo, zahrať sa s upírím klanom a jedným bezcenným životom človeka. Možno ho to fascinovalo. No to už sa nedozviem, lebo ho zabili. Áno, kvôli tebe...“ Prechádzala sa okolo mňa sťa šelma alebo puma z minulej noci. Mala aj takú divokú chôdzu, pohyby ladné, ale falošné ako mačka.

„Vieš, Bella,“ zvýraznila moje meno, „nie si ničím zaujímavá, a tak ma neprekvapuje, že ťa Edward opustil. Ale nechápem, prečo by toľko riskoval, aby ťa zachránil. Chcel si niečo dokázať? Že je silnejší, múdrejší, rýchlejší, lepší... než James?“ Meno svojho druha vyslovovala s citom, jemnosťou a láskou.

„Neviem,“ odpovedala som na jej nekonečné otázky. Vtedy jej krutý pohľad zamrzol na mne.

„A to je to!“ Zamyslela sa. „Ak by som ti tu ublížila, tak mu to nič neurobí, možno tak láskavosť, že sa ťa zbavil. Možno to chcel nechať na týchto úbožiakov. Za nič neniesť zodpovednosť. Zbabelé, ale pre neho typické.“

Bola som radšej ticho. Mala som pocit, že ma nechá žiť, aj keď mi to bolo jedno. No škemrať o smrť sa mi zdalo sebecké. Bude to jej rozhodnutie, jej voľba a ďalší nevyriešený prípad.

Náhle sa Victoria otočila k mŕtvolám mužov. Pozbierala ich a vyhodila na chrbát. Usmievala sa celkom spokojne.

„Maj sa, Bella!“ pozdravila i zamávala svojou štíhlou rukou.

„Počkaj! Čo...? Ako...? Ja...“ nezmyselne som koktala slová, ale chcela som vedieť, čo bude so mnou. Nechala ma ísť? Len tak?

„Rob si, čo chceš. A, ak sa ti ozve Edward, tak mi daj vedieť alebo... ja si to zistím.“

Zmizla v tme. Za ňou zostal už len prach... Ako sa objavila – tajomne a záhadne, tak sa aj stratila. Žiadna stopa po nej nezostala, akoby sa tu nič nestalo, len hlúpe dievča, čo sa nezmyselne obzerá okolo seba a zúfalo dúfa, že sa zjaví jej milý alebo sa stane nejaký zázrak... Zostala som sama.

Čo teraz? Ako sa dostanem domov? Charlie bude zúriť. Zavolám Jessike. Alebo radšej Angele? Možno sú ešte niekde nablízku. Vzala som mobilný telefón i roztrasene hľadala v zozname Angelino meno.

Počula som zvonenie, no nik to nebral, skúsila som to ešte raz, ale neúspešne. Ešte Jessika. Odkazovač. Teraz čo?

Vyťukala som jediné číslo, ktoré sa ľahko pamätalo a ešte vymyslieť dokonalú lož...

„Polícia Port Angeles, ako vám pomôžem?“

Autor: Emielee (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bozk vraha 5. kapitola - Ber alebo nechaj tak: